A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peter Kellner Záboj Hostinský | |
slovenský spisovateľ, novinár, filozof, historik a redaktor | |
Narodenie | 6. január 1823 Gemerská Poloma, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 10. august 1873 (50 rokov) Rimavská Sobota, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Peter Kellner-Hostinský |
Peter Kellner-Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský, * 6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín.
Životopis
Narodil sa v rodine evanjelického farára Karola Kellnera a jeho manželky Kataríny rodenej Fabricovej. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Napriek tomu, že sa chystal na záverečnú kandidátsku teologickú skúšku a na štúdium v zahraničí, ostal napokon študovať v Bratislave právo. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. V období pred revolučným rokom 1848 spolu s Jánom Štúrom vydával Slovenské národné noviny a úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. Revolučné roky prežil vďaka slabému zdraviu doma, rokoch 1849 – 1850 bol slúžnym v Rožňave, v rokoch 1850 – 1855 adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval so svojim celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským. Počas obdobia Bachovho absolutizmu bol ako národovec prenasledovaný a prekladaný z jedného pracovného miesta na druhé (Gelnica, Levoča, Nové Mesto pod Šiatrom). V roku 1860 bol dočasne penzionovaný a žil v Licinciach. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí a v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny, čo ho prinútilo presťahovať sa do Rimavskej Soboty. Po strate zamestnania sa mu už nepodarilo získať stále zamestnanie, ale pracoval len ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice.
Zomrel na choleričný týfus v Rimavskej Sobote 10. augusta o 11 hodine večer.
Tvorba
Vzbudzuje obdiv už svojou bohatosťou záujmov. Bol nielen novinárom, básnikom, dramatickým spisovateľom, historikom, ale aj filozofom. Patrí mu osobitné miesto, pretože bol autorom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorá vyšla roku 1867 pod názvom K dejopisu härbu slovenského. Skúma tu byzantský pôvod symbolu a už od jeho príchodu na Veľkú Moravu ho považuje za symbol slovenského národa. Konštatuje, že Slováci ho prijali pri svojom krste, a skutočnosť, že ho uhorskí panovníci používali vedľa iných znamení, je preňho svedectvom, že slovenský národ bol v minulosti uznávaný za osobitný národ a že jeho erb mal čestné miesto medzi znameniami iných národov Uhorska. I keď sú Hostinského názory poznačené dobovým romantizmom, nik mu nemôže uprieť vrúcnosť, ani prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami. Písal alegorické básne, drámu, filozofické a historické texty, ale taktiež prozaické diela a životopisy.
Mesianistická filozofia Petra Kellnera-Hostinského
„ | Duch je odpor materie. Že ale matéria je pozitívna, nasledovne duch musí byť negatívny. Duch je príčina všetkého života, tohto vlastnosťou je sloboda, ale zase za svoju protiveň má negáciu: teda aj negácia je vlastnosť ducha. Negatívnosť je prieslovo (praedicatum) duchovedy, ako pozitívnosť empírie. Negatívnosť je večný vietor na duchovnom oceáne ľudstva. ... Upovedomeňja božstva je ňje inšje ako phaenomenologia jeho. Stredom tohto upovedomuvaňja je človek – nasledovne teda všetkuo poznaňja pravdi, a tak upovedomeňja Boha, ďeje sa len skrze človeka a v človeku ... V prvom svete je pôvodom činu človeka cit, v druhom myšlienka, v treťom vôľa. Cieľ človeka prvého je krása, druhého pravda, tretieho dobro. Hellena určuje v dejstvovaní osud (fatum), Romano-Germana idea, Slovana Bôh. Koniec deju pri Rékovi je smutný, pri Germánovi zúfalý, pri Slovanovi svetomierny. | “ |
– Peter Kellner-Hostinský |
Filozofickému odkazu Petra Kellnera-Hostinského sa bližšie venoval filozof Rudolf Dupkala. Podľa Rudolfa Dupkalu bol filozoficky najagilnejším predstaviteľom mesianistickej línie slovenského romantizmu práve Peter Kellner-Hostinský.[1] Svoj vzťah k Hegelovi a nemeckej filozofii vôbec vyjadril v prácach: Duma v Tatrách, Otvorený list Ctibohovi Zochovi, Prvotiny vedy slovanskej, Slovo k návestiu, Jeden zápisok do pamätníka, Stará vieronáuka slovenská atď. Podľa Dupkalu v uvedených prácach reagoval na ontologickú i gnozeologickú stránku Hegelovej koncepcie dialektického idealizmu, ktorú reflektoval cez prizmu Schellingovej filozofie identity.
Hostinský hovorí o troch typoch, resp. podobách človeka, ktoré sa historicky prejavujú v troch rozličných svetoch: helénskom, románsko-germánskom, slovanskom. Trom historickým typom človeka, „dejstvujúcim“ v troch osobitných svetoch, zodpovedajú tri podoby, resp. „stanoviská“ vedy. Hostinský ich vymedzuje ako: vedu empirickú, metafyzickú a skutočnú.[1]
Podľa Hostinského môže nemecká veda prekonaná novou sústavou skutočnej vedy a tou má byť „veda slovanská“. V nadväznosti na Schellingovu, protihegelovsky zameranú iniciatívu vo filozofii, ako aj Hurbanovu koncepciu vierovedy (s ústredným pojmom videňja), Hostinský rozvíja projekt „slovanskej vedy“, ktorého základné východiská. Dupkala ďalej uvádza,[1] že predmetom „slovanskej vedy“, ktorá je založená na princípe videňja, je slovami Hostinského „celuo zjaveňja Boha“, v dôsledku čoho ma „slovanská veda“ nevyhnutne syntetický, resp. syntetizujúci charakter. „Slovanská veda“ musí byť prostredníctvom videňja jednotou „všetkých momentou poznaňja pravdi … A prečo že je veda slovanská taká všecelosť ? Zato, že videňja ja univerálni princíp poznaňja“ uvádza Hostinský. Systematickým spracovaním „filozofie videňja“ mala byť práca s názvom Vidboslovie, ktorú však Hostinský zanechal len v podobe nedokončeného rukopisu, uvádza Dupkala.[1]
Slovenské národné noviny
Počas redigovania Slovenských národných novín navštevoval ešte právnickú akadémiu v Bratislave, zaoberal sa rozsiahlymi ekonomickými štúdiami, o čom svedčia hlavne jeho úvodníky, uverejnené v druhom ročníku štúrovských politických novín na pokračovanie pod názvom Pohľady na naše národné hospodárstvo, Príklady urbárskeho odkúpenia, Spôsoby urbárskeho odkúpenia. Hostinský tieto ekonomické rozbory robil na základe dôkladného štúdia literatúry. Svedomito ich ilustroval aj štatistikami. Na základe skúmania minulosti a prítomnosti v Uhorsku ukazoval na neudržateľnosť feudálneho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za brzdu rozvoja národného hospodárstva.
Aj jeho zásluhou sa Slovenskje národňje novini postupne zbavovali osvetovo-buditeľského zamerania a stávali sa prostriedkom politickej výchovy maloburžoáznych a ľudových vrstiev. Preto aj Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstaňja slovenskejho povedal, že tieto noviny roznášali nové myšlienky a roznecovali lásku k národu; viedli ľud ku prameňom čerstvého života, podávajúc mu spôsob k jeho duchovnému a telesnému dobrobytu.
Peter Kellner pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. V čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti.
Pocta
Po Petrovi Kellnerovi-Hostinskom je pomenovaná Základná škola P. Kellnera-Hostinského v Rimavskej Sobote. V obci Gemerská Poloma má pamätnú tabuľu osadenú Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave (1934) a bustu má tiež v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote. Petra Kellnera-Hostinského si pripomenula Matica slovenská (pri príležitosti 200. výročia narodenia) v spolupráci s obcou Gemerská Poloma a predstaviteľmi evanjelickej cirkvi v miestnom evanjelickom kostole. Matica slovenská tiež publikovala štúdiu profesora Rudolfa Dupkalu k jeho filozofickému odkazu (stať bola pôvodne publikovaná v knihe Štúrovci a Hegel).[2]
Dielo
Výber z poézie
Próza
Dráma
Náučné a publicistické diela
- 1871 – Stará vieronauka slovenská
- 1851 – Prvoťini vedi slovanskej (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
- 1861 – Slovo o tom, že Horňo-Uherské Okolie má základ historický (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhorských (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Anonymus Belae regis notarius (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Slovania Zadunajskí (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Počiatky rodopisu slovenského (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1863 – Trudoviny k dejepisu slovansko-obradnej cirkve v Uhrách (vyšlo v časopise Slovesnosť)
- 1863 – Starožitné pamiatky Slovanov (vyšlo v časopise Sokol)
- 1864 – Matúš Trenčiansky (vyšlo v časopise Sokol)
- 1864 – K dejopisu härbu slovenského (vyšlo v časopise Sokol)
- 1866 – Uhorsko, pod tureckým jarmom pred Mikulášom Zríňskym (Pamätník Matice slovenskej)
- 1867 – Historický pohľad na snem uhorský r. 1865 - 1866, s krátkym úvodom o snemoch krajinských (Národný kalendár)
- 1868 – Historické blískavice (Letopis Matice slovenskej)
- 1870 – Nástin životopisný Ľudovíta Kubániho (vyšlo v almanachu Tábor)
- 1872 – Zahynutí vetve slovenské v Uhrách (vyšlo v časopise Tatran)
Referencie
- ↑ a b c d DUPKALA, Rudolf. Peter Kellner-Hostinský . 2023-01-09, . Dostupné online.
- ↑ Peter Kellner Hostinský . 2023-01-09, . Dostupné online.
Externé zdroje
- Záznam o narodení a krste v matrikeevanjelického zboru v Gemerskej Polome; pokrstený ako Petrus Paullus Kellner
- Ladislav Vrteľ: Na troch vrškoch biely kríž, Archa 1990
- Pavol Parenička: Život a dielo Petra Kellnera-Záboja Hostinského, Matica slovenská Martin 1998
- Plné texty diel Petra Kellnera-Hostinského
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Haraksim
Ľudovít Holotík
Ľudovít Ondrej Kirkai
Ľudovít Petránsky
Štefan Adamovič
Štefan Bačkor
Štefan Butkovič
Štefan Cisko
Štefan Jastrabík
Štefan Kankovský
Štefan Korčmároš
Štefan Krčméry
Štefan Lángoš
Štefan Mišík
Štefan Rakovský (historik)
Adam František Kollár
Adolf Kobela
Alžbeta Gácsová
Alexander Avenarius
Alexander Húščava
Alexander Lombardini
Alojz Miškovič
Andrej Kavuljak
Andrej Kliman
Andrej Kmeť
Anna Magdolenová
Anton Augustín Baník
Anton Hreblay
Anton Hrnko
Anton Petrovský-Šichman
Béla Angyal (historik)
Bartolomej Krpelec
Belo Polla
Bohuslav Graca
Ctibor Ján Handzo
Cyril A. Hromník
Dávid Cvitinger
Dávid Fröhlich
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniela Dvořáková
Daniela Kodajová
Daniel Rapant
Darina Lehotská
Dušan Čaplovič
Dušan Kováč
Eduard Friš
Eduard Nižňanský
Elemír Rákoš
Eliáš Berger
Emília Hrabovec
Endre Arató
Eva Ľuptáková
Eva Botťánková
Eva Kowalská
Eva Kurjaková
Filip Glocko
Florián Červeň
František Bokes
František Hrušovský
František Novosád
František Přikryl
František Psotka
Gabriela Dudeková
Gejza Balaša
Gyula Popély
Igor Graus
Imrich Kružliak
Imrich Michnovič
Ivan Bohuš
Ivan Chalupecký
Ivan Kamenec
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Baltazár Magin
Ján Beblavý
Ján Bobák
Ján Brodňanský
Ján Cselényi
Ján Dekan
Ján Gašpar
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hučko
Ján Hudák
Ján Klempa
Ján Kluch
Ján Kováč (historik)
Ján Loisch
Ján Milan Dubovský
Ján Mocko
Ján Nadáni
Ján Novák (historik)
Ján Oberuč
Ján Radomil Kvačala
Ján z Turca
József Gyönyör
Július Alberty
Július Barták
Július Bodnár
Július Botto
Július Gašparík
Július Hozák
Július Mésároš
Jakub Drábik
Jakub Jakobeus
Jaroslav Dubnický
Jozef Bošiansky
Jozef Butvin
Jozef Haľko (mladší)
Jozef Hrozienčik
Jozef Jablonický
Jozef Jurovský
Jozef Kiss
Jozef Kočiš
Jozef Leikert
Jozef M. Kirschbaum
Jozef Moravčík (archeológ)
Jozef Novák (heraldik)
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Juraj Dolinský
Juraj Marušiak
Juraj Papánek
Juraj Pray
Karol Anton Medvecký
Karol Ivan Kiszely
Karol Markovič (historik)
Karol Rapoš
Klára Kubičková
Konštantín Čulen
Kristián Genersich
Ladislav Čisárik
Ladislav Belás
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Deák
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Gogolák
Libuša Franková
Lucia Laudoniu
Marián Hronský
Martin Pekár
Matúš Kučera
Michal Ďurčo
Michal Barnovský
Michal Elefant
Michal Kocák
Michal Kušík
Michal Matunák
Michal Otčenáš
Mikuláš Jančura
Mikuláš Mišík
Milan Podrimavský
Milan Stanislav Ďurica
Miloš Gosiorovský
Miroslav Glejtek
Miroslav Kmeť
Miroslav Kropilák
Miroslav Pekník
Nora Baráthová
Ondrej Richard Halaga
Oskár Formánek
Pavel Dvořák
Pavel Horváth (historik)
Pavol Florek
Pavol Korpeľ
Pavol Križko
Pavol Lukáč
Pavol Martuliak
Peter Fedorčák
Peter Horváth (1943)
Peter Huba (historik)
Peter Kónya
Peter Kellner-Hostinský
Peter Mulík
Peter Ratkoš
Róbert Letz
Rastislav Kožiak
Richard Marsina
Robert J. Büchler
Roman Holec
Rudolf Hažlinský
Samuel Štefan Osuský
Samuel Falťan
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Stanislav Mikolaj
Svetoslav Bombík
Tivadar Ortvay
Václav Mencl
Viliam Judák
Viliam Plevza
Vincent Múcska
Vladimír Matula (historik)
Vladimír Oleríny
Vojtech Čelko
Vojtech Dangl
Vojtech Ondrouch
Zoltán Balassa
Zoltán Fábry
Zora Mintalová Zubercová
Zoznam vybraných historikov a diel z oblasti slovenských dejín
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk