A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peter Kocák | |
slovenský akademický maliar | |
Narodenie | 15. júl 1961 (61 rokov) Čierna nad Tisou, Československo |
---|---|
Bydlisko | Prešov |
Zamestnanie | univerzitný pedagóg na Prešovskej univerzite |
Alma mater | Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave |
Odkazy | |
Webstránka | peterkocak.com |
Commons | Peter Kocák |
Dr. hab. Peter Kocák, akad. mal., PhD. (* 15. júl 1961, Čierna nad Tisou, Československo)[1] je slovenský umelec. Venuje sa prevažne grafike (lept, suchá ihla, mezzotinta), maľbe, kresbe a fotografii. Okrem toho sa zaoberá aj čínskou kaligrafiou, patrí medzi najlepších kaligrafov, ktorí nepochádzajú z Číny. Zároveň pôsobí aj ako pedagóg na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.
Bol študentom Oresta Dubaya a Igora Rumanského.
Vynašiel vlastnú techniku tvorby grafiky podobnej mezzotinte a nazval ju rocker.[2] Jej podstata je v práci výlučne s kolískou (rockerom), ktorá nazrňuje povrch medenej dosky bez použitia iných nástrojov na vytváranie svetiel na obraze. Je to novátorská technika, úspešne prezentovaná na medzinárodných výstavách v zahraničí.[3]
Biografia
Akademický maliar Peter Kocák sa narodil v roku 1961 v Čiernej nad Tisou, vyrastal v Stropkove.[4] V rokoch 1976 až 1980 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach.[5] Po skončení strednej školy v štúdiu ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore voľná grafika a knižná ilustrácia.[4] Na vysokej škole bol študentom Igora Rumanského.[1][6][7]
Potom čo v roku 1987 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium pracoval ako grafický dizajnér v TESLA Stropkov, neskôr ako učiteľ na Ľudovej škole umenia v Prešove.[4] Od roku 1989 pôsobí ako vyskoškolský učiteľ grafiky na Prešovskej univerzite v Prešove, jej Filozofickej fakulte. Ako hosťujúci profesor pôsobil v roku 2013 na Univerzite v Shenzhene na juhu Číny.[4]
Tvorba
Tvorbu Petra Kocáka definovali viacerí kurátori jeho výstav, napríklad Edita Vološčuková, Ján Bartko, Ľubo Guman, Dušan Srvátka, Michal Tokár..., no snáď najvýstižnejšie sa to podarilo Vladislavovi Grešlíkovi, z ktorého kurátorského príhovoru (2008) čerpá tento článok.
Peter Kocák tvorí už viac ako tri desaťročia. Známejší je azda viac v zahraničí ako na Slovensku. Aj keď sa venuje viacerým druhom umenia, dominantnou zostáva grafika. Záujem autora o kresbu a grafiku podporovali a pomáhali rozvíjať vo svojej dobe tí najlepší z učiteľov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, hlavne profesori Orest Dubay, Igor Rumanský.
Na začiatku, pri hľadaní vlastnej cesty, vzormi mu boli tiež klasickí majstri, ako Dürer, H. Holbein ml., Tizian, Rembrandt, D. Velázquez, Vinecnt van Gogh, M. Švabinský, K. Sokol a V. Hložník. Po absolutóriu (1987) sa začala neľahká tvorivá púť mladého umelca. Ako bytostný kresliar sa upriamil na svet okolo seba v tých najneočakávanejších podobách. Využíva predovšetkým pevnú minucióznu linku (s jemným, detailne prepracovaným šrafovaním), ktorá aj neskôr zostáva jeho hlavným výrazovým prostriedkom. Pomerne skoro si našiel pre neho v ďalších rokoch typické smerovanie k poetickým obrazom, spravidla so surreálnym podtextom. Takáto tendencia mala už vo vtedajšom slovenskom umení svoje pevné miesto. Za všetkých spomeňme aspoň grafické listy A. Brunovského, V. Gažoviča, K. Ondreičku či D. Kállaya.
Paralelne s takými dielami Peter Kocák dodnes tvorí niečo, čo by u neho čakal len málokto. Inšpiruje sa kultúrou Ďalekého Východu, zvlášť japonskou a čínskou grafikou a kaligrafiou. Už prvé čierno-biele linorytové listy zaujali precíznosťou vypracovania kompozície a koncentráciou poetických prvkov. Hromadenie, prekrývanie, prieniky tvarov, tvorov a otvorov v nasledujúcich rokoch ešte viac prepracováva a zdokonaľuje. Vzdialene to môže pripomínať stredoveko-manieristické diela H. Boscha, G. Arcimbolda alebo imaginárne priestorové konštrukcie G.-B. Piranesiho. Práve takéto postupy poskytli Petrovi Kocákovi prakticky neobmedzené možnosti na zachytenie svojich predstáv o zložito-jednoduchých vzťahoch ľudí navzájom medzi sebou a prírodou ako takou.
Tiež si vyskúšal viac expresívne ladené tvaroslovie, kde sa odvážne púšťa do zobrazovania obnažených mužských postáv v symbolicko-metafyzickom duchu. Variovanie plochy zvolenej masky pomocou šrafovania a prepletajúcich sa línií vytvára svojský pohľad na labyrint vzťahov, ktoré iba zdanlivo zostávajú nemenné.
Svoje diela vytvára najčastejšie technikou suchej ihly. Definitívne sa zrieka čierno-bielej plochy, aby ju vrchovato zaplnil nielen ľudskými postavami, ale tiež bohatstvom okrových, modrých a zelených farebných odtieňov. Viac ako päťsto rozmerom malých diel predstavuje už solídnu galériu medzi zberateľmi obľúbených listov. Peter Kocák v nich využíva svoju lásku k poézii, krásnej literatúre, znalosť anatómie človeka a priestorovú predstavivosť. Vďaka tomu vznikajú presvedčivé kompozície, najčastejšie s jemným erotickým nábojom. Zmyselné tváre a krivky ženských postáv sú sprevádzané množstvom šifrovaných detailov, ktoré spravidla ešte umocňujú tajomné napätie očakávaných udalostí s náznakmi možných prekvapení. Niekedy to však autora zvádza k technickej ekvilibristike.
Voľakedy bolo celkom bežné, že umelec vytvoril počas života rad autoportrétov. Nevyhýba sa im ani Peter Kocák. Raz je to dominantný prvok listu vlastného ex librisu, inde zase prizerajúci sa, skrytý niekdev spleti okolitých tvarov. Ak v grafike je Peter Kocák veľmi konkrétny a detailný, vychádza z reality, v maľbe sa uvoľňuje od vizuálnej podoby sveta, aby ju nahradil na začiatku prísnou geometriou farebnej plochy, alebo, čo je preneho najnovšie oveľa typickejšie, energickým farebným, ale v prvom rade čiernym gestickým či kaligrafickým znakom na bielej ploche.
Výstavy
Peter Kocák sa zúčastnil niekoľkých samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku a v zahraničí.
Samostatné výstavy Petra Kocáka v rokoch 1991 až 2014
|
Spoločné výstavy s účasťou Petra Kocáka v rokoch 1987 až 2008
|
Spoločné výstavy v zahraničí s účasťou Petra Kocáka v rokoch 1989 až 2008
|
Údaje o účasti na výstavách sú z autorských katalógov[4][9]
Ocenenia a uznania
- 1993 – Cena poroty – I. Medzinárodné bienále Ex libris – „Žena v umení“, Kyjev, Ukrajina
- 1994 – Grand Prix – Medzinárodná súťaž v Ex libris – „Many religions – single god“ Kyjev, Ukrajina
- 1995 – I. cena – Medzinárodné trienále akvarelu, Lučenec
- 1995 – Cena poroty – Medzinárodná výstava mladého umenia „Vox Humana“, Ostrava, Česko
- 1996 – I. cena – Medzinárodná súťaž Ex libris – „Lithuanian railways“, Vilnius, Litva
- 1996 – I. cena – Medzninárodná súťaž v Ex libris „Warsaviana“ Varšava, Poľsko
- 1996 – Cena poroty – Medzinárodná výstava grafiky „Pantagruel“, Cuneo, Taliansko
- 1997 – I. cena – Prvá slovenská výstava P. F. Ex libris, Rimavská sobota
- 1997 – Medaila – Medzinárodná súťaž v Ex libris, Vilnius, Litva
- 1997 – Cena prezidenta „Cuprum VII“ Medzinárodné bienále grafiky z kovu, Lublin, Poľsko
- 1998 – Čestné uznanie – Medzinárodná súťaž v Ex libris „ Ioan Slavici“, Rumunsko
- 1998 – I. cena – Medzinárodná výstava grafiky „El Caliu“, Rumunsko
- 1998 – Čestné uznanie – výstava Ex libris „José Hernández“, Buenos Aires, Argentína
- 1998 – Čestné uznanie – Medzinárodná výstava Ex libris „San Giorgio“, Villanova D ́Albegna, Taliansko
- 1998 – Bronzová medaila – „Prvá svetová výstava grafiky“, Peking, Čína
- 1998 – Špeciálna cena – „Cuprum VIII“ Bienále grafiky, Lublin, Poľsko
- 1999 – Vyznamenanie – bienále grafiky, Ostrów Wielkopolski, Poľsko
- 1999 – Čestné uznanie – Bienále grafiky „ Transplantácia srdca“ Lublin, Poľsko
- 1999 – Award of excellence – miniprint international, Soul, Južná Kórea
- 1999 – Cena rektora – za umenie, Prešovská univerzita v Prešove, Prešov
- 1999 – Cena mesta Prešov – „Za kultúru“, Prešov
- 2002 – Pamätná medaila – na Trienále erotických ex librisov, Havířov, Česko
- 2003 – Nominácia na Bienále of Print, Gliwice, Poľsko
- 2004 – Nominácia na Bienále of Print, Ostrów Wielkopolski, Poľsko
- 2005 – II. cena na Medzinárodnom trienále erotickej grafiky v Havířove, Česko
- 2007 – Medaila na Medzinárodnom bienále grafiky, Ostrów Wielkopolski, Poľsko
- 2008 – Cena primátora mesta, Nowy Sącz, Poľsko
- 2009 – Čestné uznanie, Original Art Base International Printmaking Art Exhibition, Guanlan Shenzhen, Čína
- 2014 – Cena dekana Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
- 2014 – Prize for the best composition, Rutenia, International Calligraphy exhibition, Kyjev, Ukrajina
- 2014 – Cena SINACO, Zlatá medaila Slovenskej obchodnej komory za reprezentáciu Slovenska v Číne
- 2017 – 1. cena – Medzinárodná výstava grafiky, Barcelona, Španielsko, Don Quijote[8]
- 2019 – Čestné uznanie, Medzinárodná vystava grafiky, Ostrow Wielkopolski, Poľsko, A. Dürer[8]
- 2020 – 2. cena – Medzinárodná výstava exlibris, Trakai, Litva, Unicorn (The Morning)[8]
- 2021 – 1. cena za grafiku – Medzinárodná výstava umenia, Bangalore, India, Znovuzrodenie Venuše[8]
Členstvo v spolkoch
Peter Kocák je členom týchto slovenských i zahraničných spolkov:[10]
- SVU - Slovenská výtvarná únia
- PER SPEKTRUM - Spolok profesionálnych výtvarných umelcov, Prešov
- DEG - Nemecký spolok grafikov a zberateľov exlibris, Berlín, Nemecko
- KIWA - Kyoto International. Woodcut Association, Kjóto, Japonsko
- The Bookplate Society, Londýn, Anglicko
- LAC - Letter Art Club, Hong Kong, Čína
- Ukiyo - e Society, Tokio, Japonsko
- SJA - Society for Japanese Arts, Holandsko
Referencie
- ↑ a b Peter Kocak . Fine Art America, . Dostupné online.
- ↑ TASR. V prešovskej univerzitnej knižnici sprístupnili diela Petra Kocáka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-02-22. Dostupné online .
- ↑ Televízia TV7. Spravodajstvo - Televízia TV7 . tv7.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e PETER KOCÁK: GRAPHIA . . Dostupné online.
- ↑ Škola úžitkového výtvarníctva Košice - Absolventi . suvke.sk, . Dostupné online.
- ↑ Peter Kocák - Bez názvu - Obrazy • eAntik.sk . www.eantik.sk, . Dostupné online.
- ↑ Galerie u Jakuba . www.galerieujakuba.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e PETER KOCÁK: GRAPHIA 60/60 . unipo.sk, . Dostupné online.
- ↑ PETER HALKO. Peter Kocák - KATALÓG . . Dostupné online.
- ↑ Peter Kocák . www.pulib.sk, cit. 2019-01-22. Dostupné online.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubica Adamčíková
Ľubomíra Kaminská
Ľubomír Dolgoš
Ľubomír Fogaš
Ľubomír Harach
Ľubomír Jahnátek
Ľudovít Bakoš (1919)
Ľudovít Bancík
Ľudovít Grenčík
Ľudovít Hološka
Štefan Bučko
Štefan Farbaky
Štefan Furka
Štefan Gero
Štefan Hajdin
Štefan Klein
Alexander Bröstl
Alexander Duleba
Andrea Kalavská
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Boris Čebotarev
Dalimír Hajko
Daniel Matej Kmeť
Dezider Kollár
Dionýz Ďurišin
Dušan Brucháč
Dušan Jamrich
Dušan Kaniansky
Eduard Bublinec
Eduard Gábor
Eduard Gombala
Egon Gál
Elemír Csere
Eliáš Galajda
Emília Horváthová
Emanuel Filo
Emil Helienek
Endre Arató
Ervín Barta
František Dibarbora
František Dlugoš
František Gahér
Gabriela Dudeková
Ignác Chladný
Igor Cibula
Igor Ciel
Imrich Gazda
Imrich Godin
Imrich Henszlmann
Imrich Karvaš
Ivan Bajo
Ivan Baník
Ivan Csudai
Ivan Kamenec
Ivan Knotek
Ivona Kollárová
Ján Čomaj
Ján Azud
Ján Barič
Ján Bartko
Ján Chrapan ml.
Ján Dekan
Ján Dobrovič
Ján Dudáš
Ján Fischer
Ján Frýdecký
Ján Gallovič
Ján Garaj
Ján Hacek
Ján Ivan
Ján Klučka
Ján Vladimír Jamnický
Július Alberty
Július Fuják
Jakub Drábik
Jana Bajánková
Jana Dudková
Jaroslav Červenka
Jaroslav Abelovič
Jaroslav Chovanec
Jaroslav Demko
Jaroslav Filo
Jaroslav Franek
Joseph Jurča
Jozef Čabelka
Jozef Čentéš
Jozef Adamka
Jozef Adamovič
Jozef Bátora
Jozef Bakala
Jozef Balala
Jozef Benčo
Jozef Budský
Jozef Ciller (1942)
Jozef Dérer
Jozef Dankó
Jozef Darmo
Jozef Florián Babor
Jozef Jarab
Jozef Jurina
Jozef Klimko
Juliana Cejpeková
Juraj Alner
Juraj Cúth
Juraj Draxler
Juraj Hladký
Juraj Hromkovič
Juraj Kolesár (1929)
Juraj Kolesár (1955)
Kamil Cejpek
Karolína Brocková
Karol Chrpa
Karol Dúbravský
Katarína Adamicová
Katarína Aulitisová
Katarína Cséfalvayová
László Gyurgyík
Ladislav Belás
Ladislav Chudík
Ladislav Fodor
Ladislav Hučko
Ladislav Kiczko
Mária Bieliková (informatička)
Mária Follrichová
Mária Kolíková
Marek Čižmár
Marián Andričík
Marian Drugda
Martin Bútora
Martin Ciel
Martin Hattala
Martin Huba
Martin Katriak
Michal Aláč
Michal Eliáš
Michal Filip
Mikuláš Huba (herec)
Mikuláš Jóža
Milan Čorba
Milan Belica
Milan Hanzel
Milan Holubčík
Milan Hutta
Milan Hutta (1928)
Milan Janák
Milan Jurčo Glina
Milan Kňažko
Milota Havránková
Mirko Horňák
Miroslav Abrahám
Miroslav Bázlik
Miroslav Ballay
Miroslav Brozman
Miroslav Hrianka
Mojmír Benža
Monika Gajdošová
Ondrej Herec
Pavel Bujnák
Pavel Fejdi
Pavel Hraško
Pavol Breier (1953)
Pavol Király
Peter Baláž (ekonóm)
Peter Baláž (fyzik)
Peter Colotka
Peter Danišovič
Peter Kónya
Peter Kocák (maliar)
Peter Krištof Akai
Prokip Kolisnyk
Richard Kitta
Roman Alberty
Roman Holec
Ružena Bajcsyová
Rudolf Chmel
Rudolf Dupkala (politik)
Rudolf Filkus
Samuel Brečka
Samuel Hlôška
Slavomír Gálik
Stanislav Balko
Svetlana Hlavčáková
Tatiana Čorejová
Vít Bojňanský (botanik)
Valerián Franc
Viliam Dobiáš
Viliam Donič
Viliam Ján Gruska
Vladimír Čebotarev
Vladimír Brožík
Vladimír Gajdoš
Vladimír Hajko
Vladimír Hlôška
Vojtech Budinský-Krička
Vojtech Didi
Zdenko Kasáč
Zora Bútorová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk