Toto je článok o vrchu. O pocelku Oravských Beskýd pozri Pilsko (geomorfologický podcelok).

Pilsko
vrch
Pilsko z Veľkého Choča
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy	Námestovo, Powiat żywiecki
Obce	Oravské Veselé, Námestovo, Mútne
Pohorie	Oravské Beskydy Beskid Żywiecki
Podcelok	Pilsko
Povodia	Orava, Glinna
Nadmorská výška	1 556,9 m n. m.
Relatívna výška	752[1] m
Súradnice	49°31′41″S 19°19′00″V / 49,528°S 19,3168°V / 49.528; 19.3168
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po značke z Oravského Veselého
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Pilsko
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pilsko (1 556,9 m n. m.^[2][3]) je mohutný vrch v Oravských Beskydách a v poľských Žywieckych Beskydách.^[4] Leží približne 16 km severozápadne od Námestova, v blízkosti slovensko-poľskej hranice. Hraničná čiara vedie približne 400 metrov severne od vrcholu, cez Poliakmi označovanú lokalitu Góra Pięciu Kopców (1 543 m n. m.).^[5]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pilsko.^[4] Napriek tomu, že vrchol leží na území Slovenska, časť masívu sa nachádza na poľskom území, kde nadväzuje pohorie Beskid Żywiecki. Vrch leží v Žilinskom kraji a čiastočne v Sliezskom vojvodstve, na území okresu Námestovo a Powiatu żywieckého. Vrchol Pilska a celá slovenská časť zasahuje na katastrálne územie Námestova a obcí Mútne a Oravské Veselé.^[6] Mohutný vrch susedí na západe s Polanicou (1 339 m n. m.), juhozápade s Minčolom (1 273 m n. m.), juhu s vrchom Mechy (1 479 m n. m.) a na severe s vrchom Huńców (1 205 m n. m.).^[5] Hrebeňom vedie rozvodnica Čierneho a Baltského mora. Masív sa nachádza v CHKO Horná Orava, na ktorý nadväzuje Żywiecki park krajobrazowy a maloplošný Rezerwat przyrody Pilsko.

Mohutný vrch je súčasťou hlavného hrebeňa Oravských Beskýd, ktorý vedie od západu a severne od Pilska sa stáča južným smerom na jeho vrchol. Následne vedie východným smerom do sedla Hliny.^[5] Skalnatý vrchol s nízkym, nesúvislým porastom kosodreviny ponúka kruhový rozhľad, nižšie polohy pokrýva zmiešaný les. Pilsko tvorí hranicu medzi rozvodiami; vodné toky zo severnej (poľskej) strany masívu smerujú riečkou Glinna do rieky Visla a Baltského mora, vodné toky zo západných (Bystrý potok), južných (Randová a Veselianka) a východných (Dlhá voda) svahov odvádzajú vodu rieke Orava a ďalej do Čierneho mora.^[5] Svojou výškou je po Babej hore druhým najvyšším vrchom Oravských Beskýd.

Pilsko ako súčasť Beskýd je súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Je tvorený tzv. flyšom, striedaním pieskovcov a ílovcov. Činnosť ľadovca bola aktívnejšia na severnej strane o čom svedčia strmšie svahy na severnej strane oproti oblejším svahom na južnej strane.

Pilsko patrí vďaka svojej výškovej dominancii v okolitej krajine medzi obľúbené ciele turistov na obidvoch stranách štátnej hranice. Vrchol hory poskytuje vynikajúci kruhový výhľad, obzvlášť dobre je pozorovateľná Babia hora a susedné vrchy pohoria, Sliezske a Kysucké Beskydy, Krivánska Fatra, Chočské vrchy a Tatry. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Martinské hole, hrebeň Nízkych Tatier, severnú časť Veľkej Fatry a tisícovky Moravsko-sliezskych Beskýd.^[7]

Ako východisko zo Slovenska slúžia obce Sihelné, Mútne, a Oravské Veselé, z ktorých vedú na vrchol turistické chodníky. V Poľsku je významným turistickým východiskom obec Korbielów, kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších poľských lyžiarskych stredísk.

• po značke z Oravského Veselého
• po značke zo Sihelného
• po značke zo sedla Hliny po hrebeni
• po značke z Mútneho cez rázc. Dudová, odtiaľ po
• viacerými značenými trasami z územia Poľska^[5]

• Pilsko (geomorfologický podcelok)
• Zoznam vrcholov v Oravských Beskydách

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pilsko

• Poloha na turistickej mape