2005 - 2006 - 2007 - 2008

1 | 2 | 3 | - | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | 47 | 48 | - | - | - | - | 31. december

Antonín Dvořák (* 8. september 1841, Nelahozeves – † 1. máj 1904, Praha) bol český hudobný skladateľ romantizmu.

Antonín Dvořák sa narodil do rodiny mäsiara Františka ako prvorodený syn 8. septembra 1841. Malý Toníček sa začal už v útlom veku znamenito oháňať sláčikom malých husličiek, s tušením jeho budúceho talentu. Ten si všimol jeho strýko Antonín Zdenek s učiteľom hudby Antonínom Liehmannom, pri jeho učeníctve za mäsiara v Zlonicích. Vďaka ich podpore sa mladý Antonín ocitol v cirkevnom ústave v tzv. organovej škole.

Prvé jeho diela vznikajú ešte bez kontroly a vedomia verejnosti. Sú to skladby komorné, symfónie, piesne, omše a dokonca aj dve opery (Alfréd a Kráľ Uhliar). Antonín Dvořák veľmi obdivoval tvorbu Wagnera a Liszta, ale rozhodol sa nevydať ich cestou.

(Achille) Claude Debussy (* 22. august 1862, Saint-Germain-en-Laye – † 25. marec 1918, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ.

Pokladá sa za zakladateľa hudobného impresionizmu. Rád sa stotožňoval s autormi, maliarmi a hudobníkmi ktorý zachytávali svoje chvíľkovej nálady, prírodné dojmy či farebné odtiene. Debussy sa do dejín zapísal ako hudobný impresionista i keď toto pomenovanie nemal rád.

Vtedajší skladatelia pochádzali z bohatých rodín ale jeho rodičia boli takí chudobní, že nemali prostriedky na to, aby svojmu synovi zabezpečili len to najzákladnejšie vzdelanie. Zverili ho preto do opatery Claudovej tety, ktorá mala klavír a tým vzbudila hudobného génia. Z jeho prirodzeným talentom sa dostal vo veku 10 rokov na parížske konzervatórium kde študoval hru na klavíri ale aj hudobnú teóriu a kompozíciu.

Elektrická gitara je brnkací strunový hudobný nástroj. Je jedným z najpoužívanejších hudobných nástrojov v súčasnej populárnej hudbe, predovšetkým v rocku a podobných štýloch.

Prvou elektrickou gitarou bola "Frying pan" (panvica), ktorú zostrojili v roku 1931 hudobník George Beauchamp a inžinier Adolph Rickenbacker. Táto gitara vychádzala z malej havajskej gitary a svojimi kvalitami ešte mala veľmi ďaleko (aj vzhľadom na stav vtedajšej elektrotechniky) od dnes bežných nástrojov, rozbehla však vývoj takýchto gitár u rôznych výrobcov nástrojov.

Masové použitie elektrických gitár začalo v 50-tych rokoch, keď Američan Leo Fender rozbehol veľkosériovú výrobu týchto nástrojov. Dodnes sú populárne modely Telecaster (pôvodným názvom Broadcaster) a Stratocaster. V roku 1952 spoločnosť Gibson uviedla takisto dodnes vysoko cenený model, Les Paul.

Nemožno zabudnúť na ďalší faktor vývoja elektrických gitár a to gitarové zosilňovače a reprosústavy, kde dodnes hrá prvé husle spoločnosť, ktorú založil Jim Marshall. Mnohí hudobníci čoskoro prišli na to, že pri presiahnutí maximálneho rozumného výkonu vtedy ešte elektrónkových zosilňovačov vzniká skreslenie so zaujímavým zvukom. To dalo príležitosť vzniku typicky rockovému zvuku elektrických gitár. Neskôr vznikli rozmanité zapojenia efektov, ktoré umožňujú dosiahnuť nepreberné množstvo farieb zvuku.

4 2006 - Odporúčaný článok nebol použitý

Wolfgang Amadeus Mozart (* 27. január 1756 Salzburg – † 5. december 1791 Viedeň) bol rakúsky klasicistický hudobný skladateľ.

Mozart sa narodil ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartových. Zo všetkých siedmych súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a jeho o štyri a pol roka staršia sestra Anna Marie, prezývaná Nannerl.

V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po metropolách celej Európy: tri roky trvajúcom po západnej Európe: severné Nemecko, Nizozemsko, Paríž, ďalej Londýn, Haag a znovu Paríž, južné Francúzsko a Švajčiarsko. V Anglicku sa zoznámil s Johannom Christianom Bachom, ktorý ho učil hre na klavír, a spoznal bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné predstavovaní ako zázračné deti.

V neskoršom veku podnikol Mozart teraz iba so svojím otcom študijné cesty po Taliansku. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typicky talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucius Sulla; ďalej serenádu Ascanius v Albe. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil Viedeň a Mníchov, kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky.

Giuseppe Fortunino Francesco Verdi (* 10. október 1813, Le Roncole – † 27. január 1901, Miláno) bol taliansky hudobný skladateľ. Jeho dielo bolo veľmi populárne už za jeho života a zostáva ním dodnes.

Narodil sa v mestečku Roncole neďaleko Parmy. Prvé hudobné vlohy prejavil ako osemročný, a tak mu rodičia v bazáre kúpili spinet.

Svoje hudobné vzdelanie získal v Bussete, kam sa presťahoval v roku 1824, od Ferdinanda Provesiho. Potom študoval súkromne (na konzervatórium ho v roku 1832 ho pre „nedostatok talentu“ nevzali) kompozíciu v Miláne u Vincenza Lavigna. V rokoch 1836-1839 bol dirigentom mestského orchestra a riaditeľom hudobnej školy v Bussete. V roku 1838 Giovanni Rircordi kúpil jeho autorské práva. Ricordiovci ich vlastnili celý Verdiho život.

Od roku 1839 žil ako slobodný umelec v Miláne, v Paríži a na svojom majetku pri Bussete. V Miláne roku 1839 svojou prvou operou Oberto veľmi nezaujal. O mesiac nato mu zomrel syn a po pár mesiacoch tragicky zahynula aj manželka. Písal sa rok 1840 a mladý vdovec musel prehltnúť fatálny neúspech svojej druhej opery, ktorú po premiére stiahli z repertoáru. Zdrvený Verdi sa utiahol do súkromia a krízu sa pokúsil vyriešiť prácou. Jeho prvým ozajstným úspechom bola opera Nabucco (1842) s premiérou v La Scale a spevom sopranistky Giuseppiny Strepponiovej, ktorá sa stala jeho milenkou a neskôr druhou ženou. Táto biblická opera s nezabudnuteľným židovským zborom v závere tretieho dejstva z neho spravila národného skladateľa číslo jeden.

Jacques Offenbach (*21. jún 1819 Kolín – † 8. október 1880 Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ, zakladateľ operetného žánru.

Offenbachov otec bol židovský kantor, volal sa Isaac Juda Eberst a narodil sa v meste Offenbach am Main. Podľa mesta narodenia ho prezývali „Offenbacher“, neskôr „Offenbach“.

Jakub (neskôr Jacques) sa narodil v Kolíne. Presný dátum narodenia je sporný, ale rozdiel môže byť maximálne niekoľko dní. Ako šesťročný dostal husle a ako dvanásťročný už koncertoval na violončele. Pod vedením Kolínskych hudobníkov napísal svoju prvú kompozíciu, Divertimento über Schweizerlieder (1833).

Otec rýchlo spoznal synov talent a odviedol ho do Paríža, kde ho po krátkom predstavení prijali na konzervatórium. Vydržal tam len približne rok a potom sa zamestnal v orchestri parížskej Komickej Opery (Opéra Comique). V tom istom čase presvedčil skladateľa Ludovica Halévyho, aby ho učil kompozícii. Po čase sa rozhodol živiť ako skladateľ, čo však nebolo práve jednoduché. Jeho valčík Feur D’hiver (Zimné kvety) bol síce úspešný, ale veľa bohatstva mu nepriniesol, musel sa teda živiť aj ako učiteľ hudby. Priateľstvo so šľachtickým hudobníkom Friedrichom Flotowom mu otvorilo možnosť koncertovať na súkromných večierkoch. Prvý verejný koncert mal 27. Januára 1839. Jeho prvé divadelné dielo Pascal et Chambord uviedli v Theatre des Palais-Royal, ale bez väčšieho úspechu. Zlomený sa vrátil do Kolína, aby nabral viac síl.

Jean-Michel André Jarre (* 24. august 1948, Lyon, Francúzsko) je francúzsky hudobník a skladateľ. Je považovaný za jedného z pionierov elektronickej hudby a tiež inovátora pre jeho veľkolepé koncerty na voľnom priestranstve, obsahujúce laserové show a ohňostroje, miešanie hudby s architektúrou a prostredím.

Jarre začal študovať piáno v piatich rokoch. Počas mladosti založil skupinu nazvanú Mystere IV. Koncom 60-tych rokoch začal experimentovať s kazetovými slučkami, rádiami o ďalšími elektronickými zariadeniami, až kým sa v roku 1968 nestal členom Groupe de Recherches Musicales pod vedením Pierra Schaeffera, "otca" musique concrète, kde sa zoznámil so syntetizátormi.

V strede 70-tych rokov podpísal nahrávaciu zmluvu so spoločnosťout Polydor. Jeho prvý album, Oxygene, bol vydaný v roku 1976. Na rozdiel od jeho súčasníkov, ako napríklad tvrdý, futuristický zvuk Kraftwerku, alebo viac "kozmický" a temný Tangerine Dream, mal Oxygene bohatý, priestorový a silne melodický zvuk. Bol komerčne úspešný na celom svete. Skladba Oxygene (Part IV) bola vydaná ako singel a stala sa jednou z najznámejších elektronických skladieb vôbec.

Wilhelm Richard Wagner (* 22. máj 1813, Lipsko – † 13. február 1883, Benátky) bol nemecký hudobný skladateľ, reformátor opery – premenil operu na mohutnú dramatizovanú vokálno-symfonickú hudbu.

Ako polročnému mu zomrel otec, matka sa po druhý raz vydala a malého Richarda s jeho ôsmimi súrodencami vychovával herec Ludwig Geyer. Keď mal deväť rokov, zomrel aj jeho nevlastný otec. Potom ho vychovával strýko Adolf Wagner, s ktorým spoznal veľké drámy Williama Shakespeara, Friedricha Schillera a iných.

Začal prekladať hry starogréckych dramatikov a venoval sa starej gréčtine. Aby získal hudobné vzdelanie, v roku 1824 sa začal učiť hrať na klavíri a na husliach, hudobnú teóriu a študoval partitúry. Už ako gymnazista začal písať prvú tragédiu pod názvom Leubald. Písal ju dva roky a nakoniec ju prepracoval na hudobnú drámu. Tu sa javia začiatky Wagnerovej činnosti. Jeho prvé diela boli orchestrálne symfónie (Symfónia C-dur, ouvertúry) a opery: Svadba (1834), Vily (1834), Zákaz lásky (1836) a iné.

Johann Strauss ml. (* 25. október 1825, Viedeň – † 3. jún 1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, kvadrilly, pochody (marsch) a operety. Bol synom Johanna Straussa st., ktorý bol tiež skladateľom. Taktiež jeho dvaja bratia, Josef a Eduard sa stali skladateľmi, ale Johann Strauss ml. sa z nich preslávil najviac.

Začiatkom 19. storočia Karl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre Viedenské publikum a svojím malým 4-5 členným orchestrom ho vyzýval do tanca.

Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel urobiť kníhviazača. Ale Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10 ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom. Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra 1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.

Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa z jeho synov stali tiež muzikanti, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára, ale matka ho podporovala v štúdiu hudby z čoho vznikli viaceré rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala rivalita medzi otcom a synom.

Claudio Zuan Antonio Monteverdi (tiež Monteverde 15. máj 1567, Cremona – † 29. november 1643, Benátky) bol taliansky hudobný skladateľ, jeden z najvýznamnejších komponistov svojej doby.

Štýlovo patrí jeho dielo do obdobia prelomu renesancie a baroka. Monteverdi svojimi hudobnými inováciami významne prispel k zrodu barokového štýlu. Bol autorom mnohých profánnych a sakrálnych diel, významný je najmä ako dovŕšiteľ formy madrigalu (skomponoval deväť zbierok madrigalov) a jeden zo zakladateľov opery (napríklad Orfeus, Ariadna, Korunovácia Popey).

Claudio bol najstarším z piatich detí. Mal dve sestry (Maria Domitilla, Clara Massimilla) a dvoch bratov (Giulio Cesare, Luca). Ako syn lekára dostal dobrú výchovu a skoro začal prejavovať vynikajúce hudobné nadanie.

Jeho učiteľom hudby bol Marcantonio Ingenieri, kapelník katedrály v Cremone. Ingenieriho vplyv je zjavný na prvom Monteverdiho diele, ktoré skomponoval vo veku pätnásť rokov. Bola ňou zbierka skladieb Sacrae cantiunculae (1582). Roku 1587 mladý skladateľ uverejnil prvú zo svojich deviatich kníh madrigalov.

The Beatles bola najvplyvnejšia a najúspešnejšia hudobná skupina rockovej éry. Predaj albumov The Beatles presiahol 1,3 miliardy nahrávok (údaj z roku 2004), čo je viac ako dosiahol ktorýkoľvek iný umelec v dejinách. Len málo umelcov v rôznych obdobiach dosiahlo úspech, kritické ocenenia a široký kultúrny vplyv ako The Beatles.

Členmi The Beatles boli John Lennon (rytmická gitara), Paul McCartney (basová gitara), George Harrison (sólová gitara) a Ringo Starr (bicie), všetci z Liverpoolu v Anglicku. Lennon a McCartney boli hlavnými autormi piesní. Po väčšinu ich kariéry bol ich producentom George Martin.

The Beatles sa stali senzáciou vo Veľkej Británii koncom roku 1963. Tzv. beatlemánia, prejavujúca sa navonok najmä davmi jačiacich a omdlievajúcich dievčat, sa začiatkom roku 1964 prejavila aj v Spojených štátoch a popularita skupiny obsiahla väčšinu planéty. V priebehu piatich rokov sa hudba Beatles vyvinula zo zjavnej jednoduchosti ich prvých hitov (ako She Loves You a I Want To Hold Your Hand) k umelecky ambicióznym skupinám skladieb (ako albumy Revolver, Sgt. Pepper's Lonely Heart's Club Band a Abbey Road). The Beatles dosiahli výrazný, ďalekosiahly vplyv na modernú populárnu hudbu, čo bolo dôsledkom niekoľkých faktorov: The Beatles písali svoje vlastné piesne, naplno využívali možnosti nahrávacích štúdií tej doby, no najmä sa neustále snažili o absolútnu kvalitu svojich nahrávok.

Skupina tiež natočila niekoľko filmov, z toho tri hrané – A Hard Day's Night, Help! a Magical Mystery Tour, jeden pseudodokumentárny – Let It be, a jeden animovaný – Yellow Submarine.

Ludwig van Beethoven (* pravdepodobne 16. december 1770, Bonn, Nemecko - † 26. marec 1827, Viedeň) bol nemecký hudobný skladateľ viedenskej klasiky a jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby.

Beethoven pochádzal z hudobnej rodiny, ktorej predkovia (roľníci a remeselníci) pochádzali z flámskeho Mechelenu. Slovíčko "van" v jeho mene nedokazuje jeho šľachtický pôvod, ale naznačuje odkiaľ pochádza jeho rodina (v preklade približne "z repového dvora"). Beethovenov starý otec, ktorý sa volal tiež Ludwig van Beethoven, bol zamestnaný ako hudobník u kolínskeho arcibiskupa (kniežaťa), kde mal na starosti orchester. V roku 1740 sa mu narodil syn Johann, z ktorého sa stal neskôr spevákom. Dňa 16. (alebo 17.) decembra 1770 prišiel na svet v Bonngasse 18 syn, ktorý bol pokrstený 17. decembra a dostal meno Ludwig po starom otcovi.

Otcovi Ludwiga van Beethovena imponoval mladý Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý sa už ako šesťročný preslávil ako skladateľ. S cieľom vychovať z neho podobné zázračné dieťa učil otec syna hru na husliach a klavíry. Tento prísný postoj otca narušoval vývoj chlapca, ktorého budili o polnoci z dôvodu cvičenia na klavíri. V škole bol často unavený a nemohol sa sústrediť.

Jeho život nebol ľahký, otec bol alkoholik, matka bola často chorá a zo šiestich súrodencov prežili len dvaja.

Oskar Nedbal (* 26. marec 1874 Tábor – † 24. december 1930 Záhreb) bol svetoznámy český dirigent a operetný skladateľ. Stal sa jednou z najvýznamnejších osobností českého a slovenského hudobného života.

Narodil sa v právnickej rodine, ktorej príbuzní boli značne rozptýlení po celej monarchii. Jeho otec Karel sa popri práci veľmi rád venoval aj hudbe. Oscar Nedbal počas svojich gymnaziálnych štúdií v Tábore navštevoval aj miestny zbor.

V roku 1885 bol prijatý na konzervatórium v Prahe, kde študoval hru na trubke a o dva roky neskôr hru na husle a napokon aj kompozíciu. Jedným z jeho spolužiakov v konzervatóriu bol aj Franz Lehár. Jeho prvé kompozície uviedol školský orchester v roku 1891. Posledný rok v konzervatóriu strávil pod vedením Antonína Dvořáka. Po skončení konzervatória sa stal spoluzakladateľom českého sláčikového kvarteta, ktoré pomerne rýchlo dosiahlo značnú slávu.

V roku 1896 sa stal dirigentom Pražskej filharmónie, s ktorou navštívil mnohé európske veľkomestá. Ku komponovaniu sa vrátil až v roku 1902, keď zložil balet Pohádka o Honzovi pre Národné divadlo v Prahe (vo Viedni uvedený ako Der faule Hans).

Opereta je divadelný hudobno-dramatický žáner, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti. Jej názov možno preložiť, ako "malá opera". Z hudobného hľadiska jej vrcholné diela nezaostávajú za komickými operami,a preto pre ich kvalitné predvedenie sú potrební operní speváci. Dialógy, ktoré sa v opere hudobne doprevádzajú (recitatívy, melodrámy), sú nahradené prózou. Rovnako ako opera, môže opereta obsahovať aj baletnú vložku, ale tanečné schopnosti sú vyžadované aj od jednotlivých postáv. Tanečno-spevácke číslo operety označujeme ako "kuplet".

Za nasledovníka operety možno považovať muzikál, v ktorom však došlo k značnej redukcii hudobnej zložky. Teda na rozdiel od operety, ako hudobného žánru prerušovaného dialógmi, je muzikál skôr prozaické dielo doprevádzané hudobnými vložkami. Napriek týmto rozdielom (týkajúcim sa hlavne známych klasických operiet) nie je rozlišovanie medzi operetou a muzikálom pri niektorých neskorých medzivojnových dielach úplne jasné.

Progresívny rock (progressive rock/art rock) je štýl rockovej hudby pochádzajúci z psychodelického rocku. Tento druh vznikol koncom šesťdesiatych rokov a najväčšiu popularitu dosahoval v polovici sedemdesiatych rokov. Progresívny rock zostal v úzadí punk rockovej vlny, aby sa naspäť vrátil v podobe neoprogresívneho rocku.

Progresívny rock mal ambíciu povzniesť rockovú hudbu na vyššiu umeleckú úroveň a snahu dokázať, že sa môže vyrovnať klasickej a súčasnej hudbe. Skladby progresívneho rocku sú často veľmi komplikované a rafinované, zahrané virtuózne.

Definovať progresívny rock je veľmi ťažké, pre pomerne veľkú rôznorodosť štýlov. Najjednoduchšia, humoristická definícia, aj keď nič nehovoriaca ľuďom, ktorí nepoznajú tento štýl znie:

Progresívny rock je všetko, čo znie ako progresívny rock.

Louis Daniel Armstrong (* 4. júl 1900, New Orleans – † 6. júl 1971, New York) bol americký černošský trubkár, spevák a hudobný skladateľ.

Louis Armstrong mal veľa prezývok — Satchmo (skratka zo Satchelmouth — t. j. veľkoústy). Pops (tato — v tomto prípade džezovej rodiny), alebo aj King of Jazz (Kráľ džezu). Posledný z uvedených prívlastkov naznačuje, že Armstronga všeobecne pokladajú za najvýraznejšiu postavu džezovej histórie. Armstrong bol prvý džezový hudobník, ktorý dosiahol celosvetové uznanie, a jeho prvoradou zásluhou je, že vzbudil záujem o džez v mnohých krajinách sveta.

V rodnom New Orleanse sa už od detstva intenzívne zaujímal o hudbu. Lenže jeho matka bola príliš chudobná, než aby mu mohla kúpiť nástroj (otec od nej odišiel ešte pred jeho narodením). Louis preto spieval s chlapcami na uliciach, jednak pre potešenie, jednak pre nepatrný zárobok. Základné hudobné vzdelanie získal v polepšovni (poslala ho tam polícia, lebo oslavoval príchod nového roku streľbou z pištole), kde sa naučil čítať noty a hral na trúbku v školskom orchestri. Po prepustení príležitostne hrával v miestnych lokáloch.

U2 je írska rocková skupina založená roku 1976.

Vznik skupiny inicioval vtedy štrnásťročný Larry Mullen Jr., ktorý v októbri 1976 vyvesil na nástenku gymnázia Mount Temple v írskom Dubline výzvu k založeniu skupiny s tým, že si kúpil bicie a zháňa niekoho s gitarou. Prvé stretnutie, v istom zmysle konkurz, prebehlo v kuchyni u Mullenovcov, a okrem Larryho sa ho zúčastnili bratia Dave a Dick Evansovci, Adam Clayton, Paul Hewson, Peter Martin a Ivan McCormick. Poslední dvaja menovaní sa už nedostavili na žiadnu ďalšiu skúšku, zvyšok vytvoril skupinu, nazvanú Feedback (Spätná väzba, podľa The Edge to bolo to jediné, čo vtedy bolo z ich produkcie počuť).

Členovia skupiny v tej dobe neboli príliš spokojní s kvalitou spevu a hry na gitaru Paula Hewsona a premýšľali, že ho nahradia niekym iným, avšak na prvom koncerte sa Hewson prejavil ako showman a skupina sa rozhodla si ho nechať. Ku koncu roka 1976 skupina vyhrala školskú talentovú súťaž svojou verziou piesne Show Me The Way (pôvodne od Petera Framptona).

Po osemnástich mesiacoch skúšok si skupina zmenila meno na The Hype (zhruba očakávanie, poprask, nadmerná reklamná masáž, ale tiež narkoman) a začala vystupovať v kluboch, pričom hrala coververzie piesní od Sex Pistols a Clash. 17. marca 1978 (írsky sviatok sv. Patrika) sa zúčastnili súťaže v Limericku, ktorú vyhrali a získali odmenu £500 a tiež možnosť vytvoriť demonahrávku v štúdiu CBS Records.

Na radu dublinského punk rockového gurua Steva Averilla si skupina zmenila názov na U2. Názov bol vybraný preto, že vyvolával zaujímavé konotácie (názov lietadlá či ponorky), ale pritom neoznačuje nič konkrétne. Podľa niektorých interpretácií ide o úmyselnú slovnú hračku - U2 sa po anglicky číta rovnako ako you too (ty tiež), čo má vraj poukazovať na naviazanosť skupiny s publikom, ale v rozhovore s Larrym Kingom to Bono výslovne odmietol s tým, že nikdy o tom skutočne nepremýšľal ako o "you too".

Piotr Iľjič Čajkovskij (po rusky: Пётр Ильи́ч Чайкóвский), (* 7. máj 1840 – † 6. november 1893) bol ruský romantický hudobný skladateľ.

Hoci nebol členom skupiny nacionalistických skladateľov známych pod názvom 'Mocná hŕstka', jeho hudba sa preslávila vďaka jej výrazne ruskému charakteru ako aj bohatým harmóniám a vzrušujúcim melódiám. Jeho diela boli však viac v západnom štýle v porovnaní s dielami ruských súčasníkov, keďže okrem národných ľudových motívov v skutočnosti používal aj medzinárodné prvky. Čajkovskij bol nesmierne citlivý, neurotickej povahy a počas života trpel často depresiami.

Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 v ruskom meste Votkinsk ako druhý syn (zo šiestich detí – piatich synov a jednej dcéry) Iľju Petroviča Čajkovského, banského inžiniera, a jeho manželky Alexandry Andrejevny. Už vo veku štyroch rokov skomponoval so svojou sestrou Sašou pieseň pre svoju matku. Čajkovskij bol už od detstva nadmerne precitlivelý. Keď zavŕšil osem rokov, rodina sa presťahovala do St. Peterburgu. Učil sa hrať na klavíri a začal študovať na právnickej škole. V roku 1854, keď mal Čajkovskij štrnásť rokov jeho matka podľahla nákaze cholery. Chlapec sa so smrťou len ťažko vyrovnal. V roku 1856 skomponoval svoje prvé dielo, krátku pieseň v talianskom štýle nazvanú Mezza notte.

Johnny Cash (* 16. február 1932, Kingsland, Arkansas – † 12. september 2003, Nashville, Tennessee) bol jedným z najznámejších amerických country spevákov a skladateľov.

V jeho ranej tvorbe bol v popredí osud chudobného vidieckeho obyvateľstva. Legendárne boli jeho koncerty vo väzniciach v šesťdesiatych rokoch. S veľkým uznaním, najmä mimo country kruhov, prijala hudobná kritika a obecenstvo jeho posledné štúdiové albumy, sú zaradované k alternatívnému country. Bol známy pod označením "The man in black" (Muž v čiernom). Každý koncert otváral so slovami: "Hello, I'm Johnny Cash."

Pri narodení dostal meno J. R. Cash, až na vojne sa J-čko zmenilo na John. Bol synom chudobného farmára bavlny, už ako päťročný spoznal ťažkú poľnú prácu. Skoro sa naučil hrať na gitare a legenda vraví, že bol prvým človekom na západe, ktorý sa dozvedel o smrti Stalina, lebo ako vojak odpočúval vzdušný priestor v nemeckom Landsbergu na Lechu. Jeho kariéra sa začala v roku 1955 spolu s takými velikánmi Rock'n'Rollu ako Carl Perkins, Jerry Lee Lewis a Elvis Presley u Sun Records. V roku 1965 stál pre pašovanie drog pred súdom. Amphetaminové tablety preniesol ilegálne z Mexiks do USA. Po prvom nevydarenom manželstve s Vivian Liberto si v roku 1967 zobral speváčku June Carter z rodiny Carterovcov. Postupne sa stupňovali jeho drogové problémy (tabletová a Amphetaminová závislosť).

Guns N’ Roses (GNR) je americká hard rocková skupina založená v júni 1985 v Los Angeles.

V roku 1987 sa celosvetovo preslávili albumom Appetite for Destruction. V rokoch 1987 – 1993 zaznamenala skupina množstvo úspechov, ale ako dôsledok problémov s drogami a sporom, predovšetkým s kontroverzným spevákom Axlom Roseom, opustili všetci pôvodní členovia okrem samotného Axla.

Skupinu v júni 1985 v Los Angeles založili spevák Axl Rose, gitaristi Tracii Guns a Izzy Stradlin, basgitarista Duff McKagan a bubeník Rob Gardner. Meno vzniklo spojením mien skupín Hollywood Rose a L.A. Guns, v ktorých zakládajúci členovia hrali.

Keď sa Tracii Guns a Robbie Gardner nemohli zúčastniť na prvom vystúpení Guns N’ Roses v Seattle, Axl Rose oslovil gitaristu Slasha a bubeníka Stevena Adlera, ktorí jeho ponuku prijali a tak vznikla najslávnejšia zostava skupiny. Počas cesty späť do Los Angeles napísali členovia skupiny pieseň „Welcome to the Jungle“, ktorá sa stala jednou z ich najpopulárnejších.

Depeche Mode deˈpeʃ mɔd je hudobná skupina, pôvodom z Basildonu v Anglicku, založená v roku 1980. Ich hudobný štýl by sa dal najlepšie charakterizovať ako synth rock, alebo taktiež synth pop (používanie umelých zvukov, vytváraných syntezátormi a samplermi). Stali sa jednou z najvytrvalejších a najúspešnejších hudobných skupín, ktoré sa objavili počas New Wave a New romantic éry. Mnoho ich klipov sa často opakovalo na MTV a Fuse (americká káblová hudobná televízna stanica). Vďaka svojmu inovatívnemu dielu, nahrávacím technikám a použitiu vzorkovania (ang. sampling), ovplyvnili mnoho dnes populárnych umelcov. Ich album Violator z roku 1990 je považovaný za klenot elektronickej hudby. Hoci sú významní pre modernú techno scénu, zostávajú naďalej pri alternatívnej hudbe.

Začiatky Depeche Mode môžme vystopovať až do roku 1976, kedy Vince Clarke a Andrew Fletcher založili skupinu pod názvom "No Romance in China". Skupina sa však neujala a v roku 1979 vytvoril Vince Clarke s Martinom Gorom novú skupinu zvanú "French Look". Potom sa k nej pridal taktiež Andrew Fletcher a skupina sa premenovala na "Composition of Sound". David Gahan vstúpil do skupiny v roku 1980, potom čo ho Vince Clarke počul účinkovať na jednom miestnom vystúpení. Vtedy sa zrodil názov "Depeche Mode", ktorý bol prevzatý z mena francúzskeho módneho magazínu "Dépêche-mode", ktorý môžeme preložiť ako "módne aktuality", alebo doslova ako "depeša módnych správ". Často sa však chybne prekladá ako "rýchla móda".

Leonard Cohen (* 21. september 1934, Montreal, Quebec) je kanadský básnik, prozaik a pesničkár. Je jedným z najvýznamnejších a najvplyvnejších autorov piesní v angličtine v 20. storočí. Svojou hudobnou kariérou do veľkej miery zatienil svoju predchádzajúcu kariéru básnika a spisovateľa, no napriek tomu aj po prerazení v hudobnom priemysle sporadicky vydáva svoju poéziu.

Spočiatku Cohenove piesne vychádzali z folkovej hudby, no od sedemdesiatych rokov je cítiť prevažujúci vplyv popu a kabaretnej hudby. Od 80. rokov spieva s preňho typickým hlbokým basom, s podporou ženských vokálov v pozadí.

Cohenove piesne sú často citovo hlboké so zložitými textami s množstvom metafor a iných básnických prostriedkov. Opakovane sa v nich vyskytujú témy ako náboženstvo, izolácia, sex a zložité medziľudské vzťahy.

Cohenove texty mali veľký vplyv na ďalších autorov a dodnes bolo nahraných viac ako tisíc cover-verzií jeho piesní. V Kanade je Cohen ikonou, bol uvedený do kanadskej hudobnej siene slávy a ocenený najvyšším kanadským civilným vyznamenaním – rádom Order of Canada.

Emmerich Kálmán (Kálmán Imre) (* 24. október 1882, Siófok – † 30. október 1953, Paríž) bol maďarský operetný skladateľ.

Narodil sa do rodiny bohatého obchodníka. Hospodárska recesia ako aj príliš smelá otcova investícia do divadla či jazdiarne v Siófoku mu však spôsobila v roku 1892 bankrot. Rodina sa presťahovala do Budapešti a 6 detí (2 chlapci a 4 dievčatá) museli rodičia rozdeliť medzi príbuzných.

Mladý Emmerich Kálmán mal od malička záujem o hudbu (napr. sa naučil naspamäť spievať celú 2. maďarskú rapsódiu od Franza Liszta). Ako malý chlapec však spadol pri verejnom tanci a odvtedy už nikdy viac nechcel tancovať. Od malička sa učil hre na klavír, v roku 1897 vystúpil verejne. Neskôr však dostal bolesti ramena a musel hru prerušiť. Prešiel teda na štúdium kompozície.

Emmerich Kálmán bol súčasťou úspešnej generácie maďarských hudobných skladateľov, ktorí začiatkom 20. storočia študovali na Hudobnej akadémii (Zeneakadémia) v Budapešti pod taktovkou Jána Kösslera. K tejto generácii patrili operetní skladatelia ako napr. Albert Szirmai a Viktor Jacobi, operný skladateľ Béla Bartók a skladateľ národných hudobných piesní Zoltán Kodály. Okrem toho navštevoval na žiadosť svojho otca aj právo na Budapeštianskej univerzite.

Franz Schubert (* 31. január 1797, Viedeň – † 19. november 1828, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ obdobia raného romantizmu. Jeho najväčší význam spočíva v piesňovej a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romatické nálady a veľký melodický talent; Ferenc Liszt o ňom hovoril ako o „najpoetickejšom zo všetkých hudobníkov“.

Franz Schubert sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine ako trináste z pätnástich detí. Desať z jeho súrodencov však zomrelo ešte pred dovršením prvého roku života. Pôvod jeho otca, Franza Theodora Schuberta, a matky Elisabeth rodenej Vietzovej siaha na územie Čiech: otec pochádzal z roľnickej rodiny z okolia Hanušovíc na Šumpersku, zatiaľčo matka prišla do Viedne zo Zlatých hôr neďaleko Jeseníka.

Roku 1808 sa mladý Franz pre svoj výborný hlas stal študentom cisárskeho konvitu a zároveň členom chlapčenského zboru dvornej kaplnky. V konvikte si prehlbil svoje zatiaľ skôr len domácke hudobné vzdelanie aj lekciami u známeho skladateľa Salieriho. Okrem toho nadviazal niektoré zo svojich celoživotných priateľstiev so spolužiakmi, ktoré mu potom boli oporou po celý život. Svoju prvú kompozíciu, klavírnu fantáziu, tu zložil v apríli 1810, a školu ukončil roku 1813 s čerstvo dopísanou symfóniou (D 82).

Heavy metal (skrátene tiež "metal") je druh rockovej hudby, ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome 60. a 70. rokov. Korene má v hardrockových kapelách, ktoré kombinovaním blues a rocku vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním elektrických gitár a bicích, a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Z heavy metalu sa neskôr vyvinuli rôzne štýly, ktoré sú väčšinou známe pod pojmom "metal". Následkom toho má "heavy metal" dva odlišné významy: buď sa tak označuje celý hudobný žáner (tzv. metal) alebo len tradičný heavy metal, reprezentovaný kapelami ako Black Sabbath, Blue Cheer, Deep Purple, Judas Priest, Iron Maiden, Led Zeppelin a inými.

V 80. rokoch dosiahol heavy metal svoj vrchol popularity. V tomto období sa prvýkrát objavili mnohé jeho odnože, ktoré existujú aj dnes. Aj keď v súčasnosti nie je taký komerčne úspešný ako vtedy, stále má na celom svete obrovský počet priaznivcov, ktorí sú známi ako metalisti / metalistky či metláci / metláčky.

Heavy metal je charakteristický predovšetkým používaním elektrických gitár, temnými textami a agresívnym, rýchlym rytmom. Niektoré štýly ale majú im vlastné charakteristické znaky.

Podľa servera Allmusic.com, "zo všetkých nespočetných foriem rock & rollu, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti. Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy, a jednoduché, rytmické tempo."

V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, basgitarista, bubeník a spevák. Zriedkavo sa využívajú i klávesové nástroje, no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby.

V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu; od "čistých" vokálov, cez vysoké tóny, až po hlboké vrčanie. Vokálna stránka black metalu a death metalu pozostáva prevažne z vrčania, revania a chrapotania. Tým pádom je ťažké porozumieť "spievanému" textu.

Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Metaloví gitaristi boli vždy inovátormi v technike, rýchlosti a zručnosti.

Americká kapela Grand Funk Railroad bola jednou z prvých svojho druhu, ktorá zaviedla nové štandardy ohľadne hlasitosti počas vystúpení. Hlasitosť zvuku bola považovaná za rovnako dôležitú ako hudba samotná. Aj keď niektorí tvrdia, že je to len nezmyselný výstrelok, mnohým ľuďom poskytuje najväčší zážitok z hudby práve vysoká hlasitosť. Motörhead a Manowar sú príkladmi kapiel, ktorým záleží na hlasitosti ich hudby.

John Petrucci (*12. júl 1967, Long Island, New York) je americký rockový gitarista, zakladajúci člen skupiny Dream Theater.

Je uznávaný ako jeden z najlepších gitaristov takzvanej "mladej generácie" a obdivovaný najmä vďaka svojej perfektnej hracej technike a skladateľským schopnostiam. Dlhodobo spolupracuje s Guitar World Magazine. Je absolventom známej hudobnej školy Berklee College of Music v Bostone. V súčasnej dobe býva v New Yorku s manželkou Renou a tromi deťmi: SamiJo, Reny a Kiarou.

Vyrastal na Long Islande, v okolí Kings Parku a do školy chodil spolu s Johnom Myungom a Kevinom Moorom. Rodičia neboli špeciálne hudobne nadaní, ale jeho súrodenci sa učili hrať na hudobné nástroje. Staršia sestra cvičila hru na klavíri a organ, mladšia sestra na klarinet, a brat hral na basovej gitare.

John prišiel do kontaktu s gitarou prvý raz keď mal osem rokov. Vtedy si všimol, że jeho staršia sestra môže ísť neskôr spať, pretože má hodiny hry na organe. Keď sa však ukázalo, že jeho hodiny hudby sú popoludní, hneď po škole, stratil záujem o hudobné nástroje. Skutočný začiatok jeho záujmu o gitaru možno datovať do obdobia, keď mal dvanásť rokov. Ako sám hovorí, všetky "deti zo susedstva" na nej hrali a "zdalo sa, že to nie je zlá zábava". Dôležitým faktorom bola tiež záľuba v hudbe, ktorou ho „nakazila“ staršia sestra.

Judas Priest je anglická heavy metalová skupina. Prvý album skupine vyšiel v roku 1974 a od tej doby sa stále drží na metalovej špičke.

Roku 1969 zakladajú v britskom Birminghame gitarista K. K. Downing a basista Ian Hill rockovú skupinu. Na post speváka je angažovaný Alan Atkins a za bicie si sadá John Pattridge. Skupina si dáva meno Judas Priest (Judášsky kňaz – názov pochádza z Dylanovej skladby The Ballad of Frankie Lee and Judas Priest), vydáva demo nahrávku a začína koncertovať v miestnych kluboch. Hrajú rock ovplyvnený temnou hudbou Black Sabbath.

Roku 1973 strieda na poste speváka Atkinsa do tej doby osvetľovač Rob Halford (brat manželky Iana Hilla). V nasledujúcom roku Judas Priest získáva posilu v podobe Glenna Tiptona, ktorý prijal ponuku od svojho priateľa Downinga. Skupina následne s dvomi gitaristami vydáva v spoločnosti Gull Records svoj prvý dlhohrajúci album „Rocka Rolla“ s materiálom ktorý prevažne vznikol ešte počas Atkinsovho účinkovania v skupine. Album už naznačuje smer ktorým sa bude uberať ďalší vývoj skupiny a obsahuje už náznaky geniálnych sól obocu gitaristov.

Husle sú strunový sláčikový nástroj so štyrmi strunami ladenými v čistých kvintách: g, d¹, a¹, e². V európskej klasickej hudbe majú dlhú tradíciu. Väčšina skladateľov im venovala dôležitú časť svojho diela. Z rodiny husľových nástrojov, do ktorej okrem iného patrí aj viola a violončelo, sú husle najmenšie. Príbuzným sláčikovým nástrojom je kontrabas, ten sa však vďaka svojej stavbe radí medzi gamby (podobne ako napr. stredoveký hudobný nástroj viola da gamba).

Predchodcom huslí je stredoveká rubeba (rebec, rebeka), nástupca arabského rabábu, fidéla a jej príbuzná lira da braccio. Prvé husle začali vznikať v Taliansku na začiatku 16. storočia. Žiadne sa z tej doby nezachovali, ale ich tvar sa uchoval na kresbách z toho obdobia. Prvé moderné husle zrejme zhotovil Andrea Amati na objednávku rodu Medici – požiadali ho o zhotovenia nástroja vhodného pre pouličných hudobníkov. Moderné husle sa čoskoro stali vo všetkých spoločenských vrstvách veľmi obľúbenými a rozšírili sa po celej Európe.

Najstaršie dochované husle vyrobil tiež Andrea Amati, v Cremone v roku 1564. Asi najznámejšie husle „Le Messie“ (známe tiež ako „Salabue“) vyrobil v roku 1716 Antonio Stradivari. Nikdy sa na ne nehralo a dnes sú vystavené v Ashmolean Museum v Oxforde. Najznámejší výrobcovia huslí žili v 16. až 18. storočí:

• talianska husliarska rodina Amati: Andrea Amati (1500-1577), Antonio Amati (1540-1607), Hieronymous Amati I (1561-1630), Nicolo Amati (1596-1684), Hieronymous Amati II (1649-1740)
• talianska husliarska rodina Guarneri, Andrea Guarneri (1626- 1698), Pietro Giovanni Guarneri (Pietro da Mantova) (1655-1720), Giuseppe Giovanni Battista Guarneri (známy ako filius Andreae) (1666-1739), Pietro Guarneri (Pietro da Venezia) (1695-1762) a Bartolomeo Giuseppe Guarneri (Guarnerius del Gesu) (1698-1744)
• Antonio Stradivari (1644-1737), pôsobil v talianskej Cremone
• Jakobus Stainer (1617-1683), pôsobil v tyrolskom Absame

Tvar huslí sa od tej doby prakticky nezmenil, iba došlo k malým zmenám v ich konštrukcii (napríklad sa mierne predĺžil krk a hmatník, čo umožňuje huslistovi zahrať vyššie noty). Husle vyrobené významnými huslármi sú aj dnes neprekonané v kráse tónu.

Thrash metal alebo skrátene tiež "thrash" je štýl heavy metalu.

Thrash metal vznikol na prelome 70. a 80. rokov, kedy množstvo skupín začalo do heavy metalu vnášať prvky hardcore (obzvlášť tempo bicích) a tým vytvorili nový štýl, ktorý sa vyvinul v samostatné hnutie nezávislé od punku. Na rozdiel od svojho najbližšieho príbuzného, speed metalu, je tento štýl oveľa agresívnejší a spontánnejší.

Thrash metal je založený na rýchlom tempe, rýchlych či komplikovaných gitarových riffoch vo vysokých tónoch, občas na pozadí gitarových sól. Práve rýchlosť a tempo piesní je to čo obyčajne definuje thrash metal. Tiež sa vyznačuje rýchlym, šialeným, intenzívnym bubnovaním. (Thrashoví bubeníci nezriedka používajú dvojpedálové bicie).

Koncom 80. a začiatkom 90. rokov dosiahol thrash svoj vrchol popularity a následne začal vymierať, no isté undergroundové kapely a obrovská masa priaznivcov (známi ako thrasheri) ho udržujú pri živote dodnes.

Johann Sebastian Bach (* 21. marec 1685, Eisenach – † 28. júl 1750, Lipsko) bol nemecký skladateľ barokovej hudby a svojho času slávny organista a čembalista. Dnes je uznávaný ako najväčší majster zvuku, ktorý na stáročia ovplyvnil celý ďalší vývoj hudby, a ktorého diela sú rozšírené po celom svete tak v pôvodnej forme, ako aj v nespočetných variáciách.

Bol najmladší z ôsmich detí Johanna Ambrosiusa Bacha a jeho ženy Elisabeth Bachovej, rodenej Lämmerhirtovej. Pokrstili ho 23. marca v Kostole svätého Juraja. Včasné detstvo strávil Bach v Eisenachu, kde ho bratranec jeho otca, organista v eisenašskom Kostole sv. Juraja Johann Christoph Bach, prvýkrát zoznámil s chrámovou a organovou hudbou. Ako osemročný sa dostal Bach do latinskej školy eisenašského dominikánskeho kláštora.

Rodičia zomreli skoro, matka 3. mája 1694 a otec, ktorý si 27. novembra 1694 vzal za ženu vdovu Barbaru Margarethu Bartholomäiovú, rodenú Keulovú zomrel iba o niekoľko mesiacov po sobáši, 20. februára 1695. Johann Sebastian sa presťahoval so svojim bratom Johannon Jacobom k staršiemu bratovi Johannovi Christophovi (1671 – 1721) do Ohrdrufu.

Paul van Dyk (čítaj „pól van dajk“; skratka PvD), vlastným menom Matthias Paul, je celosvetovo uznávaný trance DJ, remixer a hudobný producent.

Narodil sa 16. decembra 1971 v malom východonemeckom meste Eisenhüttenstadt (spolková krajina Bradenburg) a svoje detstvo strávil v komunistickej východnej časti Berlína. Už v tejto dobe, kedy ešte neexistovala vo východnom Nemecku takmer žiadna klubová scéna, sledoval západné médiá a nechával sa inšpirovať západnou hudbou, z ktorej ho najviac zaujali The Smiths a The Order. Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sa v Nemecku začala rozrastať techno kultúra, ale Paulovi v tejto energickej hudbe niečo chýbalo a tak sa snažil nájsť čosi iné, nové.

Velvet Revolver je rocková superskupina zložená z troch bývalých členov skupiny Guns N’ Roses — Slasha, Duffa McKagana a Matta Soruma (tiež hral v The Cult), Scotta Weilanda, bývalého speváka skupiny Stone Temple Pilots a Dave Kushnera, bývalého gitaristu skupiny Wasted Youth.

Traja bývalí členovia hard rockovej skupiny Guns N’ Roses — Slash (gitara), Duff McKagan (basgitara) a Matt Sorum (bicie) — zahrali v roku 2002 na charitatívnom koncerte pre hudobníka Randyho Castilla. Po zistení, že medzi nimi stále koluje určitá "chémia" sa rozhodli založiť novú skupinu. Keď Izzy Stradlin odmietol pozvanie, najali gitaristu Dava Kushnera, ktorý predtým hrával v skupinách Wasted Youth a Dave Navarro. Kushner chodil do školy so Slashom a tiež hral s McKaganom v skupine Loaded, kde hral tiež naposledy ako sa pripojil k VR. Kvarteto sa zatiaľ predstavovalo pod dočasnou prezývkou The Project než si vymysleli nový názov.

Black Sabbath, fanúšikovia kapelu často nazývajú len Sabbath, je anglická heavy metalová skupina pozostávajúca z členov: Ozzy Osbourne (spev), Tony Iommi (gitara), Terrance "Geezer" Butler (basgitara) a Bill Ward (bicie).

Jedna z dominantných heavy metalových skupín, Black Sabbath majú stále prevládajúci vplyv v žánri, ktorý pomohli vytvoriť. Podľa stanice VH1 a programu 100 Greatest Artists of Hard Rock (100 Najväčších Hard Rockových Umelcov) sa umiestnili na druhom mieste, hneď za skupinou Led Zeppelin.

Skupina vznikla v roku 1968 v Birminghame, Anglicko pod menom Polka Tulk Blues Band (čoskoro skrátené na Polka Tulk), neskôr ho zmenili na Earth, hrala štýl blues rock a hard rock.

Nirvana bola populárna americká grungeová skupina založená v roku 1987 v mestečku Aberdeen v štáte Washington. Ich hudba bola mixom medzi punkom a alternatívnym rockom. Stala sa známa vďaka svojej pesničke Smells Like Teen Spirit z albumu Nevermind. Hudobný štýl Nirvany inšpiroval ďalšie skupiny: Alice in Chains, Pearl Jam alebo aj Soundgarden. Vďaka Nirvane sa štýl grunge stal predmetom záujmu mainstreamových médií a zároveň jedným z najhranejších hudobných štýlov na začiatku 90. rokov.

36 až 46 2006 - Odporúčaný článok nebol použitý

Pink Floyd je britská rocková skupina považovaná za priekopníka progresívneho rocku známa svojimi skladbami, bombastickým štýlom a pompéznymi živými vystúpeniami.

V roku 1965, počas štúdia architektúry na londýnskej Regent Street Polytechnic, založil Roger Waters so spolužiakmi Rickom Wrightom a Nickom Masonom kapelu s názvom Sigma 6.

Po príchode všestranne nadaného Syda Barretta sa premenovali na The Pink Floyd Sound („zvuk Pinka a Floyda“), keďže Syd mal veľmi rád bluesové a džezové platne dvoch hudobníkov z Georgie v USA Pinka Andersona a Floyda Councila.

V priebehu natáčania druhého albumu odišiel v roku 1968 chorý Barrett zo skupiny a na jeho miesto prijali Davida Gilmoura, ktorý mal spolu s Watersom najväčší podiel na ďalšom smerovaní skupiny.

Waters sa stal hlavným autorom piesní a všetkých textov. V roku 1973 vyšiel celosvetovo legendárny album Dark Side of the Moon, ktorý sa držal 741 týždňov (viac ako 14 rokov) v albumovej hitparáde časopisu Billboard a v roku 1979 veľmi úspešný, 23 krát platinový dvojalbum The Wall. Už počas natáčania tohto albumu sa však začali medzi Watersom ako lídrom skupiny a ostatnými hráčmi, vyhrocovať problémy, ktoré vyústili do Wrightovej rezignácie a nakoniec k jeho odchodu zo skupiny.

Franz Lehár, pokrstený ako Ferenc Kristóf Lehár, (* 30. apríl 1870, Komárno – † 24. október 1948, Bad Ischl) bol operetný skladateľ.

• otec Franz Lehár (syn Josefa Lehára a Anny Poláchovej), vojenský kapelník a skladateľ
• matka Christine, rodená Neubrandtová
• manželka Sophie, rodená Methová

Lehárov otec bol kapelníkom Rakúskej armády, pôvodom z Moravy s francúzskymi koreňmi. Podľa rozprávania Lehárovej rodiny, ich predkom bol markíz „Le Harde“, ktorý bojoval v napoleonskej armáde. Bol zajatý v roku 1805 pri Slavkove (podľa inej verzie bol zajatý už v roku 1799), ušiel a vzal si na Morave sedliacke dievča, ktoré ho istý čas ukrývalo. Je potvrdené, že zajatý vojak menom „Le Harde“ skutočne existoval.

Lehárov otec sa so svojím plukom stále musel sťahovať po území celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Zúčastnil sa vojenských ťažení na talianskom území a proti Prusku. V roku 1868 bol preložený do Komárna, ktoré bolo v tom čase dôležitým obchodným strediskom s veľkou vojenskou posádkou. Vojenskí kapelníci Rakúsko-Uhorska v tom čase dosahovali veľmi slušnú umeleckú úroveň, usporadúvali veľmi často koncerty pre verejnosť a stali sa tam veľmi významnými šíriteľmi kultúry.

V Kommárne sa Lehárov otec oženil Kristínou Neubrandt z miestnej maďarsko-nemeckej rodiny.

49 až 52 2006 - Odporúčaný článok nebol použitý

Céline Marie Claudette Dionová (* 30. marec 1968, Repentigny, Kanada) je kanadská speváčka.

Od jednoduchých začiatkov sa Céline Dionová vypracovala na medzinárodnú hviezdu. Na celom svete získala ocenenia hudobného priemyslu: Grammy v USA, Juno a Félix v Kanade a World Music v Európe.

Céline Dionová sa narodila 30. marca 1968 v nemocnici Le Gardeur v Repentigny (mesto asi 50 km severovýchodne od Montréalu v Québecu) ako najmladšia zo 14 detí hudobne založenej rodiny. Jej rodičia, obaja muzikanti, viedli malý klub Le vieux Barril v meste bydliska Charlemagne, a cez víkendy celá rodina vystupovala a bavila miestnych obyvateľov. Céline od piatich rokov spievala spolu so súrodencami a rýchlo získala schopnosť živo vystupovať.