Prekmurčina (iné názvy východná slovinčina, panónska slovinčina, zámurčina; po slovinsky prekmurščina, prekmürščina, prekmürski jezik, panonska slovenščina, vzhodnoslovenščina; po maďarsky vend nyelv) je nárečie slovinčiny, ktorým sa hovorí najmä v kraji Prekmurje (prekmur. nárečím Prekmürsko) - severne od rieky Mura v Slovinsku a v Slovenskom Porabji (maď. Vendvidék, slovin. Slovensko Porabje ) v Maďarsku, ale i v Rakúsku. Používa ho okolo 80 000 ľudí.

Nárečie je lexikou, výslovnosťou aj skloňovaním značne odlišné od spisovnej slovinčiny. Spolu s prleským nárečím tvorí tzv. panónsky dialekt slovinčiny.

Od 18. storočia do roku 1919 sa na príslušnom území (vtedy súčasť Uhorska) používala spisovná prekmurčina (bol to aj vyučovací jazyk na školách), v roku 1920 ho nahradila spisovná slovinčina, ale spisovná prekmurčina sa čiastočne používala v tlači až do konca druhej svetovej vojny.

Bývalé názvy

V 19. stor. sa nárečie (jazyk) nazýval(o) aj "vendčina" - vendski jezik (slovin.), vend nyelv (maď.), Wendisch (nem.); v maďarčine sa tento názov používa dodnes. Od 16. do 18. storočia sa nazýval(o) - najmä odborne - "vandalčina" - lingua vandalicus (lat.), vandalszka jezik (slovin.), vandalus nyelv (maď.), Wandalisch (nem.). V 18. a 19. ho slovinskí autori nazývali aj "stará slovinčina" - sztári szlovenszki jezik (slov.). Do začiatku 19. stor. sa nárečie (jazyk) v maďarčine označovalo (aj) ako tót nyelv (maď.), t. j. prekmurskí Slovinci mali (aj) to isté označenie ako Slováci (pozri tót).

Prekmurská abeceda

Otčenáš v prekmurčine

Oča naš, ki si vu nebésaj!

Svéti se Ime tvoje.

Pridi králestvo tvoje.

Bojdi vola tvoja,

kak na nébi, tak i na zemli.

Krüha našega vsakdanéšnjega daj nam ga dnes.

I odpüsti nam duge naše,

kak i mi odpüščamo dužnikom našim.

I ne vpelaj nas vu sküšávanje.

Nego odslobodi nas od hüdoga. Amen.^[1]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prekmurčina