Filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením. Dôležitým impulzom v tomto smere bola návšteva aténskych vyslancov v Ríme v polovici 2. st. pred Kr., medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckých filozofických škôl. Približne od tohto obdobia sa v Ríme rozvíjajú tri filozofické prúdy: rímsky stoicizmus, rímsky epikureizmus a rímsky skepticizmus. Okrem nich sa rozvinul rímsky eklekticizmus a rímsky synkretizmus. Na pôde Rímskej ríše sa rozvíjal ďalej novoplatonizmus, novopytagoreizmus, gnostické učenia a vzniká a rozvíja sa kresťanská filozofia.

Pozri aj

• Rimania (staroveký národ)
• apologetika
• rímske cisárstvo
• rímsky eklekticizmus
• antická filozofia
• byzantská filozofia
• grécka filozofia
• helenistická filozofia
• kresťanská filozofia
• talianska filozofia
• gnosticizmus
• agnosticizmus
• rímska kultúra
• latinčina
• antické myslenie
• novokynizmus
• novoplatonizmus
• novopytagoreizmus
• novoskepticizmus
• patristika
• stredný platonizmus
• rímske právo
• predstavitelia rímskej filozofie
• Rímska republika
• Rím
• Staroveký Rím
• mladší skepticizmus
• mladší stoicizmus
• alexandrijská škola
• Taliansko

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.