A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Róbert Letz | |
slovenský historik | |
Narodenie | 29. august 1967 (55 rokov) Bratislava, ČSSR |
---|---|
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava) je slovenský historik. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí.[1] V súčasnosti (2019) je vedúcim Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.[2]
Životopis
Stredoškolské štúdium absolvoval na gymnáziu Vazovova v Bratislave, zmaturoval v roku 1986. V roku 1991 absolvoval odbor filozofia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] V rokoch 1991 – 1992 krátko pracoval v Historickom ústave SAV v Bratislave. Od roku 1992 pôsobí ako vedecko-pedagogický pracovník na Katedre histórie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, od roku 2004 ako jej vedúci. Habilitoval sa na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1997.[1] V roku 2004 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za profesora v odbore história.[4]
Dielo
Monografie
- Slovensko v rokoch 1945 – 1948. Na ceste ku komunistickej totalite. Bratislava : ÚSKI, 1994, 245 s.
- Dejiny Slovenskej Ligy na Slovensku (1920 – 1948). Martin : Vydavateľstvo MS, 2000, 285 s.
- Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. In: Zločiny komunizmu na Slovensku I. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2001, s. 67 – 335.
- Justícia – slúžka moci. In: Pešek, J., Letz, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004, s. 254 – 441.
- Letz, J., Letz, R.: Bratia Letzovci. Život a dielo Štefana Letza a Bela Letza. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004, 176 s.
- Hlinkova slovenská ľudová strana (Pokus o syntetický pohľad). In: Letz, R., Bartlová, A,. Mulík, P. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, s. 12 – 108.
Odborné práce
Zborníky
- Vojenský vikár slovenskej armády biskup Michal Buzalka a jeho vzťah k Sovietskemu zväzu a boľševizmu (1940 – 1945). Zborník „V tieni červenej hviezdy. Prenikanie sovietizácie do slovenskej (československej) armády v rokoch 1944 – 1948“. SKAS Istropolitan, 2007
Knižné práce
- Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1992. Bratislava : Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1997, 47 s.
- Škvarna, D. – Bartl, J. – Čičaj, V. Kohútová, M. – Letz, R. – Segeš, V.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 357 s. (kalendárium r. 1918 – 1995, 51 s. slovník 51 hesiel cca 40 s., spolu 91 s.; toto dielo vyšlo v nemeckom, anglickom a maďarskom preklade)
- Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (LÚČ Bratislava 2000). (Vypracoval 112 hesiel.)
- Chcel som byť na pomoci Cirkvi svojej a národu svojmu. Život biskupa Michala Buzalku (1885 – 1961). In: Hanakovič, Š. (Ed.): Boli soľou a svetlom. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2001, s. 9 – 52.
- Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. ÚPN, 2007
Učebnice
- Slovensko v 20. storočí. Dejepis pre 8. ročník základných škôl. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998, 94 s.
- Bartlová, A., Letz, R.: Dejepis pre 3. ročník gymnázií. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005, 191 s.
- Letz, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010, 342s.
Edičná činnosť
- Boli traja. Proces s katolíckymi biskupmi J. Vojtaššákom, M. Buzalkom a P. Gojdičom. Bratislava : ZPKO, 2001, 229 s.
- Letz, R., Petranský, I. A.: Biskup Michal Buzalka. Bratislava : LÚČ, 2002, 173 s.
- Zápisky Alexandra Macha. In: Historický zborník, č. 1 – 2/2002.
- Rokovania nemeckých a slovenských politikov v rokoch 1939 – 1945. In: Historický zborník č. 1 – 2/2003.
- Letz, R., Mulík, P., Bartlová, A. (Ed.): Slovenská ľudová strana v dejinách. Martin : Matica slovenská, 2006, 389 s.
- Korešpondencia Jozefa Vicena s Karolom Sidorom (1947 – 1949). In: Historický zborník, roč. 17, 2007, č. 2, s. 124 – 151.
- Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2007, 373 s.
Je členom redakčnej rady časopisov Historický zborník, Viera a život, Impulz, Proglas.
Kritika
Svoje kritické stanovisko k R. Letzovi vyjadril riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave prof. Pavol Mešťan (v r. 1968 – 1989 prof. Vysokej straníckej školy ÚV KSS v Bratislave):
„Po stopách F. Vnuka sa vybral i jeden z najmladších historikov na Slovensku, docent pedagogickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave Róbert Letz. Moje prvé stretnutie s týmto autorom sa uskutočnilo v Banskej Bystrici v roku 1992 na medzinárodnom seminári Tragédia slovenských židov... Letz obvinil sionistov z boja proti asimilácii a vyjadril presvedčenie, že nebyť sionistov, uskutočnila by sa asimilácia, na základe ktorej by sa slovenskí židia zachránili. Na Letzovu poznámku reagovala Dr. Gila Fatranová... upozornila na historický fakt, že rozsiahla asimilácia Židov v Nemecku nezabránila ich vyvraždeniu, a v súvislosti so Slovenskom uviedla, že tu boli aj iné menšiny, ktoré neasimilovali a nestihol ich krutý osud židov, a že pri deportáciách nerobili rozdiely medzi sionistami a asimilovanými, pobožnými a nepobožnými, ba deportovali aj takých, čo sa prekrstili.
O dva roky neskôr, v roku 1994, vydal Róbert Letz publikáciu Slovensko v rokoch 1945 – 1948 na ceste ku komunistickej totalite.... Prekonávanie pozostatkov fašizmu preňho znamená porušovanie ľudských a občianskych práv...“[5]
R. Letz v skutočnosti nikdy neobviňoval sionistov z boja proti asimilácii, ani netvrdil, že asimilácia by v konečnom dôsledku znamenala pre Židov záchranu pred hromadným vraždením, ale na vedeckej konferencii Tragédia slovenských Židov 25. – 27. 3. 1992 sa zaoberal asimilačným prúdom medzi Židmi, ktorý reprezentoval MUDr. Hugo Roth. Tento prúd sa staval proti politickému sionizmu, čo dokumentujú archívne pramene a články v periodiku Svornosť. R. Letz sa vyjadril o asimilácii Židov vo vzťahu k holokaustu: Ako sa neskôr ukázalo, ani asimilácia nezachránila väčšinu európskych Židov pred uskutočnením nacistického plánu na ich vyhubenie. Pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku v rokoch 1939 až 1945. In: Viera a život, č. 3/1999.
Podľa historika Vendelína Jankoviča: „Letz si svoju revíziu udalostí 1945 – 1948 ani trochu nezjednodušil, napr. tým, že by sa jednostranne priklonil na protikomunistickú stranu. Aj keď sú jeho sympatie pre protivníkov komunistického usilovania o totalitu zcela jasné, nevzdal sa povinného úsilia každého historika usilovať sa o pravdu, byť podľa možnosti objektívny a nestranný...“[6]
Svoje kritické stanovisko k pracovnej metóde R. Letza z komunistickej[chýba zdroj pozicie vyslovil Vladislav Šmihula.[7]
Referencie
- ↑ a b Róbert Letz . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.
- ↑ Katedra histórie : Zamestnanci . Bratislava: Pedagogická fakulta UK, . Dostupné online.
- ↑ Róbert Letz In: Osoby, ktoré získali titul na UK . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
- ↑ Róbert Letz In: Profesori vysokých škôl . Bratislava: Ministerstvo školstva SR, . Dostupné online.
- ↑ Pavol Mešťan, Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska 1989 – 1999 (Slov. národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry Bratislava 2000)
- ↑ Verbum, č. 2/1994
- ↑ Vladislav Šmihula, Keď historik smeruje k vopred vytýčenému cieľu (Bojovník, č. 14/1996)
Externé odkazy
- Róbert Letz – Literárne informačné centrum
- Diela Róberta Letza v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Haraksim
Ľudovít Holotík
Ľudovít Ondrej Kirkai
Ľudovít Petránsky
Štefan Adamovič
Štefan Bačkor
Štefan Butkovič
Štefan Cisko
Štefan Jastrabík
Štefan Kankovský
Štefan Korčmároš
Štefan Krčméry
Štefan Lángoš
Štefan Mišík
Štefan Rakovský (historik)
Adam František Kollár
Adolf Kobela
Alžbeta Gácsová
Alexander Avenarius
Alexander Húščava
Alexander Lombardini
Alojz Miškovič
Andrej Kavuljak
Andrej Kliman
Andrej Kmeť
Anna Magdolenová
Anton Augustín Baník
Anton Hreblay
Anton Hrnko
Anton Petrovský-Šichman
Béla Angyal (historik)
Bartolomej Krpelec
Belo Polla
Bohuslav Graca
Ctibor Ján Handzo
Cyril A. Hromník
Dávid Cvitinger
Dávid Fröhlich
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniela Dvořáková
Daniela Kodajová
Daniel Rapant
Darina Lehotská
Dušan Čaplovič
Dušan Kováč
Eduard Friš
Eduard Nižňanský
Elemír Rákoš
Eliáš Berger
Emília Hrabovec
Endre Arató
Eva Ľuptáková
Eva Botťánková
Eva Kowalská
Eva Kurjaková
Filip Glocko
Florián Červeň
František Bokes
František Hrušovský
František Novosád
František Přikryl
František Psotka
Gabriela Dudeková
Gejza Balaša
Gyula Popély
Igor Graus
Imrich Kružliak
Imrich Michnovič
Ivan Bohuš
Ivan Chalupecký
Ivan Kamenec
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Baltazár Magin
Ján Beblavý
Ján Bobák
Ján Brodňanský
Ján Cselényi
Ján Dekan
Ján Gašpar
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hučko
Ján Hudák
Ján Klempa
Ján Kluch
Ján Kováč (historik)
Ján Loisch
Ján Milan Dubovský
Ján Mocko
Ján Nadáni
Ján Novák (historik)
Ján Oberuč
Ján Radomil Kvačala
Ján z Turca
József Gyönyör
Július Alberty
Július Barták
Július Bodnár
Július Botto
Július Gašparík
Július Hozák
Július Mésároš
Jakub Drábik
Jakub Jakobeus
Jaroslav Dubnický
Jozef Bošiansky
Jozef Butvin
Jozef Haľko (mladší)
Jozef Hrozienčik
Jozef Jablonický
Jozef Jurovský
Jozef Kiss
Jozef Kočiš
Jozef Leikert
Jozef M. Kirschbaum
Jozef Moravčík (archeológ)
Jozef Novák (heraldik)
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Juraj Dolinský
Juraj Marušiak
Juraj Papánek
Juraj Pray
Karol Anton Medvecký
Karol Ivan Kiszely
Karol Markovič (historik)
Karol Rapoš
Klára Kubičková
Konštantín Čulen
Kristián Genersich
Ladislav Čisárik
Ladislav Belás
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Deák
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Gogolák
Libuša Franková
Lucia Laudoniu
Marián Hronský
Martin Pekár
Matúš Kučera
Michal Ďurčo
Michal Barnovský
Michal Elefant
Michal Kocák
Michal Kušík
Michal Matunák
Michal Otčenáš
Mikuláš Jančura
Mikuláš Mišík
Milan Podrimavský
Milan Stanislav Ďurica
Miloš Gosiorovský
Miroslav Glejtek
Miroslav Kmeť
Miroslav Kropilák
Miroslav Pekník
Nora Baráthová
Ondrej Richard Halaga
Oskár Formánek
Pavel Dvořák
Pavel Horváth (historik)
Pavol Florek
Pavol Korpeľ
Pavol Križko
Pavol Lukáč
Pavol Martuliak
Peter Fedorčák
Peter Horváth (1943)
Peter Huba (historik)
Peter Kónya
Peter Kellner-Hostinský
Peter Mulík
Peter Ratkoš
Róbert Letz
Rastislav Kožiak
Richard Marsina
Robert J. Büchler
Roman Holec
Rudolf Hažlinský
Samuel Štefan Osuský
Samuel Falťan
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Stanislav Mikolaj
Svetoslav Bombík
Tivadar Ortvay
Václav Mencl
Viliam Judák
Viliam Plevza
Vincent Múcska
Vladimír Matula (historik)
Vladimír Oleríny
Vojtech Čelko
Vojtech Dangl
Vojtech Ondrouch
Zoltán Balassa
Zoltán Fábry
Zora Mintalová Zubercová
Zoznam vybraných historikov a diel z oblasti slovenských dejín
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk