Rapsódia pre klarinet a orchester je dielo francúzskeho skladateľa Clauda Debussyho. Skladba je často uvádzaná aj pod názvom Prvá rapsódia pre klarinet a orchester alebo jednoducho Premiere Rapsodie.

Skladbu pôvodne Debussy zložil v rokoch 1910 – 1911 ako Rapsódiu pre klarinet a klavír. Skladba vznikla na objednávku parížskeho konzervatória, ktoré si želalo vytvoriť dve skladby pre klarinet - jednu prednesovú a jednú určenú pre hru z listu. Debussy tak zložil klarinetovú rapsódiu a ako druhú skladbú útlu Petite Piece pre klarinet a klavír. Debussy v snahe maximálne využiť zvukové možnosti klarinetu pri komponovaní skladby spolupracoval s popredným francúzskym klarinetistom Mimaetom. Výsledok Debussyho potešil. „Je to jeden z najroztomilejších kúskov, aké som zložil“, vyhlásil radostne po vypočutí skladby. Spokojnosť so skladbou viedla k tomu, že ju v roku 1911 zorchestroval. Hoci skladba rozsahom a prácou so sólovým nástrojom pripomína Faunovo popoludnie, jeho melodika je v porovnaní s nadýchanou atmosférou Faunovho popoludnia viac ostrá, s väčšími kontrastami. Napriek tomu, že je skladba krátka, dochádza tu k častému striedaniu tempa a nálady. Zaujímavá je tiež súhra orchestra a klarinetu, ktorý niekedy vystupuje do popredia, a inokedy je rôzne kombinovaný s inými nástrojmi. Vzniká tak typicky debussyovská farebná skladba.

Dielo má voľnú až variačnú formu. Tvorí jeden celok s častými označeniami zmeny tempa. Zloženie orchestra: sólový klarinet/3 flauty, 2 hoboje, anglický roh, 2 klarinety, 3 fagoty, 4 lesné rohy, 2 trúbky, tympany, 2 harfy, sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy). Typická dĺžka skladby je približne 9 minút.

Skladbu otvára krátke spoločné sólo huslí a violy, s tlmeným sprievodom husľovej sekcie a a flauty. Už v druhom takte sa zamyslene ozýva klarinet. Ten po troch krátkych behoch vystupuje do popredia s éterickou pomalou melódiou, ktorú doprevádzajú sláčiky a hlboké tóny harfy. Náhle ale dôjde k zrýchleniu tempa, sólový nástroj sa však cez trioly a dlhé trilky nakrátko vracia späť k pôvodnému tempu a melódií, po ktorej sa znovu odráža v zrýchlenom tempe. Nasleduje kontrastná časť Modere animé (Scherzando). Klarinet tu hrá rozmarný melodický motív, ktorý tvorí základný stavebný prvok skladby, spolu s melódiou z úvodu. Tá je v skladbe na krátky čas pripomenutá znovu. Potom už nasleduje rýchla virtuózna pasáž, ktorá vedie k sebavedomému záveru sólového nástroja doplneného záverečným úderom orchestra.

Aj keď postavenie Rapsódie pre klarinet a orchester vo svetovej hudbe nie je také významné ako postavenie ťažiskových Debussyho diel (Faunovo popoludnie, More, Nokturná), ide o cenné a zaujímavé dielo, ktoré je dodnes interpretované, či už v klavírnej alebo orchestrálnej podobe. V žánri klarinetových koncertných diel je to novátorské dielo, ktoré znamenalo veľký prínos do klarinetovej literatúry.