Robert Kaliňák - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Robert Kaliňák
Robert Kaliňák
Robert Kaliňák
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. apríla 2012 – 22. marca 2018
PremiérRobert Fico
15. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
4. apríla 2012 – 22. marca 2018
PremiérRobert Fico
Predchodca Daniel Lipšic Tomáš Drucker Nástupca
13. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
4. júl 2006 – 8. júl 2010
Predchodca Martin Pado Daniel Lipšic Nástupca
Biografické údaje
Narodenie11. máj 1971 (52 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaSMER-SD
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik, politik
NárodnosťSlovák
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRobert Kaliňák
(multimediálne súbory)

JUDr. Robert Kaliňák (* 11. máj 1971, Bratislava) je bývalý slovenský politik, poslanec NR SR, podpredseda strany SMER – sociálna demokracia, bývalý podnikateľ, podpredseda vlády a minister vnútra. 20. apríla 2022 bol obvinený a zadržaný Národnou Kriminálnou Agentúrou (NAKA) zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej organizácie spolu s Robertom Ficom.[1]

Životopis

Narodil sa v Bratislave v rodine námorníka a učiteľky bulharskej národnosti.[2] Po skončení strojníckej priemyslovky v rokoch 19891995 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Počas nežnej revolúcie bol členom koordinačného výboru študentského hnutia.[chýba zdroj V roku 1990 začal popri štúdiu podnikať a otvoril študentskú reštauráciu, vydavateľstvo a tlačiareň vysokoškolskej literatúry. Po roku 1992 začal popri štúdiu pracovať aj v advokátskej kancelárii. V roku 1999 otvoril spolu so spoločníkom Ing. Jánom Počiatkom sieť reštaurácií „Steam & coffee“ - firma FoRest - a bol aktívny v ďalších odvetviach podnikania.

Po vstupe do politiky sa vzdal výkonu exekutívnych činností. Po odchode z politiky sa vrátil do podnikania. Napríklad v roku 2019 bol spoločníkom v zbrojárskej firme Liwa Arms Slovakia s.r.o.[3][4]

Politická činnosť

Robert Kaliňák je jedným zo zakladajúcich členov strany SMER – sociálna demokracia. Od jej vzniku prešiel rôznymi straníckymi funkciami. Od roku 2001 je členom jej predstavenstva a od roku 2004 jej podpredsedom.

2002 – 2006

Bol zvolený za poslanca NR SR a predsedu výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Počas tejto funkcie výbor riešil niekoľko politických škandálov ako „Skupinka“ alebo odpočúvanie novinárov. Aj preto výbor predložil v roku 2004 zákon o ochrane pred odpočúvaním, ktorý platí dodnes.

Ako predseda výboru predložil aj zákon o odškodnení obetí invázie spojeneckých vojsk v roku 1968 alebo zákon o zbraňovej amnestii, v ktorej bolo v dvoch kolách odovzdaných osem tisíc dovtedy nelegálnych zbraní.

2006 – 2010

Po parlamentných voľbách bol vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra SR.

Počas tejto funkcie Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru a do bezvízového programu USA. V bezpečnostnej oblasti došlo k zásadnému zníženiu kriminality, najmä násilnej. Najväčší posun bol zaznamenaný v oblasti dopravnej nehodovosti, kde došlo k zníženiu úmrtí na cestách zo 627 (2007) na 355 (2009).

Jeho funkcia bola sprevádzaná aj viacerými škandálmi ako kauza „Hedviga Malinová“ alebo „vývoz tréningovej výbušniny do Írska“.

2010 – 2012

Bol zvolený za poslanca NR SR a predsedu výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

Počas tejto funkcie došlo k odhaleniu kauzy odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom.

2012 – 2016

Po parlamentných voľbách bol opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra.

Počas tejto funkcie začal s niekoľkými zásadnými reformami ako „ESO“ – reforma verejnej správy s úsporou 1 % HDP (700 mil. eur), reforma záchranného systému, managementu katastrof a integrácie dobrovoľných hasičských zborov do IZS, reforma verejného obstarávania aj so zavedením „štátneho e-bay“, reforma dôchodkového systému ozbrojených zložiek s úsporou 200 mil. eur, reforma štátnej politiky marginalizovaných rómskych komunít.

V oblasti bezpečnosti sa dosiahol napr. najnižší počet vrážd od vzniku samostatného Slovenska alebo Slovensko prvýkrát splnilo záväzok EÚ znížiť počet úmrtí na cestách o 50 % (295).

2016

Po parlamentných voľbách 2016 bol opäť vymenovaný za ministra vnútra SR. V tomto období čelil podozreniam o obchodovaní s človekom obžalovaným z podvodu na vratkách DPH (Ladislav Bašternák), ktorý je zároveň majiteľom rezidenčného komplexu Bonaparte, v ktorom býval predseda vlády Róbert Fico.[5][6] Počas tohto obdobia bol taktiež dvakrát podaný návrh na vyslovenie nedôvery voči jeho osobe, nakoľko bol v konflikte záujmov v tomto vyšetrovaní.

2017

Bližšie informácie v hlavnom článku: Filip Rybanič#Kauza

Poslanecký asistent Filip Rybanič, ako pracovník Tatra banky, pozrel transakcie na Kaliňákovych účtoch a odhalil tak, že minister obchodoval s L. Bašternákom.[7] Rybanič bol obvinený a stíhaný, že údaje, ktoré získal nezákonne, poskytol novinárom. Sudkyňa v októbri 2017 pojednávanie odročila[7] aj preto, že Rybanič žiadal, aby najprv Súdny dvor v Luxemburgu preskúmal, či neodhalil vážne podozrenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.[8]

Počas roku 2017 (od jari do júla) organizovali (najmä OĽaNO a Igor Matovič) pred komplexom Bonaparte protestné stretnutia, smerujúce aj proti Kaliňákovi.[9]

Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa v Bratislave roku 2017 uskutočnil 3 krát mal jednu z hlavných požiadaviek odstúpenie Kaliňáka.[10]

2018

Dňa 12. marca 2018 oficiálne oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra, dva týždne po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, počas neustále sa prehlbujúcej politickej krízy. Svoj post by mal opustiť do niekoľkých dní.[11] Po návrate do Parlamentu bol zvolený za člena Ústavnoprávneho výboru.[12]

Dňa 31. decembra 2018 zanikol mandát poslanca vzdaním sa.

Osobný život

V roku 2008 si zobral Zuzanu Konečnú, ktorá pracovala v Slovenskej informačnej službe. Majú spolu dvoch synov (2011, 2016).

Kritika

S menom Roberta Kaliňáka sa spája viacero káuz, pochybení a nedoriešených prípadov.[13]

Kovošrot

V tomto bývalom zadlženom štátnom podniku, ktorý sám na seba vyhlásil konkurz, bola väčšinovým vlastníkom spoločnosť TRIANGEL CAPITAL, s.r.o.,[14] ktorej konateľom bol Elemír Tichý. Investičný majetok Kovošrotu bol konkurzným správcom vyčíslený na 158 miliónov korún a hodnota spoločnosti na 51 miliónov. Konkurzný správca síce vyhlásil verejnú súťaž, ale prvé kolo zrušil a to aj napriek tomu, že jeden záujemca ponúkol 51 miliónov korún. V ďalšom kole predal Kovošrot za 25 miliónov korún (829-tisíc €) firme Krupp, ktorej vlastníkom a konateľom (od 03.08.2001 do 19.12.2002) bol Kaliňák.[15] Firma Krupp krátko potom previedla pozemky na ďalšie firmy: Bussines Park Bratislava a.s. (dnes Jarabiny a.s.) a firma Bratislava trade center a.s. V oboch firmách bol aj Ján Počiatek. V druhej polovici roku 2004 do nových firiem vstúpil pôvodný majiteľ Elemír Tichý.[13]

Hedviga Malinová

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prípad Hedvigy Malinovej

Študentka Hedviga Malinová nahlásila 25. augusta 2006, že ju po ceste na skúšku v nitrianskom parku napadli dvaja muži. Policajti už 11. septembra zastavili vyšetrovanie prípadu. Robert Kaliňák a Robert Fico k nemu zvolali tlačovú besedu, na ktorej informovali, že Hedviga si celý prípad vymyslela. Prípad doteraz nie je úplne súdne doriešený.

Výbušnina v Írsku

V januári 2010 pri cvičení psov policajných pyrotechnikov na popradskom letisku umiestnili do batožiny Štefana Gondu vzorky trhaviny RDX, ktorú psi nenašli a tak odletela aj s našim občanom do Írska, kde on skončil na pol dňa v rukách miestnej polície s podozrením na terorizmus.[16]

Bejby

V roku 2011 sa Kaliňákovo meno objavilo aj v prepisoch odposluchov telefonátov, ktoré unikli z bývalého Vojenského obranného spravodajstva za éry ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS). Medzi telefonátmi mal byť aj rozhovor redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej s Kaliňákom, ktorý ju oslovoval Bejby a žiadal, aby robila článok o rýchlej jazde služobného auta s Galkom.

Streľba na študentov

24. júna 2013 zastavili na diaľnici D2 policajti auto výstrelmi. Hliadka chcela skontrolovať posádku auta, o ktorom sa domnievala, že patrí dvojnásobnom vrahovi Milanovi Ďurišovi (patrilo mu totiž v minulosti). Ministerstvo po priznaní viacerých chýb zaplatilo škodu na aute vo výške 1 800 € a Kaliňák z vlastných peňazí odškodnil troch členov posádky, každého sumou 3 000 €.[13]

Tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby

V roku 2013 zverejnil denník SME informácie bývalého funkcionára Vojenskej spravodajskej služby Vladimíra Suchodolinského, že bol spreneverený majetok za niekoľko miliónov eur. Do kauzy bol zapletený Ľubomír Skuhra, ktorého partnerka Dušana Višňovská bola riaditeľkou kancelárie na ministerstve vnútra. Polícia začala, no neskôr zastavila, trestné stíhanie pre porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.[13]

Kauza Plachtince

V auguste 2012 vznikla Regionálna obstarávacia agentúra (ROA), ktorá tendrovala pre štát reklamné služby za 130 miliónov €. Agentúra, v ktorej mala podiel obec Horné Plachtince, podpísala v mene 25 štátnych a verejných inštitúcií štyri rámcové zmluvy so štyrmi reklamnými agentúrami. Ministerstvo vnútra využilo obstarávanie pre nákup právnikov a audítorov, pretože vraj na obstarávanie všetkých služieb a tovarov nemajú v rezorte dostatočné kapacity.[13] Kaliňák v apríly 2013 zrušil dohody o spolupráci s ROA avšak zmluvy o poskytnutí právnych služieb zostali v platnosti.[17]

Kauza DPH, Chovanec a spol.

Organizovaná skupina z východného Slovenska pripravila štát na nadmerných odpočtoch DPH o približne 75 miliónov eur. Hlavný aktér daňových podvodov Milan Chovanec vypovedal, že podozrivé obchody s investičným zlatom, či parketami kryli aj pracovníci daňových úradov, policajti a sudcovia. Pred vyšetrovateľmi menoval aj Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Polícia prípad vyšetruje už vyše desať rokov a obvinila viac ako 60 ľudí.[13]

Kauza Bašternák

15. marca 2016 médiá informovali o podozrivých vratkách DPH, ktoré štát vyplatil firme BL – 202 podnikateľa Ladislava Bašternáka. Firma vznikla vo februári 2012 a už o mesiac žiadala od štátu vratku DPH vo výške 2 milióny eur. Dôvodom mala byť kúpa sedem bytov za necelých 12 miliónov eur od firmy Rent and Wash. Išlo o byty v novostavbe Five stars residence, ktorú stavala firma spojená s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Polícia odmietla stíhať Bašternáka, pretože podľa vyšetrovateľky štátu nevznikla škoda. Trhová hodnota spomínaných bytov nebola 12 ale len 1,5 milióna eur. Celkove vyplatil štát Bašternákovým firmám na vratkách DPH asi 16 miliónov eur.[18]

Bašternáka v kauze neodvedenia dane a poistného v marci 2019 odsúdil Krajský súd v Bratislave na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody, ktorý si odpykáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu majetok, ktorý nestihol prepísať, prepadol v prospech štátu. Polícia ho nanovo obvinila z podvodov pri Five Star Residence, krátko po jeho prvom právoplatnom odsúdení v apríli 2019. V septembri 2021 sa Bašternák priznal, že byty kúpil (od Kočnera) lacnejšie ako za 12 miliónov eur, a neoprávnene si v roku 2012 uplatnil nárok na DPH v sume približne dva milióny eur.[19]

Státisíce na Kaliňákov súkromný účet

Týždenník Trend 11. júna 2016 odhalil, že na súkromné účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka prišli od firiem blízkych Bašternákovi státisíce eur.[20] Kaliňákovi mali na účet v Tatra banke prísť peniaze v roku 2014 aj 2016, všetko ako splátky pôžičky od firmy B.A. Haus. Kaliňák v reakcii poprel, že by od Bašternáka alebo jeho firiem prijal niekedy peniaze. Poukázal na porušenie bankového tajomstva, na základe ktorého sa k informáciám z jeho účtu dostal asistent poslanca Filip Rybanič. Toho polícia obvinila a vyšetruje.[18]

Detektor lži a únos Vietnamca

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung priniesol 28. apríla 2018 správu o únose vietnamského občana Trinh Xuan Thanha, ktorý bol vo Vietname zároveň úspešný podnikateľ a funkcionár tamojšej komunistickej strany. V roku 2017, po sérii káuz, za ktoré sa ho Vietnam chystal súdiť sa Thanh spolu s rodinou rozhodol utiecť do Nemecka a získať politický azyl. Následne sa vietnamská tajná služba pokúsila o únos, ktorý sa odohral 23. júla 2017 a bol úspešný. Auto s českými poznávacími značkami, ktoré zabezpečil Long. N. H. (neskôr bol nemeckými súdmi odsúdený na tri roky aj deväť mesiacov väzenia) sa s uneseným Vietnamcom dostalo z Nemecka cez Brno až do Bratislavy. 26. júla 2017 sa v Bratislave odohralo stretnutie v hoteli Bôrik, kde rokovali vtedajší minister vnútra R. Kaliňák a minister vnútornej bezpečnosti Vietnamu To Lam o spoločnej spolupráci. Ministerstvo vnútra malo podľa zverejnených informácií poskytnúť vládny špeciál, ktorý bol vedome zneužitý vietnamskou delegáciou na prepravu uneseného Thanha z Bratislavy do Moskvy. Po uverejnení týchto informácií nemeckým denníkom v roku 2018 sa Kaliňák vyjadril, že si nevie predstaviť, že návšteva To Lama mala iné ako priateľské ciele. Slovenská vláda na čele s Petrom Pellegrinim striktne vylúčila spojitosť Slovenska s únosom. Vtedy už na nemeckej strane prebiehalo intenzívne vyšetrovanie (a to aj na území Slovenska). Kauza znova ožila po zverejnení článku v Denníku N. Vyskytli sa podozrenia, že Kaliňák mohol o celom únose vedieť či dokonca mu napomáhať. Podľa slov ochrankárov im mal Radovan Čulák, šéf protokolu ministerstva vnútra, povedať, aby uneseného Vietnamca preniesli z českej dodávky do policajnej. Mal to taktiež potvrdiť vetou: "Kali o tom vie, je to štátny záujem." (Kali - prezývka Roberta Kaliňáka, pozn.). Následne malo prísť k únosu pomocou vládneho lietadla cez územie Poľska až do Moskvy. V súčasnosti prebieha vyšetrovanie aj za pomoci generálnej prokuratúry SR a Nemecka. Vedenie vládnej strany SMER-SD sa ohradilo voči všetkým obvineniam a medzičasom pristúpil R. Kaliňák dokonca aj k detektoru lži. Podľa výsledkov, ktoré zverejnil vraj nemal mať informácie o únose a detektor potvrdil jeho tvrdenia. Kaliňák toto rozhodnutie (ísť na detektor, pozn.) prijal však po tom, ako sám pred niekoľkými rokmi spochybnil výsledky detektorov napr. v prípadoch Ľudmila Cervanová či Hedviga Malinová. Výsledkom detektora na ktorom bol Kaliňák neverí napr. poslankyňa Jana Cigániková, ktorá na Facebooku zverejnila fotky spred straníckej centrály SMERu-SD. Na fotkách je auto, ktoré má na sebe adresu detektor-lzi.sk a patrí spoločnosti, ktorá test s Kaliňákom vykonávala. Podľa Cigánikovej malo byť toto auto pred centrálou 2 dni, teda od chvíle, kedy boli medializované informácie, že sa Kaliňák chystá urobiť test. Pred rokmi robila tá istá spoločnosť test aj Igorovi Matovičovi, ktorý v súčasnosti tvrdí, že "Nihad Malkic (vlastník spoločnosti, pozn.) urobí každému vyšetrenie na prístroji s výsledkom, aký si praje." Sú taktiež podozrenia, že si Kaliňák otázky pripravoval sám. Opozícia vyzvala vládne spektrum, aby čelilo následkom. Až niekoľko mesiacov po odídení Roberta Kaliňáka z postu ministra vnútra a poslanca NRSR nemecké súdy potvrdili teóriu o únose Vietnamca slovenským vládnym špeciálom.[21] Vládne strany sa k rozsudku nevyjadrili a ani nespomenuli kauzu ako takú.

17. marca 2021 generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že vyšetrovaním sa vôbec nepreukázalo, že unesený Vietnamec sa nachádzal na palube slovenského vládneho lietadla. Všetci sa podľa neho zhodli na tom, že nebola zistená cesta, ktorou bol unesený prepravený do Vietnamu. Generálny prokurátor tiež uviedol, že na palube vládneho špeciálu sa nenachádzal ani Kaliňák, ktorý bol v deň štátnej návštevy ministra vnútra Vietnamu na dovolenke v Rakúsku. „V ten deň prišiel z dovolenky z Rakúska na rokovanie a hneď ako sa rozlúčil po rokovaní s ministrom vnútra Vietnamu sa vrátil späť do Rakúska,” popísal Žilinka s tým, že na palube špeciálu nebol ani ochrankár.[22]

Referencie

  1. Kaliňáka zadržala NAKA, spolu s Ficom je obvinený zo založenia zločineckej skupiny . Denník N, 2022-04-20, cit. 2022-04-20. Dostupné online.
  2. SITA. Kaliňák: Boh dáva fakty, diabol nie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-03-23. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1335-4418.
  3. KNAPKO, Pavel. EXKLUZÍVNE FOTO Kaliňák rozbehol biznis so zbraňami. Koľko zacvakáte za jeho pušku? online. eReport.sk, 2020-10-27, cit. 2021-09-07. Dostupné online.
  4. Výpis z obchodného registra SR online. www.orsr.sk, cit. 2021-09-07. Dostupné online.
  5. Kaliňákove kauzy. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-03-22. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1339-844X.
  6. Všetko o kauze Bašternák, ktorá vyvolala vlnu demonštrácií.. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online cit. 2018-03-28.
  7. a b TÓDOVÁ, Monika. Na súde s Rybaničom vypovedal Kaliňák, obchod s Bašternákom stále považuje za normálny. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-10-19. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1339-844X.
  8. TÓDOVÁ, Monika. Rybanič chce, aby Súdny dvor EÚ preskúmal, či je whistleblower. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-12-19. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1339-844X.
  9. TÓDOVÁ, Monika. Matovič musel ísť ďalej od Bonaparte, Staré Mesto mu hrozilo pokutou. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-07-18. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1339-844X.
  10. Veľký protikorupčný pochod v Bratislave. Tisíce ľudí žiadali odchod Kaliňáka. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-09-25. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1336-1996.
  11. TÓDOVÁ, Monika. Kaliňák odstúpi z funkcie: Vidím, počujem a cítim, vysvetľoval to. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-03-12. Dostupné online cit. 2018-03-12. ISSN 1339-844X.
  12. NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom online. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, cit. 2018-04-15. Dostupné online. Dňa 31. decembra 2018 zanikol mandát poslanca vzdaním sa.
  13. a b c d e f 9 najznámejších káuz Roberta Kaliňáka: nepoložila ho Hedviga ani výbušnina v ruksaku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-06-14. Dostupné online cit. 2018-03-28.
  14. TRIANGEL CAPITAL, s.r.o. – v likvidácii. In: Obchodný register na internete online. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, cit. 2018-03-28. Dostupné online.
  15. KRUPP, s.r.o. In: Obchodný register na internete online. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, cit. 2018-03-28. Dostupné online.
  16. TASR. České médiá sa "obuli" do slovenskej polície. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-01-07. Dostupné online cit. 2018-03-28. ISSN 1336-1996.
  17. PETKOVÁ, Zuzana. Majitelia firmy z kauzy Plachtince sú známi. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2013-04-23. Dostupné online cit. 2018-03-29. ISSN 1336-2674.
  18. a b KUCIAK, Ján. Najdôležitejšie fakty o kauze Bašternák – Kaliňák – Počiatek. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-06-13. Dostupné online cit. 2018-03-28.
  19. TASR; POSTOJ. Daňové podvody / Ladislav Bašternák sa priznal k podvodu pri kúpe bytov vo Five Star Residence online. www.postoj.sk, cit. 2021-09-07. Dostupné online.
  20. MAKAROVÁ, Xénia; PETKOVÁ, Zuzana. Kauza Bašternák: Kaliňák a Počiatek mali dostať peniaze od firiem blízkych podnikateľovi. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2016-06-11. Dostupné online cit. 2018-03-29. ISSN 1336-2674.
  21. TÓDOVÁ, Monika. Rozsudok nemeckého súdu: Vietnamca uniesli slovenským vládnym špeciálom online. Denník N, 2019-02-28, cit. 2019-03-05. Dostupné online.
  22. SITA (2021), „Žilinka: Prítomnosť Vietnamca na palube špeciálu sa nepreukázala“, SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-17, https://domov.sme.sk/c/22619644/pritomnost-uneseneho-vietnamca-na-palube-vladneho-specialu-sa-nepreukazala.html, dost. 2021-03-17 

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Robert Kaliňák

Úmrtí v roce 2022
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čechie (postava)
Čeleď
Černá Hora
Česká Wikipedie
České království
Česko
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Španělské impérium
1. květen
1394
1434
1494
1584
1585
1673
1674
1724
1824
1862
19. duben
1912
1914
1922
1942
1977
1984
1992
1994
20. duben
23. duben
24. duben
25. duben
26. duben
28. duben
29. duben
5. květen
Akt (výtvarné umění)
Alegorie
Americký dolar
Apple II
Azovstal
Bernardina Kristýna Sasko-Výmarsko-Eisenašská
Bernard Hill
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Bzenecká lípa
Cedr
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Druhá výprava Kryštofa Kolumba
Dynastie Jižní Ming
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Evan O'Neill Kane
First-person shooter
Fontána
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František Plass
Georgij Mondzolevskij
GRU
Guy Lafleur
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Humza Yousaf
Husitské války
Ignacio Zaragoza
Ingenuity
Itaipú
Izrael
Jamajka
James King and the Lonewolves
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Joe Biden
John Cale
Křovinná vegetace
Kaligrafie
Karel Skopal
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
Klaus Schulze
Koncentrační tábor Lety
Krize v Rudém moři
Kryštof Kolumbus
Kuo-c’-ťien
Labe
Lety (okres Písek)
Libanonská vlajka
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Mariupol
Meda Mládková
Mezinárodní měnový fond
Miroslav Imrich
Miroslav Macek
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní muzeum
Nadace Wikimedia
Nanking
Nový Zéland
Obléhání Plzně (1433–1434)
Oportunismus
Písek (město)
Přibík z Klenové
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panská jednota
Paraná (řeka)
Paul Auster
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Peter Demetz
Petro Prokopovyč
Petr Bušek
Petr Novotný (sklář)
Podněstří
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Praha
Pravda (noviny)
Prezident Spojených států amerických
První válka o Náhorní Karabach
Puštíkovití
Radim Uzel
Richard Tandy
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rozhlas a televize Slovenska
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam největších vodních elektráren
Seznam prvních ministrů Skotska
Simona Postlerová
Skotská národní strana
Skotsko
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:ItaipuAerea2AAL.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Staré Město (Praha)
Světová ekonomika
Třída T 47
Tchaj-wan
Tiskař
Turecko
Ukrajina
Václav IV.
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
V-2
Veřejnoprávní médium
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vláda Černé Hory
Vláda Petra Fialy
Vlasta Prachatická
Vltava
Volby prezidenta Francie 2022
Vyhynulý taxon
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
Zdeněk Fiala
Země Koruny české




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk