A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Roland Barthes | |
Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Roland Barthes |
Narodenie | 12. november 1915 Cherbourg, Francúzsko |
Úmrtie | 25. marec 1980 (64 rokov) Paríž, Francúzsko |
Dielo | |
Škola/tradícia | štrukturalizmus, semiotika |
Oblasť záujmu | semiotika, literárna teória |
Ovplyvnil
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Roland Barthes (multimediálne súbory na commons) | |
Roland Barthes (* 12. november 1915, Cherbourg, Francúzsko – † 25. marec 1980, Paríž) bol francúzsky literát, esejista, filozof a semiológ, jedna z ústredných postáv štrukturalizmu.
Kontinuálnou témou jeho diela bola povaha znaku, najmä literárneho, pričom odmietal tak mimetickú teóriu znaku, ako aj teóriu, podľa ktorej je literatúra autonómna v zmysle slobodnej subjektívnej tvorby. Barthes sa domnieval, že spisovateľ netvorí imaginatívnou vôľou, ale iba reaguje na spoločenské štruktúry, z ktorých odvodzuje svoje impulzy v podobe symbolov, ktoré možno kodifikovať a klasifikovať novou vedou zvanou sémiológia. Estetický text je slobodným procesom produkcie významu, hrou signifikantov.
Životopis
Narodil sa v Cherbourgu v Normandii. Študoval francúzsky jazyk a literatúru na univerzite v Paríži. Vyučoval na francúzskych univerzitách v Rumunsku a Egypte, neskôr pracoval v Centre National de Recherche Scientifique, kde sa sústredil na oblasť sociológie a lexikológie. Neskôr pôsobil na College de France. Od roku 1934 trpel na tuberkulózu, ktorá ho sužovala po celý zvyšok života. Umrel pri autonehode v roku 1980.
Dielo
Roland Barthes je autorom sedemnástich kníh a mnohých článkov. Vo svojich dielach sa venoval francúzskej kultúre, teórii literatúry a literárnej kritike, no predovšetkým „sociológii znakov“. Základným cieľom jeho práce tu bolo ukázať ľuďom spôsob, ako prehĺbiť svoje chápanie jazyka, literatúry a spoločnosti.
Ako jeden z prvých lingvistov-semiotikov sa zaoberal špeciálne neverbálnymi znakmi. Zaoberal sa tiež kritikou západnej kultúry, čo vychádzalo z jeho ľavicového presvedčenia. Poukazoval na typický rys francúzskej buržoáznej vrstvy, ktorá podľa neho považovala svoju kultúru a zvyky za univerzálne a normatívne. Spoločnosť vnímal ako konštrukciu udržiavanú znakmi hodnôt dominujúcimi v tej-ktorej kultúre.
U Barthesa je typické využívanie silných metafor, čo je zrejmé aj z niektorých názvov jeho diel. Niektoré jeho práce si vďaka nezvyčajnému námetu a spracovaniu získali popularitu širšej verejnosti. Obľube sa doteraz teší Camera Lucida (úvahy nad fotografiou, jej úzkym prepojením s denotátom a jej referenčnými aspektmi). Ďalšími známejšími dielami sú Rozkoš z textu, Cisárstvo znakov (napísané pod vplyvom dojmov z návštevy Japonska), Systém módy (analýza konotačného základu módy), či S/Z (o umieraní autora). Pre oblasť semiológie má veľký význam aj jeho skoršie dielo Nultý stupeň rukopisu a Základy semiológie.
Mytológie
Mytológie tvorí v podstate súbor novinových článkov zaoberajúci sa rôznymi mýtmi (napríklad masmédiá, súťaže krásy, striptíz, wrestling...). Tieto články, či skôr malé eseje boli uverejňované ako stĺpčeky v bežných masovo vydávaných novinách. Neskôr sa stali zásadnými odbornými podkladmi pre mnohé semiotické kurzy. Barthesovi sa tým akoby podarilo preraziť pomyselnú bariéru medzi „vysokou“ a „nízkou“ kultúrou.
V Mytológiách prirovnal mýty k mimozemským bytostiam parazitujúcim na ľudských formách života. Mýty sa podľa neho snažia vyzerať nevinne a prirodzene. Avšak tak ako mimozemský parazitný votrelec potrebuje k prežitiu zmanipulovaného pozemšťana bez vlastnej vôle, tak mýtus potrebuje jednoduché a priame znaky prvého rádu. Využíva ich ako svoje „alibi“, aby sa mohol ďalej tváriť, že nie je dôležitý, že neslúži ideológii a za nič nemôže.
Na tomto základe vypracoval Barthes teóriu znakov druhého rádu –parazitických znakových systémov. Následne sa snažil o istý proces demystifikácie a sústredil sa na vytváranie znakov v „prirodzených“ textoch sociálnej kultúry.
Mýty sa podľa neho nachádzajú na úrovni znakov druhého rádu alebo na úrovni konotácie. Barthes jasne rozlišoval medzi denotáciou a konotáciou. Denotácia sa podľa neho vyhýba zjednodušovaniu, je doslovným významom. Konotácia je parazitický význam druhého rádu.
Ríšu znakov prvého rádu predstavujú denotácie, zatiaľ čo ríšou znakov druhého rádu sú konotácie a z nich odvodené mýty. Jadrom tejto teórie je myšlienka, že veci a udalosti vždy značia viac, ako seba samé, vždy sú zasadené do nejakých systémov reprezentácie, ktoré im pridávajú dodatočné významy.
Barthesov prínos
Po celý život unikal snahám vtesnať jeho prácu a názory do nejakej úzkej kategórie alebo prúdu. Napriek tomu ho možno označiť za významnú postavu postmodernej tradície semiotiky. Ako povojnový intelektuál bol známy svojou evidentnou príslušnosťou k štrukturalizmu či post-štrukturalizmu, od ktorých sa však neskôr značne vzdialil.
Bol spisovateľom, psychoanalytikom kultúry, literárnym vedcom a umeleckým kritikom fotografie zároveň, odhaľoval tajomstvá lásky a potešenia z jazyka.
Možno ho považovať za Saussurovho nasledovníka, i keď posunul jeho teóriu o konceptuálnom jazyku na inú úroveň. Od lingvistického znaku sa Barthes posunul k neverbálnym a kultúrnym znakom každodenného života.
Na Barthesa mali intelektuálny vplyv predovšetkým Marx, Brecht, Freud a Lacan, no neprijímal ich názory bezvýhradne, skôr si medzi nimi vyberal a prispôsoboval ich svojim zámerom a rozširoval ich rozsah a implikácie, ako to napokon vidieť aj na jeho ponímaní Saussurových koncepcií.
Barthes nebral semiotiku ako vedeckú disciplínu alebo proces, ale ako vlastný životný postoj. Veril, že podstatou semiotiky má byť jej funkčnosť. Nezaujímalo ho ani tak to, čo veci znamenajú, ale skôr to, ako to znamenajú. Barthes udivuje práve tým, ako dokázal skôr ako ostatní vytvárať a objasňovať teórie a koncepty o tom, ako veci získavajú svoj význam.
Zoznam diel
- Le degré zéro de l'écriture, 1953
- Mythologies, 1957
- Éléments de sémiologie, 1964
- Le syste`me de la mode, 1967
- L'empire des signes, 1970
- Sade, Fourier, Loyola, 1971
- Roland Barthes par Roland Barthes, 1975
- Fragments d'un discours amoureux, 1977
Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Roland Barthes zverejneného na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Émile Zola
Alain Robbe-Grillet
Albert-Maria Besnard
Albert Camus
Alexandre Dumas mladší
Alexandre Dumas starší
Alfred de Musset
Alphonse de Lamartine
Anaïs Nin
André Breton
André Frossard
André Gide
André Malraux
André Maurois
Anna Gavalda
Anne Robert Jacques Turgot
Annie Ernauxová
Antoine de Saint-Exupéry
Benjamin Constant
Bernard Maris
Bertrand Blier
Bertrand Poirot-Delpech
Charles Cros
Charles Maurras
Charles Perrault
Christian Giudicelli
Christian Jacq
Claude-Adrien Helvétius
Claude Simon
Cyril Collard
Cyril Montana
Denis Diderot
Denis Veiras
Dominique de Villepin
Dominique Fernandez
Dominique Venner
Dominique Vivant Denon
Donatien Alphonse François de Sade
Edmonde Charles-Rouxová
Eliphas Lévi
Ernest Daudet
Ernest Denis
Eugène Canseliet
Eugène Noël
François-René de Chateaubriand
Françoise Sagan
François Cavanna
François de La Rochefoucauld (spisovateľ)
François de Tott
François Hotman
François Mauriac
Francis Veber
Gérard de Nerval
Gaspard Abeille
Gaston Bachelard
Gaston Leroux
Georges Bataille
Guy Debord
Guy de Maupassant
Guy Gilbert
Henri Barbusse
Honoré de Balzac
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Jacques-André Naigeon
Jacques Dupin
Jean-Baptiste Dubos
Jean-Louis Guez de Balzac
Jean-Paul Sartre
Jean Baptiste de Lamarck
Jean Clair
Jean Cocteau
Jean de La Bruyère
Jean de La Fontaine
Jean Giono
Jean Marais
Joris-Karl Huysmans
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Justus Scaliger
Jules Barbey d’Aurevilly
Jules Renard
Jules Romains
Julia Kristevová
Julien Green
Juliette Benzoniová
Léon Daudet
Louis-Sébastien Mercier
Louise de Vilmorin
Louis Claude de Saint-Martin
Luc de Clapiers, markíz z Vauvenargues
Madame de La Fayette
Madame de Sévigné
Madeleine de Scudéry
Marcel Pagnol
Marcel Proust
Margita Navarrská
Marguerite Duras
Marin Mersenne
Marlène Jobertová
Maurice Brillant
Maurice Druon
Michel de Montaigne
Michel Godet
Michel Houellebecq
Michel Quoist
Milan Kundera
Nicolas Chamfort
Nicolas Hulot
Olivier Jacquemond
Olivier Weber
Paul Scarron
Paul Valéry
Paul Verlaine
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Choderlos de Laclos
Pierre Dubois
Pierre Reverdy
Prosper Mérimée
Régis Debray
Raymond Abellio
René Goscinny
Roger de Bussy-Rabutin
Roger Martin du Gard
Roland Barthes
Romain Rolland
Sébastien Mamerot
Samuel Beckett
Stendhal
Théodore de Banville
Théophile Gautier
Tristan Corbière
Valéry Giscard d’Estaing
Virginie Despentes
Voltaire
Yves Congar
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk