Roman Sladkopevec

	svätý ; Roman Sladkopevec
	byzantský hymnograf
	; Bieloruská ikona Romana Meloda z roku 1649
Biografické údaje
Narodenie	okolo 485/490; Sýria, Emesa
Úmrtie	po 555/okolo 560/do 565; Konštantínopol
Uctievanie
Patronát	cirkevní speváci
Cirkev	Pravoslávna cirkev, Katolícka cirkev
Sviatok	1. október
Odkazy
	Roman Sladkopevec; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Svätý Roman Sladkopevec (iné mená pozri nižšie ;* okolo 485^[1]/490, Emesa – † po 555^[2]/okolo 560^[1]/do 565^[3], Konštantínopol) bol byzantský klerik a hymnograf zo Sýrie. Podľa niektorých názorov mal možno židovský pôvod.^[4]^[2] Je považovaný za najvýznamnejšieho byzantského básnika^[4] a býva označovaný aj ako kresťanský Pindaros.^[3] Je mu pripisovaný hymnus Akatist^[5] ako aj autorstvo viac než tisícich hymnov.^[6] Bol vynálezcom kontakionu.^[7]^[8] Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok sa slávi 1. októbra.^[2]^[9]

Mená

Roman Sladkopevec^[5]^[9]^[10]^[11]
starogr. Ῥωμανὸς Μελωδός – Rómanos Melódos, iný prepis Romanos Melodos^[4]
csl. Рѡма́нъ Сладкопѣ́вецъ (z toho je odvodená aj slovenská verzia)
lat. Romanus Melodus^[3]
Roman Melodós^[10]; Romanos zo Sýrie^[12]

Životopis

Roman Sladkopevec v Menológiu Bazila II.

Roman pochádzal z byzantskej Sýrie, z mesta Emesa (dnešný Homs). Jeho predkovia boli možno židovského pôvodu. V mladosti slúžil ako diakon v Beryte (dnešný Bejrút), kde sa oboznámil s umením literatúry. Za vlády Anastázia I. odišiel do Konštantínopola, kde ako kňaz pôsobil v Chráme Matky Božej v Kyru. Tam sa mu mala v sne zjaviť Bohorodička, pod ktorej vnuknutím začal písať.^[2]^[4] O jeho ďalšom živote sa nič nevie.^[13]

Autoritou pre Romanov život a je správa v Menaione za október. Okrem tejto pasáže existujú len strohé zmienky o jeho mene. Jedna sa nachádza u básnika svätého Germana z 8. storočia a jedna v Sude. V neskoršom období v stredoveku jeho význam vytlačili iní byzantskí hymnografi.^[14] Až do 20. storočia nebolo zrejmé, či Roman žil za čias cisára Anastázia I. (491 – 518) alebo Anastázia II. (713 – 716). Otázku sa podarilo vyriešiť v roku 1905, keď bol objavený pôvodný grécky text zázrakov svätého Artemia, v ktorom sa hovorí o zázraku, ktorý sa stal za cisára Héraklea (610 – 641) v prospech mladého muža, ktorý spieval Romanove hymny.^[3]

Dielo

Roman mal pod inšpiráciou Matky Božej vytvoriť viac ako tisíc diel. Dodnes sa zachovalo 85 hymnov (kontakiov) podpísaných jeho menom, pričom 59 z nich je zrejme autentických. Jeho hymny sú v podstate homíliami. Spracováva v nich námety z Biblie i námety cirkevných sviatkov. Pripisovaný mu je aj hymnus Akatist, no toto dielo býva pripisované aj iným osobnostiam byzantskej hymnografie (Geórgios Pisides, patriarcha Fótios^[6] či Germanos. Romanovo dielo bolo vysoko cenené, okrem (spochybňovaného) Akatistu sa však nestalo súčasťou byzantskej (a teda východnej) liturgie.^[2]

Medzi významné diela patria napr. vianočné hymny (napr. He parthenos semeron - Dnes Panna porodí)^[4], Súdny deň a Máriin nárek pod krížom.^[3]^[15] Zvláštne miesto v jeho diele má hymnus O zemetrasení a ohni, v ktorom popísal povstanie Niká a v ktorom vyjadril pochvalu cisárovi Justiniánovi. Justiniána vykreslil ako nového Šalamúna, ktorý znovu vystaval Chrám Hagia Sofia.^[2]^[4]

Z prepracovanosti jeho hymnov vyplýva, že Roman zrejme adaptoval staršie sýrske predlohy.^[6] Okrem Písma sú jeho zdrojmi životy mučeníkov, grécka homiletická literatúra a v básne Efréma Sýrskeho.^[3] Uvažuje sa aj o rozsahu vplyvu Taciánovho Diatessarónu.^[1] Romanova teológia je ortodoxná. Jeho jazyk je jednoduchý a tonika odlišná od klasického helénskeho metru. Kompozícia jeho diel je strohá, obsahuje refrény.^[2] Písal v koiné a využíval aj ľudové prvky.^[4] Diela často dosahujú chvíle vysokej lyriky a intenzívnej účasti. Štýlovo tak je jeho dielo výrazom odklonu literatúry od antiky k stredovekej kultúre.^[6]^[15]

Referencie

↑ ^a ^b ^c Romanus Melodus (ca. 485-ca. 560) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 996. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ROMANOS THE MELODE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1807 – 1808. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ROMANUS MELODUS In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:420 – 3:421. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Romanos Melodos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 420.
↑ ^a ^b Akathistos In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ ^a ^b ^c ^d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 132 – 133.
↑ Byzantine chant In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Patristic literature - The post-Nicene period In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. 1. vyd. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 50.
↑ ^a ^b ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 120,147.
↑ Generálna audiencia Benedikta XVI.: Spievajúci kazateľ sv. Roman Sladkopevec . Radio Vaticana, . Dostupné online.
↑ Byzantská ríša. In: Pyramída, s. 519 – 520
↑ Romanus the Melodist In: ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. ISBN 0-517-33643-X. S. 299.
↑ St. Romanos In: Catholic Encyclopedia . . Dostupné online.
↑ ^a ^b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 410.

Ďalšia literatúra

ROMANOS MELODOS, Sladkopěvec In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 756 – 757.
ROMANOS MELODOS, ST. In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 10. POLEMICS – SCANDINAVIA. New York : Charles Scribner's Sons, 1988. ISBN 0-684-18276-9. S. 516. (po anglicky)
ROMANO In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. XI. RAGENFREDA – STEFANO. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1961. S. 319 – 323. (po taliansky)
ROMANOS LE MÉLODE In: Dictionnaire de Spiritualité. Tome 13. Raban Maur – Ryealandi. Paris : Beauchesne, 1988. Autor hesla: Miguel Arranz. S. 898 – 908.
ROMAN SLADKOPEVEC In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija . Moskva: Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja enciklopedija , . Autor hesla: A. S. Avdochin. Dostupné online.
ROMANUS MELODUS, ST. In: New Catholic Encyclopedia. Ed. Thomas Carson, Joann Cerrito. 2nd Ed. Vol. 12. Ref – Sep. Farmington Hills : Thomson Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 348 – 349.
ROMANOS THE SINGER, ST. In: O'CARROLL, Michael. Theotokos: A Theological Encyclopedia of the Blessed Virgin Mary. Eugene, Oregon : Wipf and Stock Publishers, 2000. ISBN 1-57910-454-1. S. 312 – 313.
GADOR-WHYTE, Sarah. Theology and Poetry in Early Byzantium: The Kontakia of Romanos the Melodist. Cambridge, New York : Cambridge University Press, 2017. 237 s. ISBN 978-1-107-14013-4.
ARENTZEN, Thomas. The Virgin in Song: Mary and the Poetry of Romanos the Melodist, Theotokos. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2017. 283 s. ISBN 9780812249071.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Grigor Narekaci (Pindaros Arménska)
Efrém Sýrsky

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[each-1] Romanus Melodus (ca. 485-ca. 560) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 996. (po anglicky)

[:KZD-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ROMANOS THE MELODE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1807 – 1808. (po anglicky)

[anc-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ROMANUS MELODUS In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:420 – 3:421. (po anglicky)

[:VV-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Romanos Melodos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 420.

[bel-5] Akathistos In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[:BV-6] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 132 – 133.

[7] Byzantine chant In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[8] Patristic literature - The post-Nicene period In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[kal-9] Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. 1. vyd. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 50.

[:BF-10] ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 120,147.

[11] Generálna audiencia Benedikta XVI.: Spievajúci kazateľ sv. Roman Sladkopevec . Radio Vaticana, . Dostupné online.

[P-12] Byzantská ríša. In: Pyramída, s. 519 – 520

[13] Romanus the Melodist In: ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. ISBN 0-517-33643-X. S. 299.

[14] St. Romanos In: Catholic Encyclopedia . . Dostupné online.

[:DB-15] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 410.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]