A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rudolf Krupec | |
slovenský finančník, bankár, investor, statkár a podnikateľ | |
1. riaditeľ Tatra banky | |
---|---|
V úrade 1884 – 1890 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 10. apríl 1842 (?) Bystrička, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 13. november 1913 (71 rokov) Žilina, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Národnosť | slovenská |
Rodina | |
Rodičia | Jozef Krupec, Žofia Vrchovská |
Manželka |
Gizela Heinrchová |
Rudolf Krupec (* 10. apríl 1842[1][pozn. 1], Bystrička – † 18. november 1913, Žilina)[2][3][4] bol slovenský finančník, bankár, investor, statkár a podnikateľ.[2][5]
Pôvod
Korene rodiny Krupec siahajú v Turci až do roku 1258. Mužskí členovia rodiny boli rytiermi, župnými úradníkmi či cirkevnými hodnostármi a vždy obhajovali národné záujmy. Rodinná vetva žijúca v Bystričke pri Martine síce nedisponovala veľkým majetkom, no operovala znalostným kapitálom, ktorý najmä v 19. a na začiatku 20. storočia zúročili členovia rodu.
Rodina
Rudolfov otec Jozef bol učiteľom a ako pisár pracoval v župnej správe. V roku 1846 sa oženil so Žofiou, s ktorou mali 10 detí: Jozefínu, Rudolfa, Eduarda, Amáliu, Gustáva, Alberta, Matildu, Wilhelma, Annu a Albertínu. Jozef Krupec zomrel v roku 1861 vo veku 50 rokov v Kláštore pod Znievom. Starostlivosť o rodinu prevzala najstaršia dcéra Jozefína, s ktorou časť rodiny odišla žiť do Bratislavy.[5]
Život
Narodil sa v Bystričke pri Martine Jozefovi a Žofii, rodenej Vrchovskej. Rudolf Pavol bol pokrstený v evanjelickej cirkvi 10. apríla 1842. Ľudovú školu navštevoval v rodnej Bystričke, gymnaziálne štúdium absolvoval v Kremnici. V roku 1861 odišiel za prácou do Ruska, kde v Kyjeve získal inžiniersky diplom z pozemného staviteľstva.[5]
Vďaka vzdelaniu a obchodnému talentu bol menovaný za vrchného železničného inžiniera pri stavbe železničných tratí v Zakaukazsku. Podieľal sa na stavbe trate z Baku do Tbilisi, za čo bol cárom Alexandrom II. ocenený prestížnym vyznamenaním. Uznanie si vyslúžil aj za vysokoodbornú a novátorskú činnosť počas projektovania, vytýčenia a výstavby železničnej trate Poti – Tbilisi.
Na územie Slovenska sa vrátil ako zámožný muž v roku 1881 a po kúpe bývalej zemianskej kúrie rodiny Ordódyovcov s rozsiahlymi pozemkami, sa usadil v obci Višňové pri Žiline. Zanedbané sídlo i hospodárstvo obnovil a rozsiahly poľný a lesný majetok zveľaďoval novátorskými hospodárskymi metódami. Používal stroje, inovatívne poľnohospodárske náradie a priemyselné hnojivá a namiesto zaužívaného trojpoľného systému obrábania pôdy presadzoval vysúšanie mokrín, hlbokú orbu a striedavý osev. Stal sa podpredsedom žilinskej filiálky Stoličného hospodárskeho spolku. V rámci spolkových aktivít predvádzal nové metódy orby a rozličné hospodárske stroje a náradie. Od návratu do vlasti bol Rudolf v centre hospodárskeho diania regiónu a v roku 1883 spolu s vplyvnými podnikateľmi zo Žiliny investoval do kúpy mlyna na rieke Rajčanka. Presadzoval industrializáciu a ako člen výboru banky Žilinská vzájomná pomocnica podal návrh na zriadenie banky s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá by podporovala rozvoj obchodu a priemyslu.[5]
Hornouhorská banka Tatra bola zriadená v Martine 2. februára 1885, hoci v úradnom vestníku bola zaregistrovaná až 6. júna 1886.[6] Prípravami boli poverení Rudolf Krupec a žilinský advokát Ján Milec a práve Rudolf bol zvolený za prvého riaditeľa banky.[3] V jej čele zotrval až do roku 1889, pričom v tom čase už boli zriadené pobočky banky aj v Dolnom Kubíne, Senici a Bytči. Počas výkonu funkcie sa väčšinu času zdržiaval v Martine a o post riaditeľa banky sa opätovne (no neúspešne) uchádzal v roku 1903.
Z množstva aktivít treba spomenúť, že bol kultúrne rozhľadený Rudolf Krupec bol spoluorganizátorom národopisnej výstavy v Turčianskom Svätom Martine v roku 1887, iniciátorom výstavby a podpredsedom Národného domu v Martine, poslancom Trenčianskej stolice, zakladajúcim členom tovární na výrobu celulózy v Martine a Žiline, zakladajúcim členom spolku Detvan, členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a mecénom slovenskej literatúry a výtvarného umenia. Bol tiež vášnivým poľovníkom a rybárom, čo ho napokon zblížilo s T. G. Masarykom, s ktorým sa spoznal na národopisnej výstave. Budúci prezident strávil istý čas ako hosť Rudolfa vo Višňovom, odkiaľ spolu organizovali poľovačky a rybačky.[7]
Rudolf bol štedrým podporovateľom a darcom; žilinskému zboru evanjelickej cirkvi daroval časť svojho pozemku, pravidelne prispieval na spolok Tatran, ako člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti štedro podporoval výstavbu novej muzeálnej budovy a štipendiami podporoval študujúcu mládež. Rovnako stál za vznikom Kníhkupecko-nakladateľského spolku v Martine a zakúpil viaceré výtvarné diela rodiacej sa generácie slovenských maliarov.[5] Neúspešne kandidoval na post poslanca do Uhorského snemu v roku 1896 a 1901.
Na začiatku 20. storočia sa z Višňového rodina Krupcovcov presťahovala do novej vily v Žiline. Rudolf zomrel po krátkej chorobe 18. novembra 1913 a pochovaný bol na cintoríne v Žiline.[5]
Najstarší syn Rudolf bol úspešný podnikateľ, poľnohospodár a poľovník, Vladimír bol priekopníkom športovej streľby na Slovensku, prvým predsedom tenisového klubu a predsedom leteckého a plaveckého klubu v Piešťanoch. Taktiež bol spoluorganizátorom tenisového turnaja Davis cup, ktorý sa prvýkrát na Slovensku uskutočnil práve v Piešťanoch. Eduard bol právnikom a publicistom, Jozef sa stal advokátom, zastával post námestníka starostu a vicestarostu mesta Žilina, no bol tiež predsedom loveckého spolku Minčov a členom novovzniknutého Slovenského rybárskeho zväzu. Všetky deti Rudolfa a Gizely boli aktívne či už v evanjelickej alebo katolíckej cirkvi. Boli členmi Matice slovenskej a Slovenskej muzeálnej spoločnosti.[5]
Poznámky
- ↑ 10. apríl 1842 je dátum krstu R. Krupca. Slovenský biografický slovník[2] a niektoré ďalšie zdroje[3][4] uvádzajú dátum narodenia 10. apríl 1840, čo by bolo presne 2 roky pred pokrstením. Ako však argumentuje Daniel Husárik, autor monografie Krupec, narodenie v roku 1840 je s ohľadom na ďalšie pramene a rodinné reálie nepravdepodobné. Ako možný rok narodenia uvádza 1841 s tým, že presný dátum nie je známy.[5]:98
Referencie
- ↑ KRUPEC, Rudolf. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V. Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 435 – 436.
- ↑ a b c KRUPEC, Rudolf. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok III. K – L. Martin : Matica slovenská, 1989. 447 s. ISBN 80-7090-019-9. S. 278.
- ↑ a b c Rudolf Krupec . Bratislava: Národná banka Slovenska, . Dostupné online.
- ↑ a b Autorita Osobné meno : Rudolf Krupec . Martin: Slovenská národná knižnica, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h HUSÁRIK, Daniel. Krupec. Prvé vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2021. 204 s. ISBN 978-80-89751-31-0.
- ↑ Boj proti hazardu – odkaz Rudolfa Krupeca . Prešov: Prešovská univerzita : Fakulta manažmentu, ekonomiky a obchodu, . Dostupné online.
- ↑ JANČULOVÁ, Miroslava. Vychádza nová publikácia o Rudolfovi Krupcovi, človeku, ktorý nevládol peru, no zato rozumel ľuďom a peniazom . Čadca: Kysucké múzeum, 2021-12-07, . Dostupné online.
Literatúra
- HUSÁRIK, Daniel. Krupec. Prvé vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2021. 204 s. ISBN 978-80-89751-31-0.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Krupec
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Medvecký
Alena Longauerová
Anton Mederly
Daniel Šimon Beniač
František Veselovský
Ignác Kolisch
Ignác Országh
Imrich Karvaš
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk