Príklad strany ságy z rukopisu Flateyjarbók (14. storočie)

Sága Orkneyinga (starosev. Orkneyinga saga) je literárne dielo, ktoré rozpráva o dejinách Orknejských ostrovov, počnúc ich obsadením nórskym kráľom v 9. storočí až približne do roku 1200.^[1] Sága nemá obdobu v literárnych pamiatkach Škótska.^[2]

Zhrnutie

Sága bola napísaná okolo roku 1230 (tri storočia po niektorých udalostiach, ktoré zaznamenáva) neznámym islandským autorom a ako bolo v tom čase zvykom v islandskej literatúre, sága je rovnako fiktívny príbeh ako aj historický dokument. Predpokladá sa, že je založená na viacerých zdrojoch, kombinujúc ústne podanie legiend s historickými skutočnosťami, snažiac sa porozprávať o živote orknejských jarlov a ako si vydobyli svoje postavenie.

Po troch kapitolách, ktoré sa zaoberajú mýtickým pôvodom neskorších jarlov, nasledujú polomýtické príbehy dobytia Orknejí Haraldom Krásnovlasým (nórskym kráľom) a pokračuje záznamom vecnejších udalostí. ^[3]

Prvé tri kapitoly obsahujú text, ktorý vysvetľuje údajný pôvod názvu mesiacov staroseverského kalendára v švédčine a nórčine (prelom januára a februára) torsmånad podľa Thorriho a (február/marec) göjemånad podľa Gói. V súčasnej islandčine je Gói v tvare Góa používané ako ženské krstné meno.^[4] Prvé dve kapitoly takisto podávajú neobyčajné vysvetlenie pre pôvod názvu Nórska, ktoré zahŕňa Thorriho synov Nóra a Góra a ich rozdelenie zeme.^[5]

V diele sú predstavené osobnosti zároveň historické a mýtické: Sigurd Eysteinsson, Hákon Paulsson, Sigurd Hlodvirsson, Rognvald Eysteinsson, Magnus Erlendsson (sv. Magnus), Rögnvald Kali Kolsson a Harald Maddadsson.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orkneyinga saga na anglickej Wikipédii.