A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sahak Veľký | ||||||||
arménsky katolikos | ||||||||
Sahak Veľký, portrét od Stepana Nersissiana | ||||||||
Štát pôsobenia | Veľké Arménsko | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
arménsky katolikos | ||||||||
387 – 438/439 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 345/350 Cézarea Kapadócka | |||||||
Úmrtie | 438/439 Aštišat | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | Arménska cirkev | |||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | viaceré, pohyblivé dni | |||||||
V cirkvách | Arménska apoštolská cirkev | |||||||
Odkazy | ||||||||
Sahak Veľký | ||||||||
Svätý Sahak Veľký[1] (iné mená: Sahak I. Veľký, Izák Veľký, Sahak Partev[2], Izák Parthský[3]; * okolo 345[4]/okolo 350[5], Cézarea Kapadócka[3] – † 438[6]/asi 7. september 439, Aštišat[4]) bol katolikos arménskej cirkvi v rokoch 387 – 438/439. Patril k hlavným obrancom arménskej kultúrnej a cirkevnej nezávislosti,[4] bol skutočným zakladateľom arménskej národnej cirkvi.[7] Podieľal sa tiež na prvom preklade Biblie do arménčiny. Sahak spolu s Mesropom Maštocom a ich žiakmi preto bývajú Arménmi označovaní ako Svätí prekladatelia.[3] Arménskou apoštolskou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok si pripomínajú viackrát - dva týždne pred Veľkým pôstom, štvrtý týždeň po Zoslaní Ducha svätého (približne v júli), tretí týždeň po Nanebovzatí Panny Márie (september) a v novembri.[4][5][6]
Životopis
Sahak sa narodil ako syn arménskeho katolika Nersea približne v polovici 4. storočia v maloázijskej Cézarey Kapadóckej.[3] Viacerí jeho predkovia zastávali pozíciu arménskych katolikov a on sám bol jedným z posledných potomkov apoštola Arménov, Gregora Osvietiteľa. Vzdelania sa mu dostalo niekde v okolí Cézarey[3] a možno aj v Konštantínopole. Dobre poznal helénsku kultúru a východné jazyky. V mladosti sa oženil, avšak po tom, čo jeho žena zomrela, stal sa mníchom.[4][5]
Niekedy v rokoch 387/388 bol menovaný katolikom Arménie. Podporoval kláštorný živor, pričom vlastné sídlo zmenil na kláštor. S asketickým životom spojil aj samotnú úlohu katolika a zaviedol povinnosť celibátu pre všetkých arménskych biskupov. Zakladal školy a chrámy, usporiadal viacero miestnych synod a koncilov. Patrí medzi ne tretia a štvrtá synoda vo Vagharšapate (Ečmiadzine) a druhý a tretí koncil v Artašate. Spomalil šírenie nestoriánstva v Arménsku a podieľal sa presadení záverov Efezského koncilu v arménskej cirkvi. Spolu so svojimi žiakmi zrejme preložil koncilové dokumenty do arménčiny. Veľkým úspechom bolo uznanie arménskeho patriarchátu Konštantínopolom, čím sa krajina oslobodila z východorímskeho resp.byzantského vplyvu. Pomáhal Mesropovi Maštocovi s vytvorením arménskej abecedy a podieľal sa tiež na tvorbe arménskeho prekladu Biblie z gréčtiny a sýrčiny.[4][5][8]
V roku 428 bol po zániku Arménskeho kráľovstva Peržanmi pre politické intrigy zbavený úradu katolika a jeho majetok bol zhabaný. Sahak si však i napriek tomu zachoval vysokú autoritu[4] a zostal de facto jedinou hlavou Arménov.[7] V roku 432 sa do Arménska vďaka svojej charizme mohol vrátiť. Približne v roku 435 bol dokončený prvý arménsky preklad Biblie. Na arménskej synode v Aštišate (435) propagoval ortodoxnú náuku o Kristovom osobnom božstve a odsúdil dôraz na jeho ľudskosť vyjadrený Theodorom z Mopsuestie. Zomrel asi niekedy v rokoch 438/439.[4][5][3] Údaje o jeho živote možno nájsť v dielach arménskych historikov Koriuna a Movsesa Chorenaciho.[5]
Dielo
Okrem účasti na preklade Biblie do arménčiny je mu pripisovaných viacero diel. Medzi nimi liturgická príručka, hymny a kánonické listy. Movses Chorenaci cituje tri jeho listy, avšak len dva sú autentické. Dedikované boli Akáciovi z Melitény a konštantínopolskému metropolitovi Proklovi. Odpoveďou na list Proklovi mohol byť Proklov list Tomus ad Armenios, ktorý v tom čase poslal Arménom. Okrem toho mu sú pripisované rôzne listy byzantskému cisárovi Theodosiovi II., konštantínopolskému arcibiskupovi Attikovi a iným východným prelátom. Arménska tradícia mu pripisuje aj niektoré pochybné kánony. Jeho listy boli publikované vo francúzskom a anglickom preklade.[4][8][5]
Referencie
- ↑ Arménska apoštolská cirkev In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ ČIERNIKOVÁ, Beáta. Význam sv. Mesropa Maštoca a sv. Prekladateľov v arménskej cirkvi. In: Svätec a jeho funkciev spoločnosti I.. Bratislava : Chronos, 2006. ISBN 80-89027-19-9. S. 86.
- ↑ a b c d e f IZÁK VELIKÝ / Sahak. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 422 – 423.
- ↑ a b c d e f g h i Saint Isaac the Great In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g SAHAK VELIKÝ. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 263 – 264. (po česky)
- ↑ a b Isaac the Great. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 848. (po anglicky)
- ↑ a b (Isaac the Great 1) (St) {2}. In: WATKINS, Basil. The Book of Saints. A Comprehensive Biographical Dictionary. 8th ed. Entirely revised and reset London, New York : Bloomsbury T&T Clark, 2016. ISBN 978-0-56766-414-3, 978-0-56766-413-6. S. 332.
- ↑ a b SAHAK the Great. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:459. (po anglicky)
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk