JH-7 FBC-1 Flying Leopard
„Lietajúci leopard“ Ťien Chung-7A na základni Čeľabinsk Šagol
Typ	stíhací bombardér
Výrobca	Skupina leteckého priemyslu Si-an
Prvý let	14. december 1988
Zavedený	1992[1]
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Výroba	1985 – súčasnosť
Vyrobených	~200
Letecký portál

Si-an JH-7 (čín. 歼轰-7 – Ťien Chung-7; angl. Xian JH-7; v kóde NATO: „Flounder“; známy tiež pod názvom: FBC-1 (Fighter/Bomber China-1) Flying Leopard) je čínsky dvojmiestny dvojmotorový stíhací bombardér, ktorý vyvinula spoločnosť Si-an (Xi'an Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Si-an).

Lietadlo je určené na ničenie lodí stredných a veľkých rozmerov, námorných a leteckých základní v prednej línii, komunikačných uzlov a početných jednotiek, ktoré by sa potenciálne mohli vylodiť na pobreží. Stroj je schopný preniknúť nad nepriateľské územie nadzvukovou rýchlosťou v nízkej letovej hladine a za akýchkoľvek poveternostných podmienok.

Vznik a vývoj

“Lietajúci leopard”, ako je JH-7 niekedy nazývaný, vznikol na základe požiadavky čínskeho letectva, vydanej v roku 1973. Nové lietadlo malo nahradiť stroje Harbin H-5, ktoré boli verziou sovietskeho Iľjušin Il-28 a predstavovali základný piliér všetkých čínskych bombardovacích jednotiek. Operačná analýza ukázala, že nové lietadlo bude musieť mať veľký dolet, bude musieť byť schopné lietať za akéhokoľvek počasia, vo dne i v noci. Kľúčové bolo, aby bolo schopné lietať tiež v nízkych letových hladinách a v rýchlostiach blízkych rýchlosti zvuku, a aby bolo v kabíne miesto pre operátora zbraňových systémov, zodpovedného za útočnú časť misie. O lietadlo prejavilo záujem aj čínske námorníctvo s tým, že rozšírili zoznam požiadaviek o schopnosť ničiť i hladinové plavidlá.

Vývojom lietadla bola poverená spoločnosť Xian Aircraft Industrial Corporation, ktorá v tom čase už mala skúsenosti s licenčnou výrobou strategického bombardéru Tupolev Tu-16, v Číne známom ako H-6. Projektu bolo pôvodne pridelené označenie H-7 (kde H ako Hongzhaji znamenalo bombardér), ale neskôr to bolo zmenené na JH-7 (Jianjiji-Hongzhaji, teda stíhací bombardér). Z hľadiska dizajnu sa finálny návrh podobal na Sepecat Jaguar, avšak z hľadiska veľkosti pripomínal skôr F-4 Phantom.

Prototyp JH-7 absolvoval prvý let 14. decembra 1988 a o rok neskôr boli zahájené letové testy pri nadzvukových rýchlostiach. Z celkovo vyrobených 5 prototypov prišla Čína o jeden stroj, ktorý v roku 1994 kvôli poruche motora havaroval. Vleklý vývoj a technické problémy počas testovania dlhoočakávaného lietadla spôsobili, že čínske letectvo stratilo už v roku 1991 o JH-7 záujem a objednalo radšej ruské Su-27SK.

Práce na odstraňovaní nedostatkov sa však nezastavili a po ukončení úvodnej testovacej fázy nasledovala predsériová výroba 20 lietadiel, ktoré boli v roku 1998 zaradené do služby v čínskom námorníctve. Tieto stroje boli použité na ďalšie letové testy, ale aj na testovanie presnosti ničenia pozemných cieľov bombami a raketami typu vzduch-zem. V roku 2001 bola zahájená sériová výroba, v rámci ktorej bolo do roku 2003 vyrobených okolo 35 lietadiel.

Medzitým pracovala spoločnosť XAC na vývoji zdokonalenej verzie, nazvanej JH-7A. V roku 2002 boli vyrobené dva prototypy a 1. júla toho istého roka sa nové lietadlo prvýkrát vznieslo do vzduchu. O dva roky neskôr bol variant JH-7A zaradený do čínskeho letectva a námorníctva.

Konštrukcia

Drak

JH-7 je hornoplošník s veľkými vztlakovými klapkami, vďaka čomu je lietadlo ideálne pre útoky na pozemné ciele v nízkych letových hladinách. Trup JH-7 má relatívne štvorcový tvar, podobne ako lietadlo Panavia Tornado.

Avionika

Lietadlá JH-7A sú vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom JL-10A PD so schopnosťou detekcie cieľov maximálne na 100 km. V pozemnom móde dokáže sledovať 14 cieľov súčasne na 54 km a navádzať rakety na 6 z nich.^[2]

Kokpit

Kokpit JH-7 pozostáva z 2 samostatne otváraných kabín v tandemovom usporiadaní. Vpredu sedí pilot a za ním operátor zbraňových systémov.

Motor

Ako pohonná jednotka bola zvolená dvojica prúdových motorov Rolls-Royce Spey, úspešne používaných na Západe v strojoch Blackburn Buccaneer, F-4K Fantom alebo A-7 Corsair. V roku 1975 bola podpísaná dohoda s Rolls-Royce na licenčnú výrobu motorov Spey, ktoré nesú označenie WS9. Spey predstavoval novú generáciu motorov, porovnateľných s ruskými pohonnými jednotkami, ktoré boli v tej dobe v Číne k dispozícii. Produkcia skúšobnej šarže WS9 sa začala v roku 1976.

Výzbroj

Typická protilodná zbraňová konfigurácia pozostáva z dvoch protilodných riadených striel YJ-81K s doletom 80 km, dvoch protilietadlových rakiet s infračerveným navádzaním PL-5 pre vlastnú ochranu, plus dvoch prídavných palivových nádrží. Štandardnou výzbrojou lietadiel JH-7, patriacich čínskemu námorníctvu, je už dnes aj modernejšia protilodná riadená strela YJ-83K s doletom 180 km.^[3]

Stíhacie bombardéry JH-7 majú integrovanú aj protirádiolokačnú riadenú strelu YJ-91, ktorá je derivátom ruskej CH-31P. Je vybavená pasívnym radarovým vyhľadávačom a bojovou časťou s hmotnosťou 90 kg. Táto strela má celkovú hmotnosť 600 kg a dolet 50 km. Pokiaľ ide o rýchlosť letu a letalitu je táto strela údajne lepšia ako americká HARM.^[4]

Najrozšírenejšou protizemnou zbraňou čínskych lietadiel je laserom navádzaná bomba LT-2, ktorá je aj v arzenáli JH-7. Je to bomba s hmotnosťou 570 kg, ktorá má podobné parametre ako americké Paveway I/II. O niečo sofistikovanejšou zbraňou (tiež s hmotnosťou asi 500 kg) je bomba FT-1 so satelitným/inerciálnym navádzaním (ide o ekvivalent k americkej GBU-32).

Na ničenie významných pozemných cieľov s dobrou protivzdušnou ochranou môže JH-7 použiť riadenú strelu KD-88 s TV navádzacím systémom. Dolet KD-88 presahuje 200 km, čo z nej robí veľmi nebezpečnú zbraň, pretože ju pilot môže odpáliť z dostatočne veľkej vzdialenosti tak, aby sa vyhol raketám protivzdušných systémov ako S-300 alebo Patriot.^[5]

Varianty

JH-7 – počiatočná produkčná séria

JH-7A – modernizovaná verzia s vylepšenou avionikou a zbraňovým systémom. JH-7A má prepracovaný systém riadenia letu „fly-by-wire“, nový rádiolokátor JL-10A PD a kokpit, vybavený modernými multifunkčnými displejmi. Lietadlo môže niesť rušiaci modul KG600, ktorý znemožňuje nepriateľským lodiam alebo lietadlám rozoznať, čo sa k nim blíži.^[6]

JH-7A2 - prvé správy o tomto variante sa objavili začiatkom augusta 2019, keď štátna tlačová agentúra Xinhua napísala, že niekoľko lietadiel tohto typu sa zúčastnilo súťaže Aviadarts v Rusku. Lietadlo bolo verejnosti oficiálne predstavené na Zhuhai Airshow v roku 2021. JH-7A2 môže niesť zameriavací kontajner K/JDC03A, ktorý lietadlu umožňuje používať laserom navádzané bomby LS-500J s hmotnosťou 500 kg. Lietadlo môže tiež niesť na vonkajšom pylóne krídla kontajner pre elektronický boj KL700A (tiež známy ako KG700) a na vnútornom pylóne krídla širokopásmovú ochrannú rušičku KG800.^[7] Tento variant má integrovanú aj modernú laserom navádzanú bombu YJ-1000-1 s hmotnosťou 1 000 kg.

Na výstave Zhuhai Airshow 2022 bol JH-7A2 vyzbrojený aj maketou strely s plochou dráhou letu AKF-98. Zdá sa, že ide o riadenú strelu s prúdovým pohonom, ktorá patrí do rovnakej kategórie ako americká AGM-158 JASSM alebo európska Storm Shadow. Tvar tela tejto strely naznačuje, že bolo vynaložené úsilie na zmenšenie jej radarového odrazu, podobne ako je to pri jej západných ekvivalentoch.^[8]

Používatelia

Čína

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - k januáru 2024 mali 69 lietadiel.

Vzdušné sily námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - k januáru 2024 mali 34 lietadiel.^[9]

Špecifikácie (JH-7A)

Technické údaje

• Posádka: 2
• Dĺžka: 22,33 m
• Rozpätie: 12,71 m
• Výška: 6,58 m
• Plocha krídel: 52,3 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 14 500 kg^[10]
• Maximálna vzletová hmotnosť: 28 475 kg
• Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Ťien WS-9 Čchin-ling s prídavným spaľovaním, každý s maximálnym ťahom 91,26 kN

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 1 808 km/h (vo výške 11000 m)
• Akčný rádius: 1 650 km
• Dolet: 3 700 km s prídavnými palivovými nádržami a bez zbraní
• Dostup: 16 000 m

Výzbroj

• 1× kanón Typ 23-III kalibru 23 mm so zásobou 200 nábojov
• 11 závesníkov s nosnosťou do 9 000 kg
  • Rakety vzduch-vzduch:
    • PL-5
    • PL-8
    • PL-9
  • Rakety vzduch-zem:
    • KD-88 (C-802KD)
  • Protilodné strely:
    • YJ-81K
    • YJ-83K
  • Protirádiolokačné strely:
    • YJ-91^[11]
  • Bomby:
    • LT-2
    • FT-1^[12]

Referencie

Letecký portál

1. ↑ Ťien Chung-7 ‘Flounder’
2. ↑ JH-7 FB-7 / FBC-1
3. ↑ Images show PLAAF J-16 armed with YJ-83K anti-ship missile online. janes.com, 18 February 2020, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
4. ↑ PIKE, John. Military online. globalsecurity.org, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
5. ↑ PIKE, John. Military online. globalsecurity.org, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
6. ↑ PIKE, John. Military online. globalsecurity.org, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
7. ↑ Airshow China 2021: Chinese air force displays upgraded JH-7A fighter-bomber online. janes.com, 05 October 2021, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
8. ↑ YEO, Mike. China displays air-launched hypersonic missile at air show near Taiwan online. c4isrnet.com, 2022-11-10, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
9. ↑ flightglobal.com, cit. 2024-02-13. Dostupné online.
10. ↑ Bomber / Ground Attack Aircraft
11. ↑ Xian JH-7 Fighter Bomber Aircraft, China
12. ↑ PLA Guided Bombs

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Panavia Tornado
• Suchoj Su-24
• Šen-jang J-11
• Dassault Rafale