Logo SZM

Členský preukaz SZM/SSM (česká verzia)

Socialistický zväz mládeže (skratka SZM, po česky Socialistický svaz mládeže (SSM)) bola organizácia pôsobiaca v Československej socialistickej republike medzi rokmi 1970 až 1989, združujúca mladých ľudí vo veku 15 – 35 rokov. SZM vznikol v roku 1970, po vpáde vojsk a počas prebiehajúcej normalizácie ako nástupnícka organizácia Československého zväzu mládeže, ktorý sa v marci 1968 rozpadol. Vznik tejto jednotnej organizácie mládeže (súčasťou SZM bola aj pionierska organizácia – PO SZM), ako aj jej činnosť boli riadené Komunistickou stranou. Ostatné organizácie mládeže boli postupne zakázané. Prvým predsedom Ústredného výboru SZM bol Slovák Juraj Varholík, posledný predseda pred zánikom organizácie bol Martin Ulčák. Členovia sa nazývali zväzáci, resp. (v prípade členov pionierskej organizácie) pionieri.

História

Vo vnútri preukazu sa lepili členské známky

Ešte pred vpádom vojsk v marci 1968 zanikol jednotný Československý zväz mládeže (ČZM). Na IV. pléne ÚV ČZM 5. marca 1968 ovládli reformátori pozície vo vedení a v mládežníckej tlači (Mladá fronta, Smena). Vzniklo 18 samostatných detských a mládežníckych organizácií (jednou z nich bola napríklad Juvena – zväz dedinskej mládeže), čo prakticky znamenalo faktický rozpad ČZM. V stanovách týchto organizácií bol marxizmus-leninizmus nahradený Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN, bola zdôraznená samostatnosť a politická nezávislosť, vzťah ku KSČ bol vymedzený ako partnerstvo a namiesto triedneho prístupu bol prijatý prístup všeobecne humanistický.

Vznik

Avšak po vpáde vojsk Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie zo 17. novembra 1969, ktoré rozhodlo o obnove jednotnej masovej organizácie mládeže. 27. novembra 1969 bola zriadená Federálna rada detských a mládežníckych organizácií ČSSR, ktorá mala pripraviť vznik tejto organizácie. Začali vznikať nové základné, okresné a krajské organizácie. V dňoch 24. – 25. apríla 1970 prebehla republiková konferencia na Slovensku, 16. – 17. októbra v Česku a 9. – 11. novembra sa v zjazdovom paláci Parku kultúry a oddychu Juliusa Fučíka v Prahe zišla celoštátna ustanovujúca konferencia. Deväťsto prítomných delegátov vytvorilo obnovenú jednotnú organizáciu pod pozmeneným názvom Socialistický zväz mládeže (SZM) a prijalo základné dokumenty – Programové vyhlásenie, Stanovy SZM a Programové a organizačné zásady Pionierskej organizácie SZM (PO SZM – deti od 9 do 15 rokov). Zväz opäť podliehal riadeniu KSČ a bol obdobou bývalého ČZM. Nezávislé organizácie boli zlikvidované. Bol zakázaný skauting a ďalších 17 iných mládežníckych organizácií zriadených alebo obnovených v rokoch 1968 a 1969^[1].

Poslanie

Hlavnou úlohou SZM podľa pokynov nového vedenia KSČ vyplývajúcich z Poučenia z krízového vývoja bolo: „normalizovať“ mládež – „v jednotnej organizácii pôsobiť na politicko-ideovú výchovu mládeže v duchu marxizmu-leninizmu“ a „... mládežnícke organizácie vydané napospas pravicovým a kontrarevolučným silám“ nahradiť SZM.

SZM sa mal stať zásobárňou kádrov KSČ. Členovia a funkcionári SZM boli pripravovaní (a uprednostňovaní) na žiadosť o členstvo v KSČ (strane s „vedúcou úlohou v spoločnosti“ podľa článku 4. ústavy). Pred vstupom sa museli počas dvoch rokov osvedčiť ako kandidáti na vstup do KSČ (oficiálne len „Kandidát KSČ“).

Jednou z úloh a výsad členov SZM bolo hodnotiť svojich spolužiakov alebo spoluzamestnancov. Spolupodieľali sa tak na odporúčaniach pre obsadenie pracovných miest (odporúčali, kto je vhodný na akú pozíciu), odporúčaniach na štúdium – robili tzv. kádrové hodnotenie ostatných, aj tých, ktorí neboli členmi SZM. Kto nebol v SZM, mal tak od začiatku sťažené pracovné uplatnenie, keď nedostal odporúčanie SZM na štúdium na vysokej škole, odporúčanie na vycestovanie do (západného) zahraničia a pod.

Organizačná štruktúra

Ústredie

Najvyšším zväzáckym orgánom bol celoštátny zjazd SZM, zvolávaný raz za päť rokov. Medzi zjazdmi organizáciu riadil Ústredný výbor SZM. Celá organizácia bola rozdelená na územné – republikové – časti organizácie v ČSR a SSR) a zvláštne organizácie SZM v ozbrojených silách. Na Slovensku bol riadiacim orgánom Slovenský ústredný výbor SZM (SÚV SZM) sídliaci na Pražskej ulici v Bratislave. Republikánske organizácie zvolávali republikové zjazdy, mali vlastné sekretariáty a predsedníctva. Riadili krajské výbory SZM a národné rady pionierov.

Štruktúry v krajoch

Krajské organizácie riadili všetky okresné organizácie príslušného regiónu. Mali vlastný výbor (KV SZM alebo OV SZM) a sekretariát. Mestské organizácie v Prahe a v Bratislave boli postavené na úroveň krajských organizácií.

Základné organizácie

So súhlasom OV SZM vznikali základné organizácie (ZO SZM) v závodoch, školách všetkých typov, v obciach a mestách. Vo väčších závodoch a školách potom vznikali aj vyššie postavené celozávodné, celoškolské, celoučilištné výbory SZM, v mestách mestské výbory SZM a tieto potom zvolávali svoje konferencie.^[2]

Členstvo

V roku 1983 mal SZM viac ako 1,5 milióna členov. 25 % z nich boli vedení ako robotníci, 3 % ako zamestnanci v poľnohospodárstve a 72 % ako „ostatní“. Časom sa členstvo v SZM a PO stalo viac-menej formálnym a veľa členov ignorovalo organizované podujatia, ak neboli povinné. Viacero ZO existovalo len na papieri.

Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou) založený 4. novembra 1951 bola jednotná dobrovoľná branno-spoločenská organizácia v ČSSR. Zväzarm plnil niektoré úlohy obrany štátu. Zastrešoval branné športy a technickú záujmovú činnosť. Zväzarm bol obdobou DOSAAF v ZSSR.

V roku 1946 novozaložená medzinárodná organizácia Association Internationale des Etudiants en Sciences économiques (AIESEC) mala najprv sídlo v Prahe, ale zmenila svoje sídlo po februárovom prevrate 1948. SZM sa stal opäť jej členom v roku 1966.

Činnosť

Základom činnosti boli schôdze. Okrem účasti na nich bola povinná aj účasť na štátom organizovaných oslavách napríklad Dňa práce - 1 mája. Ďalšie "akcie" zahŕňali školenia, brigády (počas víkendu - "subotnik", letná aktivita mládeže, jesenná zemiaková brigáda, stavba mládeže), tvorbu násteniek, zber druhotných (odpadových) surovín a iné, pri ktorých mali spolupracovať zväzáci aj s pioniermi.

Pre staršiu mládež sa organizovala Súťaž tvorivosti mládeže. Od základných kôl až po ústredné kolá sa v nej zúčastňovali recitačné, spevácke, hudobné, tanečné a divadelné súbory, ale aj jednotlivci s literárnymi, výtvarnými a fotografickými prácami.^[3]

Zväzáci usporadúvali študentské majálesy, tanečné zábavy spojené s koncertmi. Dostali k dispozícii napr. priestory Vysokoškolského klubu (V - klub) v Bratislave.

Dodnes sa zachovala aj tradícia výstupu na Rysy.

Aj stretnutie českých a slovenských študentov pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala 17. novembra v Prahe na Albertove oficiálne organizovalo SZM.

V iných krajinách

• ZSSR - Komsomol
• NDR - FDJ

Po roku 1989

Masové (skoro povinné) členstvo v socialistických mládežníckych a detských organizáciách (SZM) ukončila v roku 1989 Nežná revolúcia. Od roku 1990 organizácie SZM postupne zanikali.

Majetok

Majetok SZM bol prevedený najmä na Fond detí a mládeže (FDaM), v zmysle zákona, ktorý schválil parlament v roku 1993. Počas celej existencie FDaM podľa ministerstva školstva nedosiahol tento Fond potrebnú efektívnosť správy majetku aby zabezpečil aspoň minimálne zdroje na podporu práce s deťmi a mládežou. Majetok štátu v správe FDaM bol prenajatý za nevýhodných podmienok, vo viacerých prípadoch na 20 až 30 rokov.^[4] Konkrétne, napríklad v roku 1993 založil FDaM stopercentnú dcéru Hotely mládeže Slovakia (HMS). O rok neskôr jej štatutári René Bábela a Patrick Lutter podpísali bez verejného výberu zmluvy na prenájom piatich hotelov za nevýhodných podmienok. ^[5] Podobne sa prenajímali i ďalšie nehnuteľnosti fondu. Silný vplyv na nakladanie s majetkom mal vtedajší predseda Rady FDaM Miroslav Gábriš. Známu bratislavskú budovu Ymca dostala na tri desaťročia firma podnikateľa Miloša Stopku, mimochodom švagra M. Gábriša. Za symbolické nájomné 350-tisíc ročne, v prepočte zhruba 75 korún za štvorcový meter plochy. V Euro-Buildingu, zoskupení firiem M. Stopku, skončila aj chata pri Martinských holiach na Piatrovej za 120-tisíc korún ročne. Ako aj jeden z dvoch ziskových hotelov HMS Juniorhotel v Demänovej spolu s blízkou chatou Björnson. Nájomníkom druhého ziskového Juniorhotela v Bratislave sa stali bratia Diničivci (Róbert a Eduard Dinič). Obaja neskôr zahynuli vo vojne slovenského podsvetia. ^[5]

V júli 2001 ministerstvo školstva, Rada mládeže Slovenska a Študentská rada vysokých škôl založili Nadáciu mládeže Slovenska. Na túto nadáciu bol podľa predsedu Rady FDaM Rastislava Dikanta prevedený majetok štátu v správe FDaM v účtovnej hodnote takmer 270 miliónov korún, ďalších 500 miliónov korún získala nadácia v akciách. Ani nadácia však doteraz neprispela financiami na činnosť mládežníckych organizácií. ^[4] V lete 2003 kritizoval návrh zákona na zrušenie FDaM František Tóth, ktorý sa domnieval, že niekto chce očistený majetok previesť bez záväzkov do Nadácie mládeže Slovenska. Do nej už bola prevedená väčšina majetku fondu, ale bez záväzkov.^[4] Napriek týmto výhradám bol FDaM zrušený v septembri 2003.^[6]

Bývalí aktívni členovia

Viacerí členovia, funkcionári SZM sa po roku 1989 uplatnili aj pri privatizácii nielen majetku SZM ale aj štátnych podnikov ale aj v novovzniknutých politických stranách - napríklad premieri: Vladimír Mečiar (funkcionár ČZM v Žiari nad Hronom), Mikuláš Dzurinda, Robert Fico a politici ako Ján Figeľ (šéf fakultného SZM na Technickej univerzite v Košiciach)^[7], kultúrni pracovníci: Pavol Rusko (šéf SZM STV), Maroš Kramár, Jozef Oklamčák (kariéru začínal v roku 1981 ako pracovník tlačového odboru SÚV SZM)^[8] a ďalší.

Po roku 1989 vznikli nasledovné nové socialistické mládežnícke organizácie:

Česko

• Komunistický zväz mládeže
• Zväz mladých komunistov Československa

Slovensko

• Socialistický zväz mladých

Referencie

1. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Kapitoly z dějin Pionýrské organizace v Československu. Praha : Mladá fronta, 1979. Kapitola Pionýrská organizace v období 1962 - 1970, s. 159. (po česky)
2. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Pionýrská encyklopedie 1. Praha : Mladá fronta, 1978. Kapitola Výstavba SSM a orgány, s. 47. (po česky)
3. ↑ Pionieri – budúcnosť národa, TASR: Vtedy.sk (verejnoprávna galéria spomienok národa), Online
4. ↑ ^{a b c} Fond detí a mládeže ukončí činnosť. domov.sme.sk (Petit Press), 12. máj 2003. Dostupné online .
5. ↑ ^{a b} BEER, Gabriel. Ako sa gazduje s majetkami SZM. www.etrend.sk (03. aug.2007). Dostupné online .
6. ↑ MAREK TETTINGER, ALENA GOTTWEISOVÁ. Končí fond detí a mládeže. hnonline.sk, 23.09.2003. Dostupné online .
7. ↑ Monika Tódová, Roman Krpelan: Figeľ: Partnerstvá sa dajú riešiť, sme.sk, 19. jún 2010, Online
8. ↑ Mgr. Jozef Oklamčák, osobnosti.sk, Online

Externé odkazy

• Informácie na serveri Totalita.cz (po česky)
• Stanovy SSM (po česky)
• RUDOLF BELAN: Zväzáci. Zväzácka generácia, 21. marec 2014, Nové Slovo, Online