Solisko (poľ. Grań Soliska, nem. Soliskograt, maď. Szoliszkógerinc) je asi 4 km dlhý hrebeň, ktorý tvorí vedľajšie juhovýchodné rameno Furkotského štítu v rázsoche Kriváňa. Jeho kulminačným bodom je Veľké Solisko a oddeľuje Furkotskú dolinu od Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách.

• Veľké Solisko
• Prostredné Solisko
• Malé Solisko
• Furkotské Solisko
• Štrbské Solisko
• Mlynické Solisko
• Predné Solisko

• Veľká bystrá vežička (poľ. Wielka Bystra Turniczka) je od severu prvá a najrozložitejšia zo štyroch Bystrých vežičiek medzi Bystrou lávkou a Malou Bystrou štrbinou
• Zadná bystrá vežička (poľ. Zadnia Bystra Turniczka) je od severu druhá zo štyroch Bystrých vežičiek medzi Malou Bystrou štrbinou a Prostrednou Bystrou štrbinou
• Prostredná bystrá vežička (poľ. Pośrednia Bystra Turniczka) je od severu tretia zo štyroch
• Predná bystrá vežička (poľ. Skrajna Bystra Turniczka) je najviac na juh vysunutá zo štyroch vežičiek v hrebeni, medzi Prednou bystrou štrbinou a Zadnou Soliskovou štrbinou
• Zadná Solisková veža
• Predná Solisková veža

• Zadný bystrý hrb (poľ. Zadni Bystry Garb) je najsevernejší a najpretiahnutejší z troch Bystrých hrbov, dobre viditeľný najmä z Furkotskej doliny. Je medzi Bystrým sedlom a Zadnou Bystrou štrbinou
• Prostredný bystrý hrb (poľ. Pośredni Bystry Garb) je jeden z troch Bystrých hrbov, dobre viditeľný najmä z Furkotskej doliny
• Predný bystrý hrb (poľ. Skrajny Bystry Garb) je najjužnejší a najmarkantnejší z troch Bystrých hrbov medzi Bystrou štrbinou a Bystrou lávkou
• Malý Soliskový hrb, Zadný Soliskový hrb, Prostredný Soliskový hrb a Predný Soliskový hrb sú štyri skalné vežičky medzi Vyšnou Soliskovou štrbinou (Prostredným Soliskom) a Prostrednou Soliskovou štrbinou (Zadnou Soliskovou vežou). Všetky štyri Soliskové hrby sa nachádzajú v južnom hrebeni Veľkého Soliska
• Soliskové hrby

• Zadná solisková kopa je najsevernejšia z troch Soliskových kôp medzi Zadnou Soliskovou štrbinou a Zadným soliskovým zárezom
• Prostredná solisková kopa je elevácia v hrebeni, od severu druhá v severnom hrebeni Veľkého Soliska, medzi Zadným soliskovým zárezom a Prostredným soliskovým zárezom
• Predná solisková kopa je najjužnejšia z troch Soliskových kôp medzi Prostredným a Predným soliskovým zárezom

• Bystré sedlo
• Soliskové sedlo
• Zadné Soliskové sedlo je severná depresia Soliskového sedla
• Predné Soliskové sedlo je južná depresia Soliskového sedla
• Vysoká lávka je sedielko medzi Malým Soliskom a Furkotským Soliskom
• Nízka lávka je dvojitá štrbina s vežičkou uprostred na juhovýchodnom konci Soliskového hrebeňa, medzi Štrbským a Mlynickým Soliskom.
• Bystrá lávka
• Šedá lávka je široké dvojité sedlo s rebrom uprostred v hrebeni medzi Furkotským Soliskom a Štrbským Soliskom
• Solisková lávka

• Prostredná Solisková štrbina je malá štrbina medzi Soliskovými hrbmi a Soliskovými vežami
• Nižná Solisková štrbina je výrazná štrbina medzi Zadnou a Prednou Soliskovou vežou
• Zadná Solisková štrbina je výrazná štrbina v hrebeni medzi Bystrými vežičkami a Soliskovými kopami
• Vyšná Solisková štrbina je štrbina medzi Prostredným a Zadným Soliskovým hrbom
• Solisková štrbina
• Zadná Bystrá štrbina (poľ. Zadnia Bystra Szczerbina) je úzka štrbina medzi Zadným a Prostredným bystrým hrbom
• Bystrá štrbina je úzka (poľ. Pośrednia Bystra Szczerbina) depresia medzi Zadnou a Prostrednou bystrou vežičkou
• Malá Bystrá štrbina (poľ. Mała Bystra Szczerbina) je málo výrazná štrbina medzi Veľkou a Zadnou bystrou vežičkou
• Predná Bystrá štrbina (poľ. Skrajna Bystra Szczerbina) je výrazná štrbina medzi dvoma najmarkantnejšími Bystrými vežičkami, Prostrednou a Prednou
• Zadný soliskový zárez je štrbina medzi Zadnou a Prostrednou soliskovou kopou
• Prostredný soliskový zárez je štrbina medzi Prostrednou a Prednou soliskovou kopou
• Predný soliskový zárez je štrbina medzi vrcholom Veľkého Soliska a Prednou soliskovou kopou

Výstupy po hrebeni a na štíty Soliska nie sú náročné.

Prvé zaznamenané prechody hrebeňa:

• v lete: Günther Oskar Dyhrenfurth, Hermann Rumpelt v dvoch etapách dňa 3. júna a potom 10. júna 1906
• v zime:
  • zo Štrbského Soliska na Zadnú Soliskovú vežu – Julius Andreas Hefty, Lajos Rokfalusy – 25. marca 1913
  • z Bystrého sedla na Soliskovú štrbinu – Adam Karpiński, Stefan Osiecki 12. mája 1925

1. ↑ ^{a b} ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
2. ↑ ^{a b c d e f g h} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grań Soliska na poľskej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solisko (hrebeň)

• Poloha na turistickej mape

Súradnice: 49°10′07″S 20°01′38″V / 49,168691°S 20,027339°V / 49.168691; 20.027339