Stenka (rus. Стенка, doslovne „stena“) alebo tiež Ruský rukopašný boj prípadne ako Ruský štýl rukopašného boja je systém duchovného a telesného rozvoja pôvodom z Ruska. Bojové umenie Stenka predstavuje jadro z veľmi rozmanitých a početných systémov rukopašného boja.^[1]

Podľa historických prameňov môžeme povedať, že z minulosti sa dochovali dva druhy Ruského rukopašného boja: skupinové boje „stenka na stenku“ (stenočný boj) a zápasy jeden na jedného (sam na sam). Bojovník ruského rukopašného boja sa mohol zúčastňovať rovnako ako v stenočných bojoch, tak aj v zápasoch „sam na sam“.^[1]

Súčasný Ruský rukopašný boj sa delí na dve základné časti: športovú a bojovú. Športová časť podporuje zlepšovanie telesných daností a rozvíjanie sebaovládania, ktoré sa následne môžu overiť v športových súťažiach. Bojová časť sa skladá z troch zložiek: plno kontaktný boj bez zbrane, boj bez zbrane proti ozbrojenému protivníkovi a boj so zbraňou proti ozbrojenému protivníkovi.^[1]

Stenka je vo svojej podstate jedinečne bojové umenie a systém sebaobrany vytvorený v Rusku. Korene Stenky siahajú viac ako 1000 rokov do minulosti. Zachovali sa nám v obrázkoch (skiciach a na maľbách), písomných zmienkach a v literatúre. Toto výnimočné umenie prežilo až do novoveku, ale žiaľ bolo po revolúcii v roku 1917 v Rusku zakázané pre širokú verejnosť.^[2][3]

K novému životu bolo znovuzrodené v 21. storočí odkedy je neustále zdokonaľované a rozširované. Aktuálne sa Stenka rozvíja paralelne vo viac ako 18 štátoch sveta.^[2][3]

Hlavným znakom Stenky a zároveň aj jej odlišnosťou od iných bojových umení, je hlavne boj v tímoch. Každý tím sa sám musí sústrediť na aktuálnu situáciu ako i na toho najslabšieho člena tímu, aby neprehral daný boj. Takto je docielené, že členovia tímu počas tréningu ako i počas boja sú v neustálej interakcii. Či daný tím vyhrá alebo prehrá sa nerozhoduje na základe výkonu jediného bojovníka, ale výlučne na spoločnom výkone a (krokoch) súhre celého tímu počas boja.^[2]

V Rusku sa bojové umenia objavili už v dávnej minulosti – v čase vytvárania ruského národa ako etnika. Jeho pôvod leží v tradičných národných hrách „zábavách“, ktoré v sebe zahŕňali techniky a taktiku boja predkresťanskej doby.^[1]

V kniežacích družinách metódy rukopašného boja používali na vojenskú prípravu profesionálnych bojovníkov. Ako dôkaz o tom slúžia historické dokumenty (ako ruské letopisy tak aj stredoveké európske písomné pramene) a taktiež národné eposy – byliny a príbehy.^[1]

Vo všetkých príbehoch bez výnimky sa zdôrazňuje hlavný význam rukopašného boja, keď bojujúci bohatieri nemohli poraziť jeden druhého s pomocou zbrani a len v rukopašnom (pästnom) boji, jeden získava prevahu nad druhým.^[1]

V letopisoch „Povesti vremenných let“ sa hovorí o tom, že v roku 992, v blízkosti Pereslavľa, pečenežské knieža vyzval Vladimíra Kyjevského: „Vyber ty jedného zo svojich mužov a ja jedného z mojich nech bojujú holými rukami (rukopaška)“.^[1]

Už od 7 – 8 rokov sa deti zúčastňovali v pästnom boji „stenka na stenku“, kde sa zrážali a bojovali s rovnakými súpermi. Po nich s pästným bojom začali dospievajúci, ktorí mali už svojho vodcu – jedného z pomedzi nich a bojovali vo formácií – línii. Po tom ako jedna zo stenok pod náporom protivníkov začala ustupovať, na pomoc im prišli stenka 17 – 19 ročných, ktorí sa mohli podieľať aj na krídlach v skutočnom boji dospelých.^[1]

Dva tímy nastúpia proti sebe v úzko zopätej rade (v Stenke – v Stene). Tímy pozostávajú zvyčajne z minimálne 2 bojovníkov. V závislosti od priestoru môžu tím tvoriť aj dvadsiati členovia, či viac osôb v rovnakom počte po oboch stranách. V základnom postoji sa členovia tímu zaháknu (prepletú sa rukami v lakťoch) do vedľa stojaceho bojovníka a vytvoria spoločne úzku formáciu – stenu alebo reťaz. Tu zohráva rolu taktika rozostavenia členov vo vzniknutej reťazi.^[4]

Základný postoj vychádza z postavenia ľavej nohy vpredu, pričom zdvihnutím rúk dohora v rámci možnosti (ruky spolubojovníkov sú uchopené v lakti) si chránite tvár. Voľnou rukou je možné útočiť na súpera.^[2]

Po odštartovaní sa pohybujú obe steny proti sebe. Podobne ako je to pri bojových športoch džudo a džiu-džicu, existuje jasný bodovací systém.

Výsledok boja sa považuje za prehraný ak:

• dôjde k roztrhnutiu reťaze.
• dôjde k dotyku so zemou buď kolenom, rukou alebo pri úplnom páde čo i len 1 člena
• dôjde k vytlačeniu z ringu a to už aj v prípade že vyznačený ring je prekročený jedinou nohou^[5][3]

Stenka International Martial Arts Federation má sídlo v Lausanne (Švajčiarsko)^[2]

K roku 2017 bola Stenka rozšírená v týchto štátoch:

• Slovensko^[4]
• Švajčiarsko^[6][7]
• Japonsko^[8]
• Nemecko^[9][10][11]
• Kazachstan
• Kirgizsko^[12]
• Tadžikistan
• Estónsko
• Litva
• Azerbajdžan
• Rusko^[5]
• Francúzsko^[13][2]

• Stenka.org – oficiálna stránka (po francúzsky)
• Fbim.ru – oficiálna stránka (po rusky)