Svidník
mesto
Centrum mesta
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Vodné toky	Ondava, Ladomirka
Nadmorská výška	225 m n. m.
Súradnice	49°18′20″S 21°34′04″V / 49,305556°S 21,567778°V / 49.305556; 21.567778
Rozloha	20,2 km² (2 020 ha)
Obyvateľstvo	9 647 (31. 12. 2024)
Hustota	477,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1355
Primátor	Marcela Ivančová (HLAS-SD, SME RODINA, KDH)
PSČ	089 01
ŠÚJ	527106
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Sovietskych hrdinov 200/33 089 01 Svidník
E-mailová adresa	primator@svidnik.sk
Telefón	054 / 752 11 54
Fax	054 / 752 23 94
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Svidník
Webová stránka: svidnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Svidník je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji, ktoré vzniklo v roku 1944 zlúčením obcí Nižný Svidník a Vyšný Svidník.

Okresné mesto Svidník leží v severnej časti Nízkych Beskýd, na nivnej terase pri ústí rieky Ladomirky do Ondavy. Nadmorská výška v strede mesta je 230 m n. m., v chotári je to od 220 až do 500 m. Mesto vzniklo v roku 1944 zlúčením obcí Nižný Svidník, ležiacej pri ľavom brehu Ladomirky a Vyšný Svidník, ležiacej na ľavom brehu Ondavy.

Povrch katastra je mierne zvlnená pahorkatina, iba v západnej a východnej časti mierne členitá. Tvoria ho flyšové vrstvy (pieskovce, ílovce), štvrtohorné náplavy (štrky, piesky) a svahové hliny. Má nivné, oglejené a hnedé lesné pôdy. Stredná časť chotára je odlesnená, súvislý les s prevahou buka, hrabu a brezy je v severnej častí, na nivách sú nesúvislé lužné lesy. V Ondave povyše sútoku s Ladomirkou žije vydra riečna, v lesoch jariabok. Priemerná ročná teplota je 7°C, ročný úhrn zrážok 700 – 800 mm.

Západným okrajom mesta preteká Ondava, ktorá na území Svidníka priberá Ladomirku a niekoľko menších prítokov.

V červenom štíte je strieborná silueta duklianskeho pamätníka.

Historický symbol Svidníka tvoril z pažite vyrastajúci strom a po stranách stáli dva kone.

Svidník získal v roku 1964 štatút mesta a pri príležitosti desiateho výročia tejto udalosti bol schválený novotvar erbu, pozostávajúci zo štvrtinového štítu. V jeho prvom a štvrtom červenom poli bola silueta duklianskeho pamätníka a dva stromy. Druhé a tretie pole bolo modré, bez figúry.

Takého riešenie erbu nebolo v súlade so zvyklosťami domácej mestskej heraldickej tvorby, preto mesto roku 1984 pristúpilo k jeho heraldickej úprave. Z erbu sa vypustili nefunkčné modré polia i motív stromov a hlavnou erbovou figúrou zostal motív duklianskeho pamätníka, ktorý i keď nestojí na území mesta, je s ním úzko spätý. Autormi erbu sú Jozef Leško a Ladislav Čisárik a mesto ho prijalo 27. februára 1987.

Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych bielo-červených a červeno-bielych pruhov. V hornom pruhu pri žrdi je biely a v dolnom pruhu červený štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Symboly mesta sú zapísané v heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom S-22/1991.

Administratívne centrum Podduklianskeho regiónu – tzv. Rusínska. Mesto vzniklo v roku 1944 zlúčením Vyšného a Nižného Svidníka.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vyšný Svidník

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nižný Svidník

Vyšný Svidník mal v roku 1869 – 461 obyvateľov, 1880 – 541 obyvateľov, 1890 – 511 obyvateľov, 1900 – 745 obyvateľov, 1910 – 685 obyvateľov, 1921 – 623 obyvateľov, v roku 1930 - 668 obyvateľov a v roku 1940 v obci žilo 867 obyvateľov.

Nižný Svidník mal v roku 1869 – 302 obyvateľov, v roku 1880 – 332 obyvateľov, v roku 1890 – 357 obyvateľov, v roku 1900 – 390 obyvateľov, v roku 1910 – 309 obyvateľov, po vzniku ČSR v roku 1921 – 256 obyvateľov, v roku 1930 – 339 obyvateľov, v roku 1940 spolu 358 obyvateľov.

Po zlúčení obidvoch obcí mal v roku 1948 Svidník 1 037 obyvateľov, v roku 1961 – 2 039 obyvateľov, v roku 1970 mal 3 518 obyvateľov.

Rozloha územia Svidníka dosahuje 2 020 ha.

• Slováci – 56,61 %
• Rusíni – 29,80 %
• Rómovia – 3,57 %
• Ukrajinci – 1,12 %
• Maďari –  0,10 %
• Poliaci - 0,06 %

• gréckokatolíci – 41,10 %
• pravoslávni – 25,82 %
• rímskokatolíci – 24,13 %
• bez vyznania (ateisti) – 5,17 %
• evanjelici a. v. – 0,93 %

• Kaštieľ, dnes Galéria D. Millyho, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, pôvodne zo 17. storočia. Na konci 18. storočia bol neskorobarokovo upravený. Klasicistickými úpravami prešiel v 19. storočí. Fasády sú členené dekoratívnymi reliéfnymi kazetami a oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom.

• 
  Galéria Dezidera Millyho
• 
• 
• 
  Interiér galérie
• 

• Gréckokatolícka kaplnka sv. Paraskevy, jednoloďová klasicistická stavba s bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia rokov 1785-1800. Úpravami prešiel v rokoch 1937 a 1999-2005, keď bol pôvodný chrám zásadne prestavaný a rozšírený o novostavbu Chrámu Božej múdrosti, historická budova sa tak stala bočnou kaplnkou. Presbytérium chrámu je pravdepodobne staršou stavbou. Nachádza sa tu rokokový ikonostas z 18. storočia, hlavné ikony sú z prvej polovice 19. storočia. Fasády kaplnky sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nad presbytériom je umiestnená vežica s barokovou helmicou s laternou. Pri chráme sa nachádza pôvodný ohradný múr s bránou so štítom s prelamovanou rímsou a nikou.

• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 19. storočia. Úpravami prešiel v 90. rokoch 20. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický oltár z konca 18. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s maľovanými hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM, dvojpodlažná trojtraktová neoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 90. rokov 19. storočia. Úpravami prešiel v 80. rokoch 20. storočia.⁹ Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter má pásovú rustiku. Okná poschodia sú lemované šambránami s nadokennými rímsami, nárožia majú bosáže.

• Podduklianske osvetové stredisko, dvojpodlažná trojtraktová eklektická stavba na pôdoryse písmena U z prelomu 19. a 20. storočia. Úpravami prešla v roku 2005.¹⁰ Fasády sú členené kordónovými rímsami a lizénami s bosážou. Okná majú profilované šambrány a nadokenné rímsy, alebo trojuholníkové štíty s tympanónmi.

• 
  Kaplnka sv. Paraskevy s chrámom Božej múdrosti
• 
  Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
• 
• 
  Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM
• 

• Pamätník sovietskej armády s cintorínom, pamätné miesto budované v štýle socialistického realizmu v roku 1954.¹¹ Autormi architektúry sú K. Lodro, V. Šedivý a J. Krumprecht. Skladá sa z dvoch terás a príjazdovej cesty. Na hornej terase je umiestnený travertínový obelisk vysoký 37 metrov, na vrchole ktorého je umiestnená päťcípa hviezda. Pred obelisk je umiestnená nadživotná socha sovietskeho seržanta od J. Bartoša a J. Hanu. Na podstavci pamätníka sa nachádzajú reliéfy Partizánska hliadka počas SNP a Útok Sovietskej armády. Na priľahlom cintoríne sa nachádzajú štyri masové hroby s vyše 9000 sovietskymi vojakmi, ktorí zahynuli na východnom Slovensku v rokoch 1944-1945.

• 
  Pamätník sovietskej armády s cintorínom
• 
  Obelisk
• 
• 
  Jeden z reliéfov
• 
  Postranné súsošia

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---