Tatra T1
Historická električka Tatra T1 v Prahe
Výrobné údaje
Typ	T1
Výrobca	Tatra Smíchov
Prototyp(y)	1951
Rok výroby	1952 – 1958
Počet vyrobených kusov	287
Modernizácia v rokoch	1966 – 1972
Počet modernizovaných kusov	33
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)	13 300 mm
Šírka	2 400 mm
Výška	3 050 mm
Pohotovostná hmotnosť	16 600 kg
Max. rýchlosť	60 km/h
Rozchod	1 000 mm 1 435 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie	26
Miest na státie	69
Motory a elektrická výzbroj
Motor	TM 22
Výkon	4×40 kW
Elektrická výzbroj	odporová TR32
Napájacie napätie	600 V DC
multimediálny obsah na Commons

Tatra T1 (pôvodným pravopisom TI) je typ najstaršej česko-slovenskej električky koncepcie PCC. Bol vyrábaný v 50. rokoch minulého storočia podnikmi Tatra Smíchov a ČKD Stalingrad. Vo výrobe bol nahradený modernejším typom Tatra T2, v pravidelnej prevádzke bol do 80. rokov 20. storočia.

T1 je motorový električkový vozeň odvodený z americkej koncepcie PCC, teda jednosmerný jednočlánkový štvornápravový vozeň s dvoma dvojnápravovými podvozkami a podlahou v jednej úrovni.^[1][2] Na pravej strane vozovej skrine má troje skladacie elektricky poháňané dvere. Usporiadanie vozňa predpokladalo usmernený pohyb cestujúcich, teda nástup prednými dverami a výstup strednými alebo zadnými dverami. Miesta na sedenie tvorili pozdĺžne koženkové lavice pod oknami, len ostravské vozne mali koženkové sedačky v priečnom usporiadaní.

Električka bola štandardne vybavená tyčovým zberačom prúdu, ktorý bol v 60. rokoch nahradený pantografom (v Prahe bol skúšaný pantograf „poľského“ vzoru s jednotyčovou základňou), a elektrickou výzbrojou typu TR32 s odporovou reguláciou pomocou zrýchľovača.^[2] Napájacie napätie pre výzbroj činilo 600 V jednosmerných; štandardná prevádzka je s normálnou polaritou (+ v troleje, − v koľajach), podľa požiadaviek dopravných podnikov možno vozy upraviť aj na obrátenú polaritu (Brno, Ostrava, Košice).

Vozne boli čiastočne vybavené prednými, zadnými či na oboch čelách zásuvkami mnohočlenného riadenia starého typu. Z čelného pohľadu ľavá zásuvka mala cca 32 kontaktov a slúžila na prenos informácií. Pravá zásuvka mala 4 kontakty a slúžila „len“ na vyrovnanie nulových potenciálov. V Prahe boli pomerne krátku dobu prevádzkované na l. 15 vo dvojiciach; v Ostrave boli takto prevádzkované (na l. 3) až do konca ich prevádzky.

Na čele mala električka T1 len jeden svetlomet (dvoma svetlomety boli z výroby vybavované až T3) a bola trochu užšia ako neskoršie typy. Tým bola pravdepodobne motivovaná prezývka žehlička.^[3]

Pretože boli v prevádzke ešte v 80. rokoch, celý čas bol na čele umiestnený tzv. symbol vlády pracujúcich.

Po niekoľkých rokoch konštrukčných prác boli v roku 1951 vyrobené dva prototypy električiek T1. Prvý z nich začal jazdiť v Prahe 22. novembra 1951 s evidenčným číslom 5001.^[4] Druhý vozeň (ev. č. 5002) bol (po skúškach) spoločne s prvým nasadený do bežnej prevádzky o rok neskôr.

Vozeň ev. č. 5001 bol vyradený v roku 1976 a po zrekonštruovaní do pôvodného stavu bol zaradený do pražského Múzea MHD. Druhý prototyp bol vyradený až s poslednými vozňami tohto typu v Prahe (25. januára 1983), zostal odstavený, o dva roky neskôr bol prevezený do vozovne Střešovice. Po oprave mal byť určený pre komerčné jazdy, renovácia sa ale uskutočnila až v novom tisícročí, novo zrekonštruovaný vozeň bol predstavený v roku 2005.

Súčasný štát	Mesto	Stránka	Typ	Roky dodávok	Počet vozidiel	Evidenčné čísla pri dodaní
Česko	Most – Litvínov	stránka	T1	1957 – 1958	34	201–234
	Olomouc	stránka	T1	1957 – 1958	10	101–110
	Ostrava	stránka	T1	1955 – 1957	44	501–544
	Plzeň	stránka	T1	1955 – 1957	33	101–133
	Praha	stránka	T1	1951 – 1956	133	5001–5133
Poľsko	Varšava	stránka	T1	1955	2	501, 502
Rusko	Rostov nad Donom	stránka	T1	1957	20	301–320
Slovensko	Košice	stránka	T1	1956 – 1958	11	201–211

Pražské vozy ev. č. 5036, 5050 a 5053 boli zničené už 7. 1. 1958 pri veľkom požiari ústredných dielní v Rustonce.

V roku 1966 bolo v Prahe 15 vozov T1 zmodernizovaných osadením novej vozovej skrine typu T3 na podvozky pôvodného vozňa T1 a v roku 1972 ešte jeden.

V Moste–Litvínove bolo v rokoch 1968 – 1970 a 1976 zrekonštruovaných obdobným spôsobom ako v Prahe celkom 18 električiek a ich technické preukazy prevzali novo dodané skrine električiek typu T3, u niektorých vozňov boli vymenené aj elektromotory.

Posledným mestom, kde električky T1 boli v prevádzke, bol Plzeň, kde bolo ešte v 80. rokoch nasadených 16 vozňov vyradených z Prahy.^[5]

1. ↑ T1 . prazsketramvaje.cz, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} Tramvajový motorový vůz T1 č. 528 . Dopravní podnik Ostrava a.s., . Dostupné online. (po česky)
3. ↑ BEREŇ, Michael. OBRAZEM: V roce 1951 působila jako zjevení. Teď se tramvajová legenda vrátila. Pražský deník, 2019-01-06. Dostupné online . (po česky)
4. ↑ Ústav pro českou literaturu AV ČR, v. v. i. | Digitalizovaný archiv časopisů | RudePravo/1951/11/22/4.png . archiv.ucl.cas.cz, . Dostupné online.
5. ↑ Plzeňské tramvaje – www.plzensketramvaje.cz – Pilsner trams – tram fans website . www.plzensketramvaje.cz, . Dostupné online.
6. ↑ Vůz Dopravní podnik města Ostravy #683II (Tatra T1) . Seznam-autobusu.cz, . Dostupné online.
7. ↑ Vůz DP Ostrava #528 (Tatra T1) . Seznam-autobusu.cz, . Dostupné online.
8. ↑ Vůz PMDP #121 (Tatra T1) . Seznam-autobusu.cz, . Dostupné online.
9. ↑ Vůz DP Praha #5001 (Tatra T1) . Seznam-autobusu.cz, . Dostupné online.
10. ↑ Vůz DP Praha #5002 (Tatra T1) . Seznam-autobusu.cz, . Dostupné online.
11. ↑ Vůz TMB #5064 (Tatra T1) online. Seznam-autobusu.cz, cit. 2020-01-04. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra T1

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T1 na českej Wikipédii.