Tomáš Garrigue Masaryk - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tomáš Garrigue Masaryk
Tomáš Garrigue Masaryk
Tomáš Garrigue Masaryk
Tomáš Garrigue Masaryk, podpis
1. prezident Česko-Slovenska
V úrade
14. november 1918 – 14. december 1935
PremiérKarel Kramář
Vlastimil Tusar
Jan Černý
Edvard Beneš
Antonín Švehla
František Udržal
Jan Malypetr
Milan Hodža
Milan Hodža (úradujúci)
Edvard Beneš
Nástupca
1. predseda Dočasnej vlády Česko-Slovenska
V úrade
14. október 1918 – 14. november 1918
Karel Kramář (riadna vláda) Nástupca
Bývalý poslanec Ríšskej rady
V úrade
17. júl 1911 – 25. september 1917
PremiérAlois Lexa von Aehrenthal
Leopold Berchtold
István Burián von Rajecz
Bývalý poslanec Ríšskej rady
V úrade
4. marec 1891 – 10. október 1893
PremiérGustav Kálnoky
Biografické údaje
Narodenie7. marec 1850
Hodonín, Rakúske cisárstvo
Úmrtie14. september 1937 (87 rokov)
Lány, Česko-Slovensko
Alma materViedenská univerzita
Profesiazámočník, učiteľ, vedec, profesor UK
Národnosťčesko-slovenská
Vierovyznaniekatolík, neskôr českobratský evanjelik
Rodina
Manželka
DetiAlice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga, Hana
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTomáš Garrigue Masaryk
(multimediálne súbory)

Tomáš Garrigue Masaryk (skrátene T. G. M. alebo TGM, v anglickom zápise aj Thomas G. Masaryk; * 7. marec 1850, Hodonín – † 14. september 1937, Lány) bol česko-slovenský[1] filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR (14. november 1918 – 14. december 1935) a predtým predseda Dočasnej vlády Česko-Slovenska (14. október – 14. november 1918), jeden z troch vrcholných predstaviteľov Česko-slovenskej národnej rady (13. február 1916 – 14. október 1918) a poslanec rakúskej Ríšskej rady (4. marec 1891 – 10. október 1893, 17. júl 1911 – 25. september 1917).

Život

Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne na Morave. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol pôvodom Slovák z Kopčian, chudobný kočiš na statku Nathana Redlicha v Hodoníne. Jeho matka bola Terezie Kropáčková, panská kuchárka z Hustopečí. Masaryk neskôr uviedol, že mu v tomto chudobnom prostredí nikdy nenapadlo, že raz bude niečím iným ako chudobným robotníkom.

Po skončení ľudovej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeči sa krátko vyúčal vo Viedni za zámočníka a za kováča v Čejči. Potom na popud bývalých učiteľov navštevoval klasické gymnázium v Brne a neskôr vo Viedni, kde aj v roku 1872 zmaturoval.

Potom študoval filozofiu na Viedenskej univerzite, ktorú absolvoval s doktorátom v roku 1876 (Dizertačná práca: O podstate duše u Platona). Od čias stredoškolských štúdií vo Viedni sa živil súkromným učiteľstvom a vychovávateľstvom. Po ukončení štúdia odišiel v roku 1876 s jedným svojím chovancom do Lipska, aby sa venoval ďalšiemu filozofickému štúdiu (1876 – 1877). V Lipsku sa zoznámil s americkou študentkou Charlotte (Charlie) Garrigueovou. V roku 1878 sa vzali v New Yorku a Tomáš prijal meno Tomáš Garrigue Masaryk. Z manželstva sa narodilo celkom 6 detí: Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana.

Medzitým prijal miesto suplenta klasických jazykov na viedenskom gymnáziu. S Charlie sa teda vrátili do Viedne, kde viedli skromný život. Tomáš však v roku 1879 predložil habilitačnú prácu „Der Selbstmord als soziale Massenerscheinung der Gegenwart“ (Samovražda ako sociálny hromadný zjav súčasnosti), ktorá ho preslávila v univerzitných kruhoch, a na základe ktorej bol vymenovaný za súkromného docenta filozofie na Viedenskej univerzite.

V roku 1882, kedy sa pražská univerzita rozdelila na nemeckú a českú, ponúkla Tomášovi česká univerzita miesto mimoriadneho profesora filozofie, pretože na seba upozornil knihou o hypnóze . Spočiatku sa venoval najmä organizácii vedeckého života v oblasti filozofie, sociológie a politiky, nadväzujúc na západnú filozofiu. V Prahe sa zapojil do českého politického života a začal študovať českú problematiku. Jeho populárne prednášky na univerzite mu získali veľa mladých stúpencov, medzi iným aj Slovákov študujúcich v Prahe, ktorých tam v tom čase z dôvodu intenzívnej maďarizácie v Uhorsku študovalo pomerne veľa. Slovenskí študenti ako napríklad Vavro Šrobár a Milan Rastislav Štefánik boli združení v spolku Detvan a Masaryk ich primäl k vydávaniu časopisu Hlas (odtiaľ názov hlasisti) a venovaniu sa materiálno-duchovnému pozdvihnutiu Slovákov. Od roku 1897 bol Masaryk riadnym profesorom Karlovej univerzity.

V roku 1886, v čase sporu o pravosť rukopisov Královedvorského a Zelenohorského (išlo o falzifikáty vyrobené českými nacionalistami, najmä archivárom Václavom Hankom) sa Masaryk spolu s filológom Jánom Gebauerom v časopise Atheneum, ktorého bol zakladateľom (1884), dôrazne postavili proti ich pravosti, čo mu prinieslo veľa nepriateľov medzi Čechmi a na univerzite. Po dlhom boji skoro s celým národom sa mu podarilo dokázať ich nepravosť. V súvislosti s týmto sporom vznikol aj týždenník Čas, vydávaný Masarykom a jeho priateľmi. Súčasne začal Masaryk politicky vystupovať – verejne vystúpil v mladočeskej strane a v roku 1891 bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu i českého zemského snemu. Smer prezentovaný Masarykom a Časom sa stal známy ako politický realizmus (či buržoázny reformizmus), v ktorom išlo o reformovanie klasického liberálneho kapitalizmu pomocou sociálneho zákonodarstva, drobnej osvetovej práce a zmiernenia triednych rozporov. Po dvoch rokoch pôsobenia ako poslanec sa vzdal poslaneckého mandátu, pretože intrigy odporcov, ktorých si získal v boji o rukopisy, neustávali. Nato založil časopis Nová doba a venoval sa vedeckej práci – napísal diela o Husovi, Havlíčkovi, Pascalovi, o českej otázke a o sociálnej otázke. V roku 1893 sa vzdal mandátu poslanca v ríšskom i zemskom sneme kvôli rozporom s vedením mladočeskej strany.

Roku 1899 Masaryk opäť raz rozšíril okruh svojich odporcov tým, že sa zastal Žida Leopolda Hilsnera (tzv. Hilsnerova aféra) z Polnej obvineného z rituálnej vraždy mladej dievčiny. Išlo o to, že sudcovia a vyšetrovatelia zvalili vinu na túlavého Žida, aby tak odvrátili pozornosť od vlastnej neschopnosti vypátrať vraha. Masaryk sa zásadne postavil proti primitívnemu antisemitizmu, klerikalizmu a nacionalizmu nehodnému kultúrneho národa. Podobne bránil srbských a chorvátskych vlastencov, ktorých rakúske súdy súdili na základe vyfabrikovaných dokumentov (Friedjungov proces).

Roku 1900 (31.3.-1.4.) založil vlastnú realistickú stranu, ktorej predsedom bol až do roku 1914. Bojoval proti F.L. Riegrovi za samourčovacie právo národov, zasadzoval sa za osemhodinový pracovný čas a za všeobecné hlasovacie právo. V tom čase dva razy navštívil Ameriku. (Strana sa medzi rokmi 1900 – 05 nazývala Česká strana ľudová a v rokoch 1905 – 14 Česká strana pokroková.)

Roku 1907 bol znovu zvolený za poslanca ríšskeho snemu. Ako poslanec bránil práva českého národa a odhaľoval praktiky vládnucich viedenských kruhov aj samého ministra zahraničia Aerenthala. Po Černovskej tragédii na Slovensku v roku 1907 v ríšskom sneme vyslovil ostrý protest proti tomuto uhorskému „barbarstvu“.

Masaryk vo Philadelphii v USA, rok 1918

Svoje filozofické a politické názory ozrejmil v dielach ako Česká otázka, Otázka sociální (1898, kritické protimarxistické dielo), Rusko a Evropa.

Na začiatku svojej politickej dráhy Masaryk ešte obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914 (Masaryk mal vtedy už 64 rokov) už v októbri toho istého roku spracoval prvú predstavu o Česko-Slovenskom štáte, ktorá bola určená R. W. Setonovi-Watsonovi, ktorý ju spracoval do podoby memoranda pre britskú vládu. Keďže pochyboval o životaschopnosti Rakúska-Uhorska, emigroval v decembri do západnej Európy (v decembri 1914 Taliansko, potom Švajčiarsko, Paríž, a od jesene 1915 Londýn), nadviazal styk so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa do čela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Išlo o to presvedčiť štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušiť. Vo Francúzsku začal vychádzať časopis La Nation Tchèque (Český národ) a vo Švajčiarsku sa založil dvojtýždenník Československá samostatnost. V máji 1915 adresoval britskému ministrovi zahraničia memorandum Samostatné Čechy, kde predstavil budúci štát ako monarchiu spájajúcu Čechy, Moravu, Sliezsko a Slovensko . V júli 1915 predniesol v Ženeve otvorený protirakúsky prejav. V Londýne prednášal Masaryk na londýnskej univerzite a pred vysokými predstaviteľmi „O probléme malých národov“. Bol v kontakte so Štefánikom, ktorý Masarykovi vybavil audienciu u francúzskeho predsedu vlády Brianda. V roku 1916 založil v Paríži spolu s Edvardom Benešom a Štefánikom Česko-slovenskú národnú radu (akúsi dočasnú vládu vznikajúceho Česko-Slovenska), ktorej sa stal predsedom. Potom prednášal na londýnskej univerzite. Medzi májom 1917 a marcom 1918 bol Masaryk v Rusku, kam sa vybral organizovať česko-slovenské légie. Zažil tam Októbrovú revolúciu v roku 1917 a zaujal k nej negatívny postoj. Po bitke pri Zborove a v čase bitky pri Bachmači cestoval 23 dní sibírskou magistrálou do Vladivostoku a cez Fusan a Tokio do Kanady a Ameriky. Ďalej rôzne intervenoval, prednášal a konferoval s americkým prezidentom Wilsonom, ťažiac zo svojej povesti bojovníka proti antisemitizmu a za demokratizáciu strednej Európy.

Masaryk počas vojenskej prehliadky
T. G. Masaryk so spisovateľom Karlom Čapkom

V máji 1918 sa podieľal na príprave Pittsburskej dohody medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov. 14. októbra sa stal predsedom dočasnej česko-slovenskej vlády v Paríži a 18. októbra vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu. 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) zvolilo za prezidenta, ale až 20. decembra 1918 sa vrátil z emigrácie do Čiech. 21. decembra pricestoval do Prahy a 22. decembra 1918 prečítal členom vlády svoje prvé prezidentské posolstvo.

V dobe od roku 1914 do roku 1937 bol Masaryk celkom sedemnásťkrát navrhnutý na ocenenie Nobelovou cenou za mier.

V roku 1924 vydal svoje pamäti o zahraničnom odboji nazvané Světová revoluce. V rokoch 1920, 1927 a 1934 ho parlament opätovne zvolil za prezidenta, ale 14. decembra 1935 odstúpil zo zdravotných dôvodov. Zostal žiť na zámku v Lánoch, kde i o necelé dva roky neskôr, v septembri 1937, zomrel.

Vzťah k Slovákom

T. G. Masaryk v roce 1931

Masaryk bol ideológom čechoslovakizmu, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ (čo možno vyplýva z oblasti, kde vyrastal, kde sa hovorilo zmiešaným česko-slovenským nárečím). Po vzniku prvej česko-slovenskej republiky (ČSR) v roku 1918 podcenil pokračujúce emancipačné kultúrne i politické úsilie Slovákov a ich autonomistické predstavy odmietal. Jeho osobný vzťah k Slovákom bol síce srdečný, ale nepretavil sa do politickej podoby.[2] Na Slovensku často a rád pobýval aj ako prezident (Topoľčianky, Hrušov, Bystrička a i.). Vo svojich vyjadreniach na Slovensku a voči Slovákom (vrátane amerických Slovákov počas prvej svetovej vojny) sa vydával za zástancu Slovákov a autonómneho Slovenska (napríklad roku 1918 výrok: Bude slobodné Česko a bude slobodné Slovensko…Každá vetva bude pánom vo svojom dome), ktoré však za jeho prezidentovania nikdy nevzniklo, zo zrejmých obáv oslabenie jednoty proti nedemokratickým susedom.

Názorné sú nasledujúce citáty vyslovené s odstupom jedného týždňa v roku 1921:

Niet slovenského národa, je to vynález maďarskej propagandy. O jednu generáciu už nebude rozdiel medzi obidvoma vetvami našej národnej rodiny[chýba zdroj
– Masaryk, v novinách Le Petit Parisien, Francúzsko
Ja milujem svojráznosť a individualitu Slovenska, ale s politikou a so štátom a s jeho úradníctvom túto individualitu národnú si plne nezabezpečíme. K tomu je potreba kultúrnej práce v najširšom rozsahu.[chýba zdroj
– Masaryk, prejav v Ružomberku
Prichádzam na Slovensko rád, lebo som Slovensko vždy miloval a hlboko cítil s jeho smutným osudom, ktorý mu hrozil rozdelením a zničením…[chýba zdroj
– Masaryk, prejav v Bratislave

V medzivojnovom období, v rozpore so skutočnosťou a s tvrdeniami aj českých spolupodpisovateľov, vehementne popieral plnú platnosť Pittsburskej dohody (bod 2. o autonómii Slovenska v rámci budúceho Česko-Slovenska:"Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy."), ktorú sám formuloval i podpísal. Právnu nezáväznosť tejto dohody vyvodzoval z jej bodu 6: "Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa osvobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom."

Masaryk na svojom letnom sídle v Topoľčiankach

Takisto treba spomenúť, že sám Edvard Beneš (ktorý sa raz vyjadril, že o samostatnom slovenskom národe „nemôže byť ani reči“) uviedol, že musel Masarykovi protirečiť, pretože mu dôverne vyslovil – prinajmenšom neskôr a prinajmenšom vo vzťahu k politike – veľmi negatívny názor na Slovákov[chýba zdroj, tvrdiac že im nemožno dôverovať a pod. („Vy je neznáte…“)[chýba zdroj. Masaryk nikdy nepochopil emancipačné úsilie Slovákov[chýba zdroj, a naopak snažil sa ho titulovať ako prejav hungarizmu, pretože Čechov a Slovákov chápal ako jedinú Slovanskú vetvu.[chýba zdroj

Na druhej strane bol Masaryk roky čestným predsedom spolku Detvan v Prahe, od roku 1887 pravidelne trávieval letné prázdniny spolu s rodinou v Bystričke pri Martine. Udržiaval kontakty so Svetozárom Hurbanom Vajanským, Andrejom Hlinkom, Vavrom Šrobárom a samozrejme prednášal M. R. Štefánikovi. Slovenským problémom sa sústavne venoval vo svojich časopisoch Čas a Naše doba. Ako prezident potom pravidelne chodieval na Slovensko, jeho letným sídlom od roku 1923 bol kaštieľ v Topoľčiankach.

Názory

Hustopeče: hrob rodičů Tomáše Garriguea Masaryka
Masarykov pomník pred Pražským hradom v Prahe

Ideologicky predstavujú jeho názory zmes rôznych idealistických myšlienok od pozitivizmu až k náboženským predstavám a vyúsťujú do moderného humanizmu, chápaného netriedne a odvodeného od českej reformácie a husitstva.[chýba zdroj

Ani filozoficky nie je Masaryk pôvodným mysliteľom, pretože jeho názory predstavujú súbor predstáv od Platóna cez humeovský idealizmus až po novodobé idealistické smery (Spencer). Celkovo však zastával náboženský, i keď necirkevný svetový názor a eklektický pozitivizmus (vplyv Comtov, Kantov). Zaoberal sa filozofickou analýzou zmyslu dejín českých a svetových, antropologickými a životnými otázkami. V sociologických spisoch reagoval na problémy doby (samovražda, moderný človek a náboženstvo, alkoholizmus).[chýba zdroj

Bol vychovaný v prísne katolíckom duchu, avšak neskôr prestúpil do Českobratrské církve evangelické. Jeho zameranie bolo protikatolícke, antiklerikálne, bol proti absolutizmu, konzervativizmu, komunizmu, marxizmu a proti Sovietskemu zväzu. Hlásal humanizmus ("náboženskú humanitu") a sociálnu bezkonfliktnosť, ktoré nespájal s konkrétnou cirkvou. [3]

V českej národnej otázke bol na rozdiel od maločechov a štátoprávnikov stúpencom pokrokovejšej prirodzenoprávnej teórie. V štátnickej sfére bol za demokraciu anglosaského typu.

Citáty

Živo spomínam, ako mi moji najbližší kolegovia zazlievali, keď som privádzal na pretras otázku slovenskú a keď som jej v Naší dobe a v Čase venoval zvláštnu pozornosť.

Od detstva som cítil svoje češstvo konkrétne v pochopení charakteru, názorov a života našich krajanov tam na Slovácku a na Slovensku a postupom doby na Morave a v Čechách.

Svoje češstvo a slovenstvo cítim, povedal by som, vidiecky, dialekticky; filozoficky cítim s Husom, Chelčickým, Žižkom a ďalej až po Havlíčka.

– Světová revoluce, str. 392, T.G. Masaryk, ČIN-Praha, 1938


Vybrané diela

Jeho dielo zahŕňa filozofické, sociologické, historicko-politické a literárne práce

  • Theorie dějin podle zásad T. H. Bucklea (1883)
  • Blaise Pascal a Humeova skepse (1884)
  • Konkretná logika (1885)
  • Česká otázka (1895)
  • Naše nynější krise (1895)
  • Karel Havlíček (1896)
  • Moderní člověk a náboženství (1896)
  • Otázka sociální (1898)
  • Ideály humanitní (1901)
  • Palackého idea národa českého (1912)
  • Spomienky (1917)
  • Rusko a Evropa (2 zv. 1919 – 1921)
  • Nová Evropa (1920)
  • Světová revoluce (1925)
  • Cesta demokracie (1933 – 1936)

Dielo v elektronickej podobe

Referencie

  1. TELEVIZE, Česká. Masaryk – symbol, vizionář a opravdový Čechoslovák . ČT 24 - Česká televize, . Dostupné online. (po česky)
  2. TASR, 7. marca 2015, Prvý česko-slovenský prezident T.G. Masaryk sa narodil pred 165 rokmi, Teraz/Slovensko
  3. Masaryk, T. G.: Moderní člověk a náboženství (1896)

Literatúra

  • HERBEN, Jan: T. G. Masaryk - Život a dílo presidenta Osvoboditele, páté vydání. Praha : Sfinx * Bohumil Janda, 1946. 477 s.
  • KADLEC, Vladimír. Podivné konce našich prezidentů. Hradec Králové : Kruh, 1991. ISBN 80-7031-612-8.
  • MATOUŠEK, Stanislav. Vznik a vývoj společného státu Čechů a Slováků. Praha : Academia, 1980.
  • GALANDAUER, Jan. Vznik Československé republiky 1918 - Programy, projekty, předpoklady. Praha : Svoboda/Naše vojsko, 1988.
  • ČAPEK, Karel. Hovory s T.G.Masarykem. Praha : Československý spisovatel, 1969.
  • POLÁK, Stanislav. Masarykovi rodiče a antisemitský mýtus. Praha : Ústav T. G. Masaryka, 1995. ISBN 80-901478-7-9. S. 78.
  • PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 27 - 87, 90 - 155, 169

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Tomáš Garrigue Masaryk

Únor
Čúhei Nambu
Čeněk Habart
Černý lev 777
Červen
Česká republika
Česká státoprávní demokracie
Česká televize
Český zemský sněm
ČT sport
Španělsko
1. únor
1. březen
1. květen
1. prosinec
1. srpen
10. říjen
10. březen
10. květen
10. září
1086
11. únor
11. březen
11. květen
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. září
1153
1186
12. únor
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. prosinec
1213
1258
1283
13. únor
13. květen
13. září
1306
1327
1344
1346
1364
1391
14. únor
14. květen
14. srpen
14. září
1431
1495
15. únor
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1543
1544
1566
1567
15 př. n. l.
16. únor
16. duben
16. květen
16. listopad
16. srpen
16. září
1603
1606
1618
1635
1642
1643
1656
1663
1671
1679
1686
1693
17. únor
17. červen
17. březen
17. květen
17. září
1702
1706
1713
1719
1720
1736
1737
1741
1743
1745
1753
1755
1763
1764
1773
1775
1786
1790
1791
1793
1794
1796
1797
1798
1799
18. únor
18. červen
18. březen
18. květen
18. listopad
18. prosinec
1803
1805
1807
1809
1817
1818
1819
1820
1822
1824
1825
1826
1829
1830
1831
1834
1835
1837
1840
1841
1844
1846
1848
1849
1851
1852
1853
1854
1858
1859
1861
1862
1863
1866
1868
1869
1870
1871
1872
1873
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1892
1896
1897
1898
1899
19
19. únor
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. květen
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1912
1914
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1928
1929
1930
1931
1932
1934
1935
1936
1937
1938
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1978
1981
1982
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1993
1995
1996
1997
1999
2. únor
2. březen
2. duben
2. květen
2. leden
20. únor
20. květen
20. listopad
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. březen
21. květen
21. prosinec
21. srpen
21. září
22. únor
22. květen
22. leden
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. květen
24. únor
24. prosinec
24. září
25. únor
25. červen
25. duben
25. květen
26. únor
26. červen
26. březen
26. květen
26. listopad
27. únor
27. říjen
27. květen
27. leden
27. prosinec
28. únor
28. květen
28. leden
28. prosinec
29. únor
29. květen
3. únor
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. duben
30. květen
30. listopad
30. srpen
31. říjen
31. květen
4. únor
4. červenec
4. říjen
4. květen
5. únor
5. červen
5. duben
5. květen
5. leden
5. září
6. únor
6. říjen
6. březen
6. duben
6. květen
6. leden
6. prosinec
7. únor
7. říjen
7. květen
7. leden
7. prosinec
8. únor
8. říjen
8. květen
8. listopad
8. prosinec
8. září
843
9. únor
9. červenec
9. březen
9. květen
9. leden
9. srpen
9. září
Aberdeen
Adrian Frutiger
Alžběta Řecká a Dánská
Aleš Svoboda (výtvarník)
Aleksej Kondraťjevič Savrasov
Alexander Payne
Alexander von Nordmann
Alexandrupoli
Alexandr Kramer
Alfred Molina
Alois Jiránek
Alois Sivek
Amy Johnsonová
Andrzej Chorosiński
Anglie
Antily
Antonín Mores
Antonín Schindler
Antonín Stavjaňa
Archie Shepp
Armand-Jean du Plessis de Richelieu
Arnold Wesker
Astronom
Břetislav Hodek
Březen
Balduin Lucemburský
Baltimore
Bamako
Barbados
Barbara Zangerl
Bedřich Pacák
Bedřich Placák
Bedřich Vašek
Berlín
Bernard Šafařík
Betlémská kaple
Binali Yıldırım
Bismarck (1939)
Bitva v Dánském průlivu
Blažena Rylek Staňková
Bob Dylan
Boris Leonidovič Pasternak
Brno
Buganda
Chán
Charles Lamb
Charta 77
Cornelius Gurlitt
Cynthia Plaster Caster
Dagmar Dánská
Darwin (Austrálie)
Deep Blue
Dezider Hoffman
Direktorium (stavovské povstání)
Doprava v Brně
Druhá světová válka
Duben
Duchcov
Dumfries
Dynastie
Edinburgh
Edmund Halley
Eduardo De Filippo
Eduard Reich
Egejské moře
Ekvádor
Eric Cantona
Erik Weihenmayer
Eritrea
Etiopie
Eva Šolcová
Fabio Fognini
Ferdinand de Marsin
Ferdinand Pantůček
Ferdinand Pravoslav Náprstek
Filip Twardzik
Florida
Francesco Hayez
Francie
Francis Gary Powers
Francouzská akademie
František Augustin
František Dobromysl Trnka
František Husák
František Krejčí
František Lorenc
František Nepil
Franz Zeischka
Fridrich II. Habsburský
Gabriela Pantůčková
Gabriel Altmann
Gabriel Fahrenheit
Garri Kasparov
Gary Burghoff
Gelasius Dobner
General von Steuben
George Lakoff
George Tabori
George W. Bush
Georg Raphael Donner
Germanicus
Gian Gastone Medicejský
Gregoriánský kalendář
Guinea
Gwyn Jones (spisovatel)
Hülegü
Habsburkové
Harold Budd
Heinrich August Jäschke
Henri Michaux
Herbie Fields
HMS Hood (1918)
IBM
Ida Kelarová
Idi Amin
Igor Hrušovský
Imrich Erös
Irena Szewińská
Irsko
Isidore Ngei Ko Lat
Islámský zlatý věk
Itálie
Ivan Krajíček
Ivan Mráz
Ivan Osipovič Jarkovskij
Ivo Štuka
Július Maurer
Jakub Kindl
James Wallace Black
Jana
Jana z Arku
Jan Berlík
Jan Kořenský
Jan Kratochvíl (informatik)
Jan Kudrna (ragbista)
Jan Nepomuk Říhánek
Jan Nepomuk Eiselt
Jan Smuts
Jan Zach
Jaroslav Šabata
Jaroslav Šváb
Jaroslav Jurečka
Jaroslav Kovář starší
Jaroslav Očenášek
Jaroslav Palliardi
Jean Maria Nicolaus Bellot
Jean Paul Marat
Jiří Živný
Jiří Janeček
Jiří Lochman
Jiří Pešek
Jiří Sarganek
Jim Broadbent
Jindřich Halabala
Jindřich Spáčil
Jindřich Stuart, lord Darnley
Johanna Buska
Johann Rason
John Mayow
Josef Antonín Hůlka
Josef Bartoš (1902–1966)
Josef Ferdinand Toskánský
Josef Hudec
Josef Klapuch
Josef Král (malíř)
Josef Pleticha
Josef Procházka
Josef Věnceslav Soukup
Josef Vacek (právník)
Josef Veselý (1950)
Josef Wagner mladší
Josef Záruba-Pfeffermann
Josif Brodskij
Justin Gatlin
Kanada
Kapitol Spojených států amerických
Karel Čulík (politik)
Karel IV.
Karel Ludvík Rakousko-Uherský
Karibské moře
Karol Beyer
Katastrofa na dole Döllinger
Kategorie:Úmrtí 24. května
Kategorie:Narození 24. května
Katolická církev
Konrad Boehmer
Království Velké Británie
Kristina Bourbonská
Kristin Scott Thomas
Kuriakose Elias Chavara
Květen
Kvark-gluonové plazma
Ladislav Šmíd (1938)
Ladislav Hájek
Lajos Batthyány
Laura Dernová
Leden
Lenín Moreno
Leona Machálková
Levin August von Bennigsen
Ljukman Adams
Londýn
Lotyšsko
Louis Fürnberg
Lucemburkové
Ludvík IV. Bavorský
Ludvík XIII.
Ludvík z Battenbergu
Malawi
Malcolm IV.
Mali
Mangareva
Marie Bittnerová
Marie Hesenská (1874–1878)
Marie Stuartovna
Mario Vergara
Markéta Saská
Mark Spitz
Maryland
Matej Tóth
Max Bennett
Meda Valentová
Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii
Michael White (houslista)
Michail Alexandrovič Šolochov
Mikuláš Koperník
Mikuláš Schneider-Trnavský
Milada Šubrtová
Miroslav Doležal
Mojmír
Mongolové
Mongolsko
Myanmar
Namdemun
Napoleon Bonaparte
New York
Norimberk
Obléhání Bagdádu
Ohio
Operace Courier-5
Osvald Polívka
Otakar Kudrna
Ota Habsburský (1301–1339)
Přemysl Otakar I.
Paříž
Pařížská smlouva (1763)
Paolo di Pola
Papež
Patti LaBelle
Pavel Blaschke
Pavel Vašák
Pchjongčchang
Petr Altrichter
Petr Matěj Fischer
Petr Muk
Petr Tatíček (1960)
Poláci
Polynésie
Polyxena z Lobkovic
Portugalsko
Praha
Priscilla Presleyová
Růžena Děcká
Rada Evropy
Ratifikace
Renata Sabongui
Richard M. Daley
Richterova stupnice
Robert Garrett
Robert I. Skotský
Rolf-Dieter Heuer
Rouen
Rudolf Ivanovič Abel
Rusko
Ruslana
Sýrie
S-13
Sadao Bekku
Samoa
Samuel F. B. Morse
Sedmiletá válka
Severní Korea
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Simon Schwendener
Skotsko
Slobodan Milošević
Soubor:Alexander payne.jpg
Soubor:Boris Pasternak in youth.jpg
Soubor:Ida Kelarova.jpg
Soubor:Jean-Paul Marat portre.jpg
Soubor:Joan Baez Bob Dylan crop.jpg
Soubor:Justin Gatlin by Augustas Didzgalvis.jpg
Soubor:LauraDernDec09.jpg
Soubor:Leona Machálková Vyškov.JPG
Soubor:Mark Spitz.jpg
Soubor:Matej Toth 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg
Soubor:Petr Muk 2009.JPG
Soubor:POlyxena.jpg
Soubor:Priscilla Presley (2003)Retouched.jpg
Soubor:Queen Victoria by Bassano.jpg
Soubor:Ruslana in Kiev.JPG
Soubor:Tereza Boučková - portrét.jpg
Soubor:Troicki 2009 US Open 01.jpg
Sovětský svaz
Spojené státy americké
Střelba na Robb Elementary School
Střelba v židovském muzeu v Bruselu
Staré Město (Praha)
Suzanne Lenglenová
Tansu Çillerová
Telegrafie
Temže
Tereza Boučková
Tereza Brdečková
Theodor Reimann
Tomáš Garrigue Masaryk
Turín
Turecko
Uganda
Umrlčí pas
Upálení na hranici
USA
Václav Čevona
Václav II.
Václav Malý
Václav Stach
Václav Urban Stuffler
Václav Vilém z Roupova
Válka v Kosovu
Vadim Petrov
Valentin Držkovic
Vanesa
Vesmír
Victor Hensen
Viktorie (britská královna)
Viktor III.
Viktor Troicki
Viktor Ujčík
Vilém Nikodém
Vincenc Maixner
Vladimír Šmicer
Vladimir Putin
Władysław Orlicz
Waddy Wachtel
Westminster Bridge
William Gilbert
William Whewell
Zdeněk Blažek (hudebník)
Zdeněk Bureš
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Pinc
Země
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2018




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk