Trepešský potok
potok
Štát	Slovensko
kraj	Prešovský kraj
Okres	Sabinov
Obec	Olejníkov
prameň	Olejníkov
- poloha	Kovaľova lúka
- výška	878 m
- súradnice	49°10′18″S 21°06′31″V / 49,1718°S 21,1085°V / 49.1718; 21.1085
Ústie	Ľutinka
- poloha	Olejníkov
- výška	516 m
- súradnice	49°11′28″S 21°05′01″V / 49,1910°S 21,0835°V / 49.1910; 21.0835
Dĺžka	3,5 km
Rád toku	VII.
Číslo hydronyma	4-32-05-164
Hydrologické poradie	4-32-04-052
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Trepešský potok je potok v Dolnom Šariši, v severnej časti okresu Sabinov. Je to ľavostranný prítok Ľutinky, meria 3,5 km a je tokom VII. rádu.

Pramení v Čergove v oblasti sedla Široký laz (827 m n. m.) na severovýchodnom svahu Trepeša (911,6 m n. m.), v lokalite Kovaľova lúka, v nadmorskej výške cca 870 m n. m. V pramennej oblasti tečie sprvu na západ, potom sa stáča a na krátkom úseku pokračuje na severozápad. Sprava ďalej priberá dva krátke prítoky z oblasti Boldovskej lúky, pričom opäť tečie západným smerom a zľava priberá prítok (668,9 m n. m.) zo severozápadného svahu Trepeša. Od tohto sútoku tečie znovu na severozápad, z pravej strany priberá prítok z oblasti Pálkovej lúky a ďalej už pokračuje smerom na sever. Priberá ešte svoj najdlhší, pravostranný prítok (1,5 km) z lokality Pálkova lúka a v osade Majdan ústi v nadmorskej výške približne 515 m n. m. do Ľutinky.

Trepešský potok patrí do okresu Sabinov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Čergov. ^[1][2][3]

Názov vodného toku Trepešský potok má pôvod v názve vrchu (aj lesa aj lúky) Trepeš ^[4]. Z toponyma Trepeš bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Trepešský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii^[5]. Toponymum Trepeš má pôvod v slovnom základe treb- z celoslovanského slova *tríbiť ←*trěbiti vo význame 1. čistiť, mýtiť, 2. prinášať obete, obetovať. V pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo trebiti, motivačným prvkom bolo miesto, lokalita získania pôdy na poľnohospodársku činnosť alebo na osídlenie pôvodne krovinatej a lesnej pôdy pálením, čistením a klčovaním aj s koreňmi, vytrhávaním rastlín aj s koreňmi, vykopávaním drevín s koreňmi. Menej frekventovaným motivačným prvkom sa ukazuje pomenovanie miesta spojeného so slovanským slovom trěba vo význame pohanská obeta. V pomenovacom procese geografických názvov z územia Slovenska so slovným základom treb- bola čiastočne priamo využitá apelatívna časť dobovej slovenskej slovnej zásoby ale zároveň v značnom rozsahu boli sekundárne použité v tomto procese aj osobné mená, ktoré sa vyvinuli z tohto slovného základu. Porovnaj aj názvy obcí Trebišov, Trebatice, Trebejov, Trebeľovce, Trebichava, Trebostovo, Trebušovce, ale aj ojkonymá Trebeľa (vodný tok, horáreň, lúka), Treberky (vrch a les v Kečove), Trebešín (samota v Starej Turej), Trebetín (les v Malej Lodine), Trebetín (les v Margecanoch a Ružíne), Trebianka (vodný tok), Trebník (sad), Trebuľa (osada na Sliači), Nové Triby (les v Kostoľanoch pod Tribečom), Veľký Tribeč. Toponymický vývoj názvov pokračoval ďalej v dvoch prípadoch: Trepec (vodnou nádržou Domaša zatopená obec s dokladom z roka 1410 Trebec, ktorý dosvedčuje, že ešte v 15. storočí bola spätosť s pôvodným významom apelatívneho slovného základu živá, a Trepeš (vrch v Olejníkove), v oboch prípadoch už v štandardizačnom procese malo dôjsť k úprave nárečovej podoby do tvaru Trebeš a Trebec ^[6][7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1992^[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Trepešský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).