Trullská synoda

	Trulánsky koncil
	; Trulánsky koncil v ruskej Ilustrovanej kronike Ivana Hrozného
Dátum	691 –; 692
Koncil uznáva/-jú	Pravoslávna cirkev
Koncil zvolal	Justinián II.; byzantský cisár
Počet účastníkov	215 biskupov, bez účasti Západu
Dokumenty	102 kánonov
	Vatikánsky portál; Historický portál

Trulánsky koncil^[1]^[2]^[3] (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole. Koncil bol zvolaný byzantským cisárom Justiniánom II. a jeho cieľom malo byť doplnenie disciplinárnych kánonov k rozhodnutiam predchádzajúcich dvoch ekumenických koncilov (Druhý konštantínopolský a Tretí konštantínopolský koncil). Pravoslávnou cirkvou je považovaný za súčasť 6. ekumenického koncilu (Tretí konštantínopolský koncil), Katolícka cirkev ho považuje za miestny koncil byzantskej cirkvi,^[4] ktorý na Západe nikdy nebol plne akceptovaný, pretože odmietol niektoré západné zvyky (kňazský celibát,...). Koncil sa významným spôsobom zaslúžil o dnešnú podobu kánonického práva Pravoslávnej cirkvi.^[5]^[1]^[6]

Názvy

názvy končiace na -ánsky(/a): Trul(l)ánsky koncil^[1]^[7], Trul(l)ánsky snem^[8]^[9], Trul(l)ánska synoda^[1]^[10]^[11] (písané aj s malým t)

názvy končiace na -lský(/á): Trul(l)ská synoda^[12]^[13]^[14], Trul(l)ský koncil^[15]^[16], Trul(l)ský snem^[17]^[18]^[19] (písané aj s malým t)

Zriedkavo označované aj číslovkou druhý(/á), pretože v tej istej kupolovitej sále sa konal aj Tretí konštantínopolský koncil.^[20]^[21]^[10]^[4]^[22]

názvy obsahujúce slovo Trullo: koncil v Trullo,^[23], koncil in Trullo^[5], synoda in Trullo^[24]
piatošiesty snem^[25], piatošiesty všeobecný snem^[26]
Quinisextový koncil^[27]

latinské názvy:

Concilium Trullanum^[1], Concilium Quinisextum^[4]
Quinisext^[4], Quinisextum^[5]

grécke/z gréčtiny prevzaté názvy:

Πενθέκτη Σύνοδος (prepisy: Penthekté Synodos, Penthekti Synodos)
Penthekte^[27]

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slova „Trullo“ sa viažu k miestu konania - klenutý kupolový zasadací sál (τρούλ(λ)ος – trul(l)os) v cisárskom paláci.

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slov „Quinisext“ a „Penthekte“ sa viažu k príčine zvolania koncilu – koncil mal doplniť ustanovenia 5. a 6. ekumenického koncilu. (v preklade Piaty-Šiesty koncil).^[5]

Priebeh a ustanovenia

Keďže piaty a šiesty ekumenický koncil nevypracovali disciplinárne kánony, zvolal cisár Justinián II. v roku 691 nový koncil. Koncil sa uskutočnil v kupolovitej sále cisárskeho paláca v Konštantínopole a zúčastnilo sa ho 215 biskupov. Predstavitelia západnej (latinskej) cirkvi sa koncilu oficiálne nezúčastnili, hoci na koncile bol prítomný biskup Bazil z Gortyny, ktorý jurisdikčne podliehal pápežovi, a ktorý sa (avšak nelegálne) prehlásil za pápežského legáta. Koncil prejednával záležitosti kresťanských mravných zásad pre klerikov i laikov, cirkevnú správu a otázky rítu.^[24]

Výsledkom koncilu bolo 102 kánonov, v ktorých sa výrazne prejavili rozdiely medzi Východnou (byzantskou) a Západnou (latinskou) cirkvou. Mnohé z kánonov boli priamo namierené proti tradícii a právu kresťanov jurisdikčne podriadených pápežovi. Byzantská cirkev napr. odmietla povinný celibát kňazov, držanie pôstu v soboty, či požívanie mlieka a vajec počas Veľkého pôstu. Pápež Sergius I. odmietol kánony prijať, a preto neboli na latinskom Západe nikdy plne akceptované.^[28]^{[p. 1]}

Koncil potvrdil privilegované postavenie konštantínopolského patriarchu. Z hľadiska disciplinárnych kánonov pre klerikov sa zaoberal: simóniou, odevom kléru, kláštormi a vysviackou klerikov. Medzi ďalšie témy patrili napr. otázky prostitúcie, prepustenia otrokov, či umelecké stvárnenie Boha. Zobrazovanie Ježiša Krista bolo obmedzené len na ľudskú podobu^[6] (kým na Západe bol zobrazovaný aj napr. ako Baránok Boží). Kánony koncilu sa stali súčasťou Zbierky Trulánskeho koncilu (Collectio Trullana) a platia pre Pravoslávnu cirkev dodnes.^[1]

Poznámky

↑ Výsledky koncilu/synody bývajú niekedy chybne citované aj ako výsledky 6. ekumenického koncilu a ako také sa im zrejme dostalo čiastočného (nepriameho) uznania pápeža Hadriána I., pozri Trullan Synod. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1644 a Quinisext Council (or Trullan Synod) In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1039

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 82, 116, 122, 263.
↑ Pavol VI. Sacerdotalis caelibatus. Encyklika o kňazskom celibáte . Preklad Marta Jedličková. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, . Dostupné online.
↑ Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878 – 1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu. Ed. Andrej Slodička, Monika Slodičková. Prešov : Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0241-0. S. 40.
↑ ^a ^b ^c ^d Council in Trullo. In: Catholic Encyclopedia . New York: Robert Appleton Company, . S. 311 – 312. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Církevní koncily a synody. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 116.
↑ ^a ^b TRULO, COUNCIL IN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2126 – 2127.
↑ Divadelní revue: 1989. Praha : Academia, 1989. ISBN 978-80-200-0122-1. S. 34, 36.
↑ ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny. Sv. 1. Turčiansky svätý Martin : Neografia, 1943. . Dostupné online.
↑ Časopis katolického duchovenstva. Praha : Karel Vinařický, 1921. S. 31.
↑ ^a ^b Slovanské štúdie. Zv. 1. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 44.
↑ Slovenská archivistika. Zväzok 39 – 40. Bratislava : Slovenská archívna správa, 2004. S. 124.
↑ Časopis pro slovanskou filologii. Praha : České grafické Unie, 2008. S. 456.
↑ Hlídka. Brno : Nákladem Občanské tiskárny, 1902. S. 423.
↑ NOVÝ, Rostislav. Slavníkovci ve středověkém písemnictví. Praha : Vyšehrad, 1987. S. 385.
↑ BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 31.
↑ DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 109.
↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava, 2010. ISBN 978-80-85581-49-2. S. 73.
↑ ŠPERA, A. M. Z dejin cirkve. Chicago : Slovenské socialistické nakladateľské društvo, 1910. S. 50.
↑ SOLOVJOV, Vladimir Sergejevič. Rusko a univerzálna cirkev. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2000. ISBN 978-80-968477-4-7. S. 37.
↑ Celibát. In: iencyklopedie.cz . . Dostupné online.
↑ Celibát . Revue Theofil, . Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
↑ STICKLER, Cardinal Alphonso. The Case for Clerical Celibacy: Its Historical Development and Theological Foundations. San Francisco : Ignatius Press, 1995. ISBN 978-0-89870-533-1. S. 70.
↑ Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi (Bratislava: Učená spoločnost Šafařikova), 1935, roč. IX., s. 334.
↑ ^a ^b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 104, 494.
↑ Justinián II. Rinotmétos. In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online.
↑ BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenské vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 35.
↑ ^a ^b ZAVIŠ, Monika. Teoretické východiská postojov k interrupcii a prax u prvotných kresťanov. Testimonia theologica (Bratislava: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), 2014, roč. VIII, čís. 2, s. 180. Dostupné online . ISSN 1337-6411.
↑ Quinisext Council. In: Encyclopedia Britannica . Encyclopedia Britannica, . Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[29] Výsledky koncilu/synody bývajú niekedy chybne citované aj ako výsledky 6. ekumenického koncilu a ako také sa im zrejme dostalo čiastočného (nepriameho) uznania pápeža Hadriána I., pozri Trullan Synod. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1644 a Quinisext Council (or Trullan Synod) In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1039

[:DCP-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 82, 116, 122, 263.

[2] Pavol VI. Sacerdotalis caelibatus. Encyklika o kňazskom celibáte . Preklad Marta Jedličková. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, . Dostupné online.

[3] Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878 – 1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu. Ed. Andrej Slodička, Monika Slodičková. Prešov : Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0241-0. S. 40.

[cat-4] Council in Trullo. In: Catholic Encyclopedia . New York: Robert Appleton Company, . S. 311 – 312. Dostupné online.

[:VV-5] Církevní koncily a synody. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 116.

[:KZD-6] TRULO, COUNCIL IN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2126 – 2127.

[7] Divadelní revue: 1989. Praha : Academia, 1989. ISBN 978-80-200-0122-1. S. 34, 36.

[8] ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny. Sv. 1. Turčiansky svätý Martin : Neografia, 1943. . Dostupné online.

[9] Časopis katolického duchovenstva. Praha : Karel Vinařický, 1921. S. 31.

[štu-10] Slovanské štúdie. Zv. 1. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 44.

[11] Slovenská archivistika. Zväzok 39 – 40. Bratislava : Slovenská archívna správa, 2004. S. 124.

[12] Časopis pro slovanskou filologii. Praha : České grafické Unie, 2008. S. 456.

[13] Hlídka. Brno : Nákladem Občanské tiskárny, 1902. S. 423.

[14] NOVÝ, Rostislav. Slavníkovci ve středověkém písemnictví. Praha : Vyšehrad, 1987. S. 385.

[15] BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 31.

[16] DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 109.

[17] ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava, 2010. ISBN 978-80-85581-49-2. S. 73.

[18] ŠPERA, A. M. Z dejin cirkve. Chicago : Slovenské socialistické nakladateľské društvo, 1910. S. 50.

[19] SOLOVJOV, Vladimir Sergejevič. Rusko a univerzálna cirkev. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2000. ISBN 978-80-968477-4-7. S. 37.

[20] Celibát. In: iencyklopedie.cz . . Dostupné online.

[21] Celibát . Revue Theofil, . Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.

[22] STICKLER, Cardinal Alphonso. The Case for Clerical Celibacy: Its Historical Development and Theological Foundations. San Francisco : Ignatius Press, 1995. ISBN 978-0-89870-533-1. S. 70.

[23] Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi (Bratislava: Učená spoločnost Šafařikova), 1935, roč. IX., s. 334.

[:DB-24] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 104, 494.

[25] Justinián II. Rinotmétos. In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online.

[26] BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenské vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 35.

[theo-27] ZAVIŠ, Monika. Teoretické východiská postojov k interrupcii a prax u prvotných kresťanov. Testimonia theologica (Bratislava: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), 2014, roč. VIII, čís. 2, s. 180. Dostupné online . ISSN 1337-6411.

[28] Quinisext Council. In: Encyclopedia Britannica . Encyclopedia Britannica, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]

[28]

[p. 1]