A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
turkménčina (Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) | |
Štáty | Turkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko |
---|---|
Región | Stredná Ázia |
Počet hovoriacich | 6 562 810 ľudí [1] |
Poradie | nenachádza sa v prvej stovke |
Klasifikácia | Altajské jazyky |
Písmo | latinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Turkménsko |
Regulátor | - |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | tk |
ISO 639-2 | tuk |
ISO 639-3 | tuk |
Wikipédia | |
Adresa | tk.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipediýa, erkin ensiklopediýa |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.
Písmo
Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.
Súčasná latinka | Cyrilika | Fonetika | Latinka 1993 | Latinka 1992-1993 | Latinka 1927-1940 |
---|---|---|---|---|---|
A a | А а | A a | A a | A a | |
B b | Б б | B b | B b | B b | |
Ç ç | Ч ч | Ç ç | C c | C c | |
D d | Д д | D d | D d | D d | |
E e | Е е | , | E e | E e | E e |
Ä ä | Ә ә | Ä ä | Ea ea | Ә ә | |
F f | Ф ф | F f | F f | F f | |
G g | Г г | G g | G g | G g | |
H h | Х х | H h | H h | H/X h/x | |
I i | И и | I i | I i | I i | |
J j | Җ җ | J j | J j | Ç ç | |
Ž ž | Ж ж | £ ɾ | Jh jh | Ƶ ƶ | |
K k | К к | K k | K k | K/Q k/q | |
L l | Л л | L l | L l | L l | |
M m | М м | M m | M m | M m | |
N n | Н н | N n | N n | N n | |
Ň ň | Ң ң | Ñ ñ | Ng ng | Ŋ ŋ | |
O o | О о | O o | O o | O o | |
Ö ö | Ө ө | Ö ö | Q q | Ө ө | |
P p | П п | P p | P p | P p | |
R r | Р р | R r | R r | R r | |
S s | С с | S s | S s | S s | |
Ş ş | Ш ш | ʃ | $ ¢ | Sh sh | Ş ş |
T t | Т т | t | T t | T t | T t |
U u | У у | u | U u | U u | U u |
Ü ü | Ү ү | y | Ü ü | V v | Y y |
W w | В в | β | W w | W w | V v |
Y y | Ы ы | ɯ | Y y | X x | - |
Ý ý | Й й | j | Ұ ÿ | Y y | J j |
Z z | З з | ð | Z z | Z z | Z z |
Fonetikaupraviť | upraviť zdroj
- ç sa číta č
- ä = æ
- ž = ž
- j = dž
- ň = nosové n (ako v slove banka)
- ö = ə, resp. ö
- ş = š
- ü ako ü
- w ako v
- ý ako j
Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):
- Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
- V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.
Gramatikaupraviť | upraviť zdroj
Turkménčina má 6 pádov:
- nominatív
- genitív (tiež posesív – privlastňovací pád)
- datív
- akuzatív
- ablatív (pád určujúci čas alebo miesto)
- inštrumentál
Politikaupraviť | upraviť zdroj
V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Nijazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.
Slovná zásobaupraviť | upraviť zdroj
slovensky | turkménsky |
---|---|
áno | hawa |
nie | ýok |
dovidenia | sag boluň, hoş |
dobré ráno | ertiriňiz haýyrly bolsun |
dobré popoludnie | agşamyňyz haýyrly bolsun |
dobrý večer | gijäňiz rahat bolsun |
prosím | baş üstüne |
ďakujem | sag boluň |
Hovoríte po anglicky? | Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi? |
Nehovorím po turkménsky | Men türkmençe geplmeýärin |
Čo to znamená? | munuň manysy näme? |
Číslovkyupraviť | upraviť zdroj
slovensky | turkménsky | |
---|---|---|
0 | nol | |
1 | bir | |
2 | iki | |
3 | üç | |
4 | dört | |
5 | bäş | |
6 | alty | |
7 | ýedi | |
8 | sekiz | |
9 | dokuz | |
10 | on | |
11-19 | Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva | |
20 | ýigrimi | |
30 | otuz | |
40 | kyrk | |
50 | elli | |
60 | altmyş | |
70 | ýetmiş | |
80 | segsen | |
90 | togsan | |
100 | ýüz | |
1000 | müň |
Farbyupraviť | upraviť zdroj
slovensky | turkménsky |
---|---|
čierna | gara |
modrá | gök |
hnedá | goňur, mele |
šedá | çal |
zelená | ýaşyl |
oranžová | narynç, mämişi |
ružová | gülgün |
fialová | benewşe, melewşe |
červená | gyzyl |
biela | ak |
žltá | sary |
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Éta
Číslovka
Česko-slovenské jazyky
Čiernohorčina
Ğ
Šó (grécke písmeno)
Šibolet
Škótčina
Škótska gaelčina
Švédčina
Ť
Afarčina
Afroázijské jazyky
Albánčina
Aleutčina
Alfa (grécke písmeno)
Alternácia (jazykoveda)
Amharčina
Anagram
Angličtina
Anticipácia (jazykoveda)
Apokopa
Arabistika
Aramejčina
Arménčina
Austronézske jazyky
Azerbajdžančina
Babylončina
Bakumpai (jazyk)
Balúčtina
Baltské jazyky
Bambarčina
Banjarčina
Bantuské jazyky
Bengálsko-ásamské jazyky
Beta (grécke písmeno)
Bosniančina
Buriatčina
Chí
Citoslovce
Dáčtina
D’oh!
Delta (grécke písmeno)
Digama
Drávidské jazyky
Dvojhláska
Dvojjazykovosť
Dzongkha
Eidetický zmysel
Epsilon
Eskimáčtina
Eskimácko-aleutské jazyky
Etymón
Evenčina
Evenkovčina
Fí
Faerčina
Fenické písmo
Filipínčina
Filológia
Fonéma
Frízština
Gama (grécke písmeno)
Gotlandčina
Gramatická kategória
Gramatický význam
Gruzínčina
Héta
Hantec
Havajčina
Hebrejčina
Holandčina
Indoárijské jazyky
Interfix
Interlingua
Inuitčina
Inverzia (jazyk)
Jazykové vedomie
Jazykový ostrov
Jerseyčtina
Jota (grécke písmeno)
Juhoslovanské jazyky
Juhozápadné turkické jazyky
Kana (písma)
Kandži
Kapa (grécke písmeno)
Kazaština
Kečuánčina
Kirgizština
Klasická japončina
Kolámí
Koppa (grécke písmeno)
Krymská tatárčina
Ksí
Kui (jazyk)
Kurdčina
Ladinčina
Lambda
Lawangan (jazyk)
Lechické jazyky
Limburčina
Lineárne písmo B
Lingvistická syntaktika
Lingvistické vedomie
Litotes
Médčina
Mí
Ma’anyančina
Malajálamčina
Maldivčina
Mansijčina
Maorijčina
Mara (jazyk v Indii)
Materinský jazyk
Medzinárodný pomocný jazyk
Minulý čas
Mongolčina
Národný jazyk
Ní
Natura
Neologizmus
Ngaju (jazyk)
Obcovací jazyk
Omega (grécke písmeno)
Operatívny zmysel
Pí (grécke písmeno)
Pahárske jazyky
Palatalizácia
Pandžábčina
Paradigmatický vzťah
Pasigrafia
Pengo (jazyk)
Poetizmus (výraz)
Polyglot
Porovnávacia jazykoveda
Portugalčina
Prípona
Príslovie
Prítomný čas
Pragmatika
Predklonka
Predpona
Pruština
Psí (grécke písmeno)
Ró (grécke písmeno)
Samojčina
Sampi
San (grécke písmeno)
Severná slovinčina
Sigma
Slovinčina
Slovný druh
Slovný tvar
Slovosled
Stará islandčina
Stará nórčina
Stigma (grécke písmeno)
Stredná angličtina
Syntaktická forma
Syntaktický diagram
Syntaktický význam
Syntaktika
Syntax (jazykoveda)
Syntetická definícia
Syntetickosť
Tatárčina
Tau
Teória jazyka
Telugčina
Théta
Tibetčina
Tongčina (Malawi)
Tongčina (Zambia)
Turečtina
Turkménčina
Tvarová rovina jazyka
Tvar znaku
Uab Meto
Udalosť rečového aktu
Ujgurčina
Ukrajinčina
Umelé slovanské jazyky
Univerzálna gramatika
Určenie pojmu
Uzbečtina
Védčina
Výslovnosť
Valónčina
Valašské nárečie
Volapük
Vulgarizmus
Wikipédia:Šablóny/Jazyk
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Wilamowičtina
Ypsilon (grécke písmeno)
Zéta
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk