A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V
Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.
Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.
Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.
Pôvod názvu
Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.
Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona – Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.
Dejiny
Starovek a stredovek
Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.
V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.
Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.
Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou
V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.
Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]
Chmeľnyckého povstanie
V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.
V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.
Haďačská únia
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.
Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.
Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši
V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 1772 – 1795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.
Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.
Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.
Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.
Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť
Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 1917 – 1920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 1918 – 1919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.
Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 1920 – 1921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 1926 – 1940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.
V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.
Sovietska éra
Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. Голодомор – Holodomor) v rokoch 1932 – 1933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 1921 – 1923 a 1946 – 1947, čiže v povojnových obdobiach.
V rokoch 1941 – 1944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.
V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.
Nezávislá Ukrajina
V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.
Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.
Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.
Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]
V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]
Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.
V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.
Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]
Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]
Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.
V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Geografia
Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.
Povrch
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-Кош – Roman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.
Podnebie
Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).
Vodstvo
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. Дніпро – Dnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.
Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.
Pohľad na Karpatský národný prírodný park a vrch Hoverla, najvyšší vrch Ukrajiny
Syseľ perlavý je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Kinburnská kosa v Mykolajivskej oblasti
Pobrežie Azovského mora neďaleko dediny Novopetrivka v Záporožskej oblasti
Politika
Štátne zriadenie
Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.
Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]
Štátne symboly
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.
Administratívne členenie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Íránské jazyky
Úmrtí v roce 2023
Ústup ledovců od roku 1850
Čína
Číslo
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová pásma v Rusku
Časové pásmo
Časové pásmo#UTC 12 M
Časové pásmo#UTC 2 B, EET (East European Time)
Čeng-te
Černá Hora
Černá smrt
Černé moře
Černjachovská kultura
Černomořský region
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
Československá kosmonautika
Československo
Členské státy NATO
Člověk vzpřímený
Čukotka
Ču Čchen-chao
Řád německých rytířů
Říše Ming
Římská říše
Římská Dácie
Římská kolonie
Římská legie
Římská mytologie
Římská občanská válka
Římská villa
Římské občanství
Římské provincie
Římský konzul
Římský konzul#Prokonzul
Římský senát
Řečtina
Řecká mytologie
Řecko
Řeholnice
Řekové
Šalomounovy ostrovy
Šamanismus
Šanghajská organizace pro spolupráci
Šestidenní válka
Šiveluč
Škrkavka dětská
Šlechtění rostlin
Špitál
Švédsko
Ťi-an
Ťiang-si
Železniční trať Svatý Mořic – Tirano
Železnice
Židovská legie
Židovská národní rada
Živočichové
Životní prostředí
.рф
.ru
.su
1. tisíciletí
10. červenec
1020
106
107
11. duben
1147
125
1303
1325
1380
14. duben
1418
1480
1519
1547
168 př. n. l.
17. duben
17. září
1884
1913
1918
1923
1936
1948
1962
1963
1975
1978
1991
1992
1995
1997
2. březen
2. duben
20. duben
20. srpen
2004
2008
2013
2020
2021
2023
2050
21. září
22. duben
23. duben
238
24. listopad
25. prosinec
26. září
275
28. březen
3. století
370
375
396
4. duben
4. století
425
428
434
439
440
444
447
448
450
451
452
453
454
454 (číslo)
455
456
457
458
461
464
465
466
470
473
474
477
481
483
486
5. století
526
552
6. srpen
6. století
7. století
82 př. n. l.
862
882
988
Aaron Spelling
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Administrativní dělení Švýcarska
Aetius
Agrochemikálie
Agronomie
Ahmad Jamal
Akutní stav
Alba Iulia
Albedo
Alexandr Něvský
Alexandr Veliký
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alija
Aljaška
Altaj
Aman (zpravodajská služba)
Americký dolar
Amerika
Amfiteátr
Amfora
Anapa
Andrej Bogoljubskij
Anexe Krymu Ruskou federací
Angélique du Coudray
Antibiotická rezistence
Antoninus Pius
Apeninský poloostrov
Apollodóros z Damašku
Appiános
Arabské povstání v Palestině 1936–1939
Arcidiecéze vratislavská
Ariánství
Ariane 5
Arktida
Artemis
Asijsko-pacifické hospodářské společenství
Ateismus
Athény
Attila
Augustus
Aun Schan Su Ťij
Aurelianus
Aurelius Victor
Austrálie
Autoritarismus
Autoritní kontrola
Auxilia
Avaři
Bátú
Bójská poušť
Bělehrad
Bělorusko
Balbinus
Balista
Balistická raketa
Balkán
Baltské moře
Banát
Barbar
Bar Giora
Bastarnové
Belfast
Belisar
Bendis
Ben Ferencz
Beringův průliv
Bernina
Bettie Page
Bitva na Čudském jezeře
Bitva na řece Nedao
Bitva na Katalaunských polích
Bitva na Něvě
Bitva u Nedao
Bitva u Oršy
Bitva u Tagin
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Korejs
Bojové
Bolševici
Bosporská říše
Britská armáda
Bublinová síť
Buddhismus
Burebista
Bylina (pověst)
Byzantská říše
Callisto
Car
Caracalla
Cement
Cesta od Varjagů k Řekům
Chajim Herzog
Charles Ingram
Chathamské ostrovy
Chazarská říše
Chcete být milionářem?
Chitin
Chov hospodářských zvířat
Chronické onemocnění
Chrysococcyx
Civilizace
Commodus
Commons:Featured pictures/cs
Constanța
Constitutio Antoniniana
Craig Breen
Dáčtina
Dácie
Dácké království
Dácké pevnosti v Orăștijských horách
Dácké války
Dákové
Dýchací soustava
Dějiny Ruska
Dřevo
Dacia
Dacia Traiana
Dalmácie (provincie)
Dana Němcová
Daniil Alexandrovič
Dareios I.
David Ben Gurion
Decebalus
Decimace
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Denár
Denisované
Denisova jeskyně
Diana (mytologie)
Dmitrij Donský
Dněpr
Dněstr
Doba železná
Dobrudža
Dolnoslezské vojvodství
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Domestikace
Domitianus
Donald Trump
Dopady globálního oteplování
Drobeta-Turnu Severin
Druh
Druhá světová válka
Dunaj
Ekonomické důsledky klimatických změn
Elbrus
Elena Pampulovová
Ellak
Emilia Galotti
Encyklopedie
Eneolit
Energetika
Engadin
Environmentální migrace
Ermanarich
Ermitáž
Estonsko
Etnologie
Eurasie
Eurasijská step
Europa (měsíc)
Eutelie
Eutropius
Evoluce
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropské hlavní město kultury
Evropský parlament
Exkláva
Extrémofil
Extrémy počasí
Falx
Fanagoria
Federální subjekty Ruska
Federáti
Federace
Finsko
Finsko-permské jazyky
Foederati
Fosilie
Fosilní palivo
Frýgie
Franská říše
Gótové
Gótská válka (535–554)
G20
G8
Galie
Galileovy měsíce
Gallienus
Gebeleizis
Geiserich
Generálmajor
Geneticky modifikovaný organismus
Geodata
Gepidové
Germáni
Germánské kmeny
Getové
Glasnosť
Globální město
Globální oteplování
Gonochorismus
Gotthold Ephraim Lessing
Graubünden
Gruzie
Gulag
Háďátka
Háďátko obecné
Hérodotos
Ha-Šomer
Habsburská monarchie
Hadrianus
Hagana
Hala století ve Vratislavi
Helénismus
Hercynská pohoří
Hermanarich
Herulové
Histadrut
Historický lexikon Švýcarska
Histria
Hlístice
Hlavní město
Hlavní strana
Hltan
Hnízdní parazitismus
Hnojivo
Hromadná vymírání
Hrubý domácí produkt
Hunové
Husitství
Hustota zalidnění
Hymna Ruské federace
Ilýrie
Index lidského rozvoje
Indoevropané
Indoevropské jazyky
Indonésie
Inkubace vejce
Interkosmos
Islám
ISO 3166-1
ISO 3166-2:RU
Istanbulská univerzita
Itálie
ITV
Ivan III.
Ivan IV. Hrozný
Izrael
Izraelská strana práce
Izraelské obranné síly
Jámová kultura
Jacques Gaillot
Jaderná zbraň
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Japonsko
Jaroslav I. Moudrý
Jazdkart II.
Jazygové
Jazyk (lingvistika)
Jeruzalém
Jicchak Ben Cvi
Jicchak ha-Levi Herzog
Jordanes
Josep Fusté
Judaismus
Julie starší
Julius Caesar
Juno (mytologie)
Jupiter (mytologie)
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Justinián I.
Křesťanství
Kaliningradská oblast
Kamčatka
Kapitolská muzea
Kariéra
Karpaty
Karpové
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kazachstán
Keltové
Keporkak
Kidd Jordan
Klaudios Ptolemaios
Klient (chráněnec)
Kluž
Kmen (biologie)
Kníže z Ning
Kočovnictví
Kohorta (vojenství)
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Sovětského svazu
Koncentrační tábor
Konstantinopol
Konstantin XI. Dragases
Konvenční zbraň
Korálový útes
Koruna polského království
Kosmonaut
Kosmopolitismus
Kostice (kytovci)
Kostnický koncil
Kostobokové
Krasnodarský kraj
Kremace
Kresy
Kril
Krize třetího století
Krym
Krymští Gótové
Kukačka nádherná
Kukačky
Kulikovo pole
Kultura Sintašta
Kumáni
Kurganová hypotéza
Kurilské ostrovy
Kutikula
Kvádové
Kybelé
Kyjev
Kyjevská Rus
Kypčaci
Kytovci
Lýsimachos
Langobardi
Langobardské království
Latina
Legát
Les
Lesní požár
Letecké muzeum Kbely
Lev I. Veliký
Libra šterlinků
Limes Romanus
Lipidy
Litevské velkoknížectví
Litva
Lockheed F-117 Nighthawk
Lotyšsko
Lov velryb
Málo dotčený taxon
Média:Ru-Rossiyskaya Federatsiya Rossiya.ogg
Múte Bourup Egede
Měna
Ma'arach
Magdeburské právo
Magistratus
Mahulena Čejková
Makedonie (provincie)
Malá Asie
Mamlúci
Mangalia
Maorové
Mapaj
Marcianus
Marcus Annaeus Lucanus
Marcus Antonius
Marcus Aurelius
Marcus Licinius Crassus
Markomanské války
Mars (mytologie)
Marxismus
Mary Quantová
Matriarchát
Mauretánie (království)
Mauzoleum
Maximinus Thrax
Menšina
Merovech
Methan
Mezinárodní sankce v průběhu ukrajinské krize
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Michail Mišustin
Migrace zvířat
Milét
Milo Đukanović
Minerál
Minerva
Mithraismus
Mnohonárodnostní stát
Možajsk
Modelový organismus
Modernismus (literatura)
Moesia
Moesie
Moldávie
Monarchie
Mongolové
Mongolská říše
Mongolský vpád na Rus
Mongolsko
Monokultura
Monoteismus
Moskevské velkoknížectví
Moskevský Kreml
Moskva
Munții Apuseni
Municipium
Munténie
Mureș
Murom
Muslim
Myanmar
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Historie stránky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní liga pro demokracii
Národnost
Němčina
Německé císařství
Nacismus
Nadace Wikimedia
Nan-čchang
Nanking
Neandertálec
Nejstarší paleolit
Nero
Nesmrtelnost
Niš
Nigel Lawson
Normané
Normanská teorie
Norsko
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Novgorodská republika
Nukleárie
Oběhová soustava
Obyvatelstvo
Odlesňování
Odoaker
Odra
Okyselování oceánů
Oldovan
Oleg
Olténie
Olt (řeka)
OpenStreetMap
Operace Overlord
Orăștioara de Sus
Orša
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace Smlouvy o kolektivní bezpečnosti
Organizace spojených národů
Ostrogóti
Ostrogótské království
Ovce
Oxid uhličitý
Padělek
Palestina v osmanském období
Paliativní péče
Palivo
Panonie
Pantheon
Papež
Parazitismus
Parita kupní síly
Partyzánská válka
Pazourek
Pcho-jang-chu
Pečeněhové
Peking
Permafrost
Perská říše
Pertinax (císař)
Pesticid
Petrohrad
Peutingerova mapa
Philippus Arabs
Piastovci
Pilot
Pitná voda
Plejtvákovití
Plinius starší
Po'alej Cijon
Poddruh
Podvod
Pohlavní dimorfismus
Pohlavní orgán
Pohoří
Pojistný podvod
Polární zesílení
Polština
Polock
Poloprezidentská republika
Polská lidová republika
Polské království
Polsko
Polsko-litevská unie
Poltava
Pompeius
Pontská Olbia
Pontsko-kaspická step
Porodní asistentka
Porolissum
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Postmodernismus (literatura)
Potravina
Povijnice batátová
Povstání knížete z Ning
Právo
Praktická sestra
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Pretoriánský prefekt
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Prokopios z Kaisareie
Prokurátor
Provincie
Provincie Sondrio
Pruské království
Pruské Slezsko
První bitva u Tapae
Prvoústí
Pseudocoel
Pseudonym
Ptačí hnízdo
Publius Ovidius Naso
Publius Vergilius Maro
Pupienus
Pythagoras
Q103122#identifiers
Q103122#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růstový hormon
Rada bezpečnosti OSN
Rasismus
Realismus (literatura)
Republiky Ruské federace
Rezoluce Valného shromáždění OSN č. 3379
Roșia Montană
Rodné jméno
Rok
Romanizace (kultura)
Romantismus (literatura)
Ropa
Ros
Roslagen
Rostliny
Rostovská oblast
Rostov na Donu
Roup dětský
Roxolani
Rozloha
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Rumuni
Rumunsko
Rurikovci
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská literatura
Ruská pravda
Ruská pravoslavná církev
Ruská sovětská federativní socialistická republika
Ruská vlajka
Ruské carství
Ruské impérium
Ruský rubl
Rusko
Rusko-litevské války
Rusko (rozcestník)
Rusové
Rus (historické území)
Rus (národ)
Sün-fu
Sýrie
Saljut 6
Samoděržaví
Santa Cruz (souostroví)
Sarmati
Sarmizegetusa
Sedentismus
Sedmihradsko
Septimius Severus
Sergio Gori
Severní Asie
Severní Evropa
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severovská dynastie
Seznam forem vlády
Seznam jazyků Ruska
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Ruska
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Seznam pruských panovníků
Seznam stálých zástupců Izraele při Organizaci spojených národů
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Seznam závislých území
Sibiř
Sikhismus
Silvanus (mytologie)
Sionismus
Sjednocení Německa
Skandinávie
Skirové
Skleníkové plyny
Skordiskové
Skythové
Skytové
Slezská nížina
Slezsko
Slované
Slovensko
Smolensk
Smrt
Socialistický realismus (literatura)
Sofie
Sojuz 28
Sopečná erupce
Soubor:Т. Г. Шевченко. Квітень 1859.jpg
Soubor:Фанагория.jpg
Soubor:106 Conrad Cichorius, Die Reliefs der Traianssäule, Tafel CVI.jpg
Soubor:AdamclisiMetope34.jpg
Soubor:Alexander Newski.jpg
Soubor:Alnus parvifolia SRIC SR 95-15-01 img1.jpg
Soubor:Autor nieznany (malarz z kręgu Lukasa Cranacha Starszego), Bitwa pod Orszą.jpg
Soubor:Baumwoll-Erntemaschine auf Feld.jpeg
Soubor:Bettie Page-2.jpg
Soubor:CelegansGoldsteinLabUNC.jpg
Soubor:Change in Average Temperature-cs.svg
Soubor:Charles Ingram 1.jpg
Soubor:Coat of Arms of the Russian Federation.svg
Soubor:DaceBigio01.jpg
Soubor:Dacian Draco.svg
Soubor:Dacian Draco on Trajan's Column 2.jpg
Soubor:Dacian Gold Bracelet at the National Museum of Romanian History 2011 - 4.jpg
Soubor:Dacia 82 BC.png
Soubor:Dacia around 60-44 BC during Burebista, including campaigns - Czech.png
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Flag of None.svg
Soubor:Flag of Russia.svg
Soubor:Francesco Salviati - Portrait of Totila, c. 1549.jpg
Soubor:Hallein Keltenmuseum - Lure.jpg
Soubor:Humpback Whales - Flickr - Christopher.Michel (38) (cropped).jpg
Soubor:Israeli President Chaim Herzog.jpg
Soubor:Ivan grozny frame.jpg
Soubor:Kievan Rus en.jpg
Soubor:Ming artillerymen.jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Nursing students.jpg
Soubor:Orecchini ostrogoti.jpg
Soubor:Philippus Arabus Æ 29mm 247 155868.jpg
Soubor:Porolissum - Liber Pater's Temple 03.jpg
Soubor:Porta Praetoria at castra Porolissum, Romania - view from the side.jpg
Soubor:RhB ABe 4-4 III Kreisviadukt Brusio.jpg
Soubor:Roman bust of a Dacian tarabostes, Hermitage, St Petersburg, Russia - 20070614.jpg
Soubor:Roman Dacia cs.svg
Soubor:Roman Empire - Dacia (125 AD).svg
Soubor:Russian Federation (orthographic projection) - All Territorial Disputes.svg
Soubor:Rynek Starego Miasta We Wroclawiu (152991773).jpeg
Soubor:Sarmisegetusa Regia - ansamblu 1.jpg
Soubor:Scandza.PNG
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Ulpia Traiana Sarmizegetusa 03.JPG
Soubor:Vexilloid of the Roman Empire.svg
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Soubor:Yamnaya Steppe Pastoralists.jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
Soutěžní pořad
Sovětský svaz
Sozopol
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciace
Spojené státy americké
Společenství nezávislých států
Státní hymna
Státní znak Ruska
Stéla
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Středověk
Středozemní moře
Stará severština
Starořečtina
Staroslověnština
Starověk
Starověká Makedonie
Starověké Řecko
Starověký Řím
Starověký Egypt
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Strabon
Suetonius
Surovina
Suzdal
Svébové
Světová zdravotnická organizace
Světové dědictví
Sval
Svatý Mořic (Švýcarsko)
Svealand
Svobodní Dákové
Tamaňský poloostrov
Tanais
Taras Ševčenko
Tataři
Tatarstán
Tauriskové
Taxon
Tel Aviv
Tenkohlavec lidský
Terciární sektor
Terra sigillata
Texas
Textilní vlákno
Theodorich II.
Theodorich Strabón
Theodorich Veliký
Thráčtina
Thrácké náboženství
Thrákie
Thrákové
Thukydides
Tiberius
Tichomoří
Tirano
Tisa
Tmutarakaň
Totila
Trávicí soustava
Traianus
Trajánův most
Trajánův sloup
Triballové
Tribut
Triumf
Tropaeum Traiani
Tropické cyklóny a změna klimatu
Turda
Turkické národy
Tur domácí
Tverské knížectví
Tyrás
Ugrofinské jazyky
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská literatura
Uralské jazyky
Válečný vůz
Války o rakouské dědictví#Prvnà slezská válka
Východní Evropa
Východní Germáni
Východní Slované
Výroba oceli
Všeobecná sestra
Valašsko (Rumunsko)
Valamir
Valentinianus III.
Valerianus
Val Poschiavo
Vandalové
Vanuatu
Varjagové
Vasilij III.
Veliký Novgorod
Velká čistka
Velká recese
Velmoc
Vesmírná stanice
Veto
Vexilace
Vikingové
Vizigóti
Vladimír I.
Vladimír Remek
Vladimir
Vladimirsko-suzdalské knížectví
Vladimir Kara-Murza
Vladimir Putin
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vliv globálního oteplování na člověka
Vlna veder
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volby do Knesetu 1949
Volha
Vratislavská univerzita
Vratislavské knížectví
Vratislav (město)
Vratislav Effenberger
Vymírání
Vzestup hladiny oceánů
Wang Jang-ming
Welfare zvířat
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Západní svět
Západořímská říše
Zalmoxis
Zatčení
Zdeněk Ziegler
Zdravotník
Zdravotnictví
Země
Zemědělství
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny české
Zemní plyn
Zenon (císař)
Zlatá horda
Zobák
Zpětné vazby klimatických změn
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
