A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V
Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.
Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.
Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.
Pôvod názvu
Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.
Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona – Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.
Dejiny
Starovek a stredovek

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.
V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.
Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.
Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou
V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.
Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]
Chmeľnyckého povstanie
V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.
V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.
Haďačská únia
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.
Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.
Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 1772 – 1795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.
Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.
Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.
Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.
Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť

Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 1917 – 1920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 1918 – 1919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.
Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 1920 – 1921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 1926 – 1940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.
V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.
Sovietska éra
Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. Голодомор – Holodomor) v rokoch 1932 – 1933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 1921 – 1923 a 1946 – 1947, čiže v povojnových obdobiach.
V rokoch 1941 – 1944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.
V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.
Nezávislá Ukrajina

V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.
Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.
Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.
Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]
V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]

Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.
V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]
Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]
Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.
V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Geografia

Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.
Povrch
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-Кош – Roman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.
Podnebie
Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).
Vodstvo
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. Дніпро – Dnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.
Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.
Pohľad na Karpatský národný prírodný park a vrch Hoverla, najvyšší vrch Ukrajiny
Syseľ perlavý je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Kinburnská kosa v Mykolajivskej oblasti
Pobrežie Azovského mora neďaleko dediny Novopetrivka v Záporožskej oblasti
Politika
Štátne zriadenie
Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.
Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]
Štátne symboly
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.
Administratívne členenie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úmrtí v roce 2022
Útok na Mers-el-Kébir
Čína
Čínsko-indická válka
Čarodějnictví
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Česká televize
Česká Wikipedie
České vyrovnání
Česko
Československo
Řád železné koruny
Řád Albrechtův
Řád Britského impéria
Řád Fridrichův
Říšská marka
Říšský komisariát Nizozemsko
Říjen
Řím
Římské číslice
Řecká osvobozenecká válka
Šáhruch
Šach
Šimon Szathmáry
Španělská občanská válka
Španělsko
Štefan Fidlík
Švédsko
Železný kříž
Ženisté
1. červen
1. červenec
1. říjen
1. březen
1. duben
1. leden
1. prosinec
1. srpen
10. říjen
10. duben
10. květen
10. leden
10. září
11. červen
11. červenec
11. říjen
11. listopad
11. září
12. únor
12. červen
12. říjen
12. květen
12. leden
12. prosinec
12. srpen
13. únor
13. říjen
13. březen
13. květen
13. prosinec
14. únor
14. červen
14. říjen
14. březen
14. květen
14. listopad
14. prosinec
14. srpen
1471
1486
1492
15. únor
15. červen
15. červenec
15. říjen
15. březen
15. duben
15. květen
15. září
1515
1532
1533
1540
1561
1571
1576
16. únor
16. červenec
16. říjen
16. březen
16. květen
16. leden
16. listopad
16. prosinec
16. srpen
16. století
16. září
1634
1649
1653
1659
1664
1668
1669
1670
1671
1682
1684
1685
1697
17. červen
17. červenec
17. říjen
17. leden
17. prosinec
17. století
1714
1724
1730
1731
1732
1733
1734
1735
1736
1737
1738
1739
1744
1747
1748
1754
1768
1769
1773
1774
1777
1781
1782
1785
1786
1787
1790
1793
1794
1796
1797
18. únor
18. říjen
18. březen
18. duben
18. leden
18. prosinec
18. století
1801
1802
1804
1806
1808
1809
1810
1812
1815
1816
1818
1827
1829
1831
1841
1847
1848
1849
1851
1853
1854
1855
1858
1861
1864
1865
1866
1867
1868
1869
1870
1871
1871 ve fotografii
1871 v loďstvech
1872
1873
1874
1875
1877
1879
1880
1881
1882
1884
1885
1886
1891
1892
1895
1896
1897
1899
19. červenec
19. říjen
19. březen
19. duben
19. leden
19. listopad
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1902
1903
1907
1909
1911
1912
1913
1914
1915
1917
1918
1919
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1952
1953
1957
1958
1959
1960
1962
1964
1965
1966
1971
1972
1973
1974
1975
1977
1978
1982
1983
1985
1989
1991
1992
1996
2. červenec
2. říjen
2. březen
2. duben
2. leden
2. SS-Panzer Division „Das Reich“
2. tisíciletí
20. únor
20. červen
20. červenec
20. říjen
20. duben
20. leden
20. prosinec
20. srpen
20. století
20. září
2003
2004
2006
2008
2012
2016
2021
2022
2023
21. únor
21. červenec
21. říjen
21. březen
21. duben
21. květen
21. prosinec
21. srpen
21. století
22. červen
22. červenec
22. říjen
22. duben
22. květen
22. leden
22. srpen
22. září
23. červenec
23. říjen
23. březen
23. duben
23. květen
23. leden
23. prosinec
23. srpen
23. září
24. únor
24. červen
24. říjen
24. březen
24. květen
24. leden
24. prosinec
25. únor
25. červen
25. říjen
25. březen
25. duben
25. leden
25. listopad
25. prosinec
25. září
26. únor
26. červenec
26. říjen
26. březen
26. květen
26. srpen
27. červenec
27. říjen
27. březen
27. prosinec
27. září
28. únor
28. říjen
28. březen
28. květen
28. listopad
28. prosinec
28. srpen
29. říjen
29. října
29. březen
29. květen
29. listopad
29. září
3. červen
3. červenec
3. říjen
3. březen
3. duben
3. květen
3. srpen
3. září
30. říjen
30. duben
30. květen
30. leden
30. prosinec
30. září
31. říjen
31. květen
31. leden
31. srpen
4. červen
4. červenec
4. říjen
4. leden
4. srpen
5. únor
5. červen
5. červenec
5. říjen
5. březen
5. květen
5. leden
5. listopad
5. září
6. únor
6. červen
6. říjen
6. březen
6. září
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. armáda (Německo)
7. březen
7. duben
7. květen
7. leden
7. listopad
7. srpen
8. červen
8. červenec
8. říjen
8. srpen
8. září
9. únor
9. červenec
9. říjen
9. květen
9. listopad
9. prosinec
9. srpen
9. září
Abbás III.
Abbeville
Achille Lauro
Adolf Hitler
Adolphe Thiers
Aida (opera)
Aisne (přítok Oise)
Albena Denkova
Ales Bjaljacki
Alexandrie
Alexandrova rozhledna
Alexandr Kantor
Alfréd Meissner
Alma mater
Alois Václav Horňanský
Alois Vašátko
Alpy
Americká okupační zóna Německa
Anšlus
Andrea Pavlincová
Angela Lansburyová
Anglie
Anna Göldi
Anna Ivanovna
Anna Politkovská
Antoine Nicolas Duchesne
Antonín Švehla
Antonín Svěcený
Ardenny
Ardeny
Arnold Schwarzenegger
Augusta Württemberská (1734–1787)
Auschwitz
Austrálie (kontinent)
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Bádensko-Württembersko
Bělgorodská oblast
Bělorusko
Břetislav Pojar
Babylon 5: I’ve Found Her
Bad Tölz
Balkánské tažení
Baltské moře
Banksie osténkatá
Belgičané
Belgie
Benátky
Benelux
Benito Mussolini
Ben Bernanke
Berlín
BIBSYS
Bitva o Belgii
Bitva o Británii
Bitva o Francii
Bitva o Nanking (1937)
Bitva o Narvik
Bitva o Nizozemsko
Bitva o Středozemní moře
Bitva o Westerplatte
Bitva u ústí Rio de La Plata
Bitva u Coulommiers
Bitva u Dunkerque
Bitva u Latakie
Bitva u Lepanta
Bitva u Navarina
Bitva u Sedanu (1940)
Bitva u Waterloo
Bitva v Kurském oblouku
Blitzkrieg
Bloomington (Indiana)
Božena Ecksteinová
Bohumil Tomáš
Bohumil Vlasák
Bohuslav Koukal
Boje v jihovýchodní Asii během druhé světové války
Bombardér
Boulogne-Billancourt
Brandenburg an der Havel
Braniborsko
Bratři a sestry (seriál)
Bratislava
Braunschweig
Brian Schatz
Brigadeführer
Britové
Britská Kolumbie
Britská okupační zóna Německa
Britské expediční jednotky
Britský expediční sbor
Brno
Budova California Academy of Sciences
Bulharsko
Calais
Carl H. Eigenmann
Carl Menger
Cena Thálie
Centrum občanských svobod
Ceny Thálie 2022
Charles Alexandre de Calonne
Christopher Dean
Chronologie druhé světové války
CiNii
Claude de Villars
Commons:Featured pictures/cs
Compiègne
Cruiser
Curtiss P-36 Hawk
Dějiny Francie
Důstojník
Dachau
Darwin (Austrálie)
David Starr Jordan
Der Stahlhelm
Desmond Tutu
Dinant
Dmitrij Aleničev
Dněpr
Dolní Sasko
Domenico Trezzini
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá bitva o Atlantik
Druhá italsko-etiopská válka
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá světová válka v Tichomoří
Dunkerk
Durynsko
Economia
Eduard Portugalský, vévoda z Guimarães
Egypt
Eiffelova věž
Elemír Vollay
Elijah Williams
Elizabeth Taylorová
Emanuel Swedenborg
Emil Holub
Encyklopedie
Erich von Manstein
Erwin Rommel
Eugène Pottier
Eva Romanová
Führer
Fairey Battle
Federální shromáždění
Federální služba bezpečnosti
Federace
Fedor von Bock
Felix Steiner
Ferdinando Orlandi
Ferdinand Jirásek
Filipína Alžběta Orleánská
Filip V. Španělský
Filmový horor
FK Spartak Moskva
Florida
François-Joseph Gossec
Francie
Francie na Zimních olympijských hrách 2002
Francisco Zeno
Francouzská národní knihovna
Francouzská okupační zóna Německa
Francouzské království
Francouzské letectvo
František Šamberger
František Žilka
František Hošek
František Jaroslav Rypáček
František Josef Čečetka
František Kupka
František Kutnar
František Linhart
František Martin Pelcl
František Modráček
František Obzina
František Peřina
František Salesius Šubíř z Chobyně
František Sander
František Smolka
František Soukup
Františka Skaunicová
Franz Anton Mesmer
Franz Röttel
Frederik I. Švédský
Frederik I. Dánský
FreeSpace
Fridrich Vilém I.
Friedemann Götze
Fundamentální články
Götingen
Günther von Kluge
Gabriella Papadakisová
Gemeinsame Normdatei
Generálmajor
Generálplukovník
Generálporučík
Georg Stahl
Gerd von Rundstedt
Giovanni Antonio Canal
Giuseppe Verdi
Gregoriánský kalendář
Gruppenführer
Guderian
Guillaume Cizeron
Gunther Jakob
Gustáv Husák
Gustav Eim
Gustav Friedrich
Gustav Zoula
Gwendal Peizerat
Gymnázium Třebíč
Hákový kříž
Habsburská monarchie
Hans Jüttner
Harlow Shapley
Harvardova univerzita
Heinrich Himmler
Heinrich von Vietinghoff-Scheel
Heinz Guderian
Henry Ford
Herec
Hermann Göring
Hermann Hoth
HFC Haarlem
Himálaj
Hlavní město
Hlavní strana
Hlohov
Hospodářské noviny
Hynek Kubát
Ichtyologie
Illinois
Incident na mostě Marca Pola
Indiana
Indiana University Bloomington
Indické námořnictvo
Indie
Infarkt
Internacionála (píseň)
International Standard Book Number
Internet Archive
Invaze do Normandie
Invaze do Polska (1939)
István Burián
Itálie
Italská invaze do Albánie
Italské království
Italské tažení
Ivan Jirko
Ivan Schulz
Ján Brežný
Józef Unrug
Jaderná triáda
Jakub II. Stuart
James Cook
James Fitzjames, vévoda z Berwicku
Jana Dítětová
Jan Čermák (letec)
Jan Antonín Otto Minquitz z Minquitzburgu
Jan Chvála
Jan Janák (skladatel)
Jan Josef z Vrtby
Jan Kotěra
Jan Suchý
Jan V. Portugalský
Jan Vaněček
Japonsko
Jaroslav Čejka
Jaroslav Bakeš
Jaroslav Feyfar
Jaroslav Hilbert
Jaroslav Kamper
Jayne Torvillová
Jazyk (lingvistika)
Jean-Baptiste Rey
Jiří II.
Jiří II. (britský král)
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Markovič
Jižní Amerika
Johann Heinrich Blasius
Johann Polach
John Marston
John Vereker
Josef Štefan Kubín
Josef Antonín Brousil
Josef František
Josef Jerie
Josef Kohout (1734)
Josef Kouša
Josef Ladislav Němec
Josef Melzer
Josef Palivec
Josef Povondra
Josef Somr
Joseph Wright of Derby
Jules Verne
Junkers Ju 52
Jurij Kerpatenko
Kříž cti
Kříž Fridrichův
Křišťálová noc
Kalifornie
Kambodža
Kanada
Kanada na Zimních olympijských hrách 2010
Kanada na Zimních olympijských hrách 2018
Kapitán (vojenství)
Karel August Pácalt
Karel Dostál-Lutinov
Karel Fiala (1871)
Karel Herfort (1871)
Karel II. Stuart
Karel Kníže
Karel Sáblík
Karel VI.
Karel XIII.
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1734
Kategorie:Narození v roce 1871
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kerčský průliv
Kilometr
Klement XII.
Klingon Academy
Koncentrační tábor
Koncentrační tábor Mauthausen
Konference v Évianu
Koszalin
Král
Královský hohenzollernský domácí řád
Království Velké Británie
Krásná pokojská
Krasobruslení
Krasobruslení na olympijských hrách
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 1984
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 1994
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 2010 – taneční páry
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 2018 – taneční páry
Krvavý týden
Kryštof Karel Gayer
Kryštof Kolumbus
Krymský most
Krymský most#Výbuch 2022
Květen
Láďa Novák
Lady Diana Beauclerk
Lamanšský průliv
Lehká atletika
Leopold III. Belgický
Letadlo
Letecké eso
Letoun
Lewis Carroll
LGBT
Library of Congress Control Number
Listopad
Liz Trussová
Ljudmila Turiščevová
Londýn
Lotrinsko
Louise de Keroual
Louis Lully
Lužniki
Lucembursko
Ludvík XV.
Ludvík XVI.
Ludwigsburg
Luftwaffe (Wehrmacht)
Luis-Joseph Papineau
Luna 3
Lyon
Máza
Münsingen
Měna
Měsíc
Maďarská invaze na Podkarpatskou Rus
Maďarsko
Mafia III
Maginotova linie
Mahmud I.
Mainilský incident
Major
Maltézský řád
Manuel I. Portugalský
Marginalistická revoluce
Marianna Benti Bulgarelli
Marie Gardavská (malířka)
Marie I. Portugalská
Marina Anissinová
Marseilles
Maurice Gamelin
Maurice Ravel
Maxime Weygand
Maxim Staviski
Meklenbursko-Přední Pomořansko
Memorial
Messerschmitt Bf 109
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Bedřich z Althanu
Milan Michal Harminc
Miroslav Štandera
Miroslav Plavec
Mistrovství Evropy v krasobruslení
Mistrovství světa v krasobruslení
Mistrovství světa v krasobruslení 1993
Mistrovství světa v krasobruslení 2007
Mistrovství světa v krasobruslení 2008
Mistrovství světa v krasobruslení 2010
Mistrovství světa v krasobruslení 2011
Mistrovství světa v krasobruslení 2012
Mistrovství světa v krasobruslení 2013
Mistrovství světa v krasobruslení 2014
Mlhovinová hypotéza
Mnichov
Mnichovská dohoda
Moskevský mír
Moskva
Most
MTV
Mukdenský incident
Nápověda:Úvod
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národně socialistická německá dělnická strana
Němčina
Němci
Německá demokratická republika
Německá invaze do Dánska
Německá invaze do Norska
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německá okupace Paříže
Německé císařství
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nadporučík
Nakamikado
Nankingský masakr
National Archives and Records Administration
Na Západ
Neděle
Nicolaas Laurens Burman
Niels Bohr
Nikola I. Petrović-Njegoš
Nizozemci
Nizozemská královská knihovna
Nizozemsko
Nobelova cena
Nobelova cena za mír
Nobelova pamětní cena za ekonomii
Noc dlouhých nožů
Norimberk
Normanské ostrovy
Norodom Sihanuk
Norsko
Nottingham
Nová Máza
Nový Zéland
Oberführer
Obergruppenführer
Oberstgruppenführer
Oberursel
Odznak za zranění
Okupační zóny Německa
Okupační zóny Rakouska
Operace Barbarossa
Operace Dynamo
Operace Dynamo#Haltbefehl
Operace Weserübung
Orientační běh
Osa Berlín-Řím-Tokio
Osmanská říše
Osvěta
Otakar Trnka
Ota z Windisch-Graetze
Ottokar Slawik
Otto Špaček
Otto von Bismarck
Ozubnicová dráha
Pátek
Pětiletý plán
Příměří z Compiègne
Příměří z Compiègne (druhá světová válka)
Přepadení vysílačky v Gliwicích
Převzetí moci nacisty
Pařížská komuna
Paavo Nurmi
Panovník
Papež
Papežský stát
Parodie
Paul Hausser
Paul Reynaud
Pavel Roman
Peter Faber
Peter Perez Burdett
Petr Uruba
Pevnost (stavba)
Pevnost Eben-Emael
Philippe Pétain
Plující město
Plukovník
Podivná válka
Podplukovník
Pokračovací válka
Polička
Polská exilová vláda
Polská národní knihovna
Polské království
Polsko
Pomořansko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poručík
Postupimská konference
Poznaň
Průliv La Manche
Praha hlavní nádraží
Pranas Eidukevičius
Prorazili blokádu
Protesty v Íránu (2022)
Prozatímní státní zřízení
Pruské království
Prusko
Prusko-francouzská válka
První světová válka
První vídeňská arbitráž
Q151340
Q257750
Q257750#identifiers
Q257750#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q462434
Q462434#identifiers
Q462434#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q55300#identifiers
Q55300#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q57181#identifiers
Q57181#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rýn
Růžena Čechová
Rachel McAdams
Ralf Wolter
Ralph Abercromby
Reichsheer (armáda Německého císařství)
Reichswehr
Remilitarizace Porýní
Renault B-1
Rhona
Robbie Coltrane
Robert Roy MacGregor
Rok
Rosa Smith Eigenmann
Rosa Smith Eigenmann?oldid=540959565
Rotterdam
Royal Air Force
Royal Albert Hall
Ruština
Runcimanova mise
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské impérium
Rusko
Rusko na Zimních olympijských hrách 1994
Rusko na Zimních olympijských hrách 1998
Rusko na Zimních olympijských hrách 2006
Rychle a zběsile: Závodníci v utajení
Rytířský kříž Železného kříže
Sárský plebiscit
Safíovci
Sam Querrey
Santa Monica
San Diego
Sarajevo
Sasko
Sasko-Anhaltsko
Satirické divadlo Večerní Brno
Scary Movie 5
Schlieffenův plán
Schutzstaffel
Scopus (databáze)
Scott Moir
Sedan
Severní Amerika
Severní Korea
Seznam forem vlády
Seznam medailistů na mistrovství světa v krasobruslení – taneční páry
Seznam olympijských medailistů v krasobruslení#Taneční páry
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam závislých území
Signe Hornborgová
Silnice
Simon Cowell
Sjednocení Německa
Sjednocený tým na Zimních olympijských hrách 1992
Skupina armád B
SLBM
Slezsko
Slovensko
SNAC
Soběslav Pinkas
Somma
Sonderkommando
Soubor:10May-16May1940-Fall Gelb.svg
Soubor:16May-21May1940-Fall Gelb.svg
Soubor:436px ribbon bar of Albert Order.svg
Soubor:Archbishop-Tutu-medium.jpg
Soubor:Atwater Avenue East, 630, Carl Eigenmann House, Elm Heights HD.jpg
Soubor:AUT KuK Kriegsbande BAR.svg
Soubor:A v Werner - Kaiserproklamation am 18 Januar 1871 (3. Fassung 1885).jpg
Soubor:Banksia spinulosa - flowers, Christchurch Botanic Gardens, Canterbury, New Zealand.jpg
Soubor:Battle of France Infobox.png
Soubor:Bundesarchiv, Bild 101I-126-0339-19A, Veules-les-Roses, Kolonne alliierter Kriegsgefangener.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0350-26A, Paris, Einmarsch, Parade deutscher Truppen.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-127-0362-14, Belgien, belgischer Panzer T13.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-127-0369-21, Im Westen, zerstörter französischer Panzer Char B1.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101III-Zschaeckel-198-19, Russland, bei Charkow, Heinrich Himmler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1973-122-16, Paul Hausser.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1982-089-18, Waffenstillstand von Compiègne, Unterhändler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H28708, Paris, Eiffelturm, Besuch Adolf Hitler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 192-305, KZ-Mauthausen, Himmlervisite.jpg
Soubor:Christopher Dean + Jayne Torvill (4552363389).jpg
Soubor:D-PRU EK 1914 1 Klasse BAR.svg
Soubor:D-PRU EK 1914 2 Klasse BAR.svg
Soubor:D-PRU Princely Hohenzollern Order swords BAR.svg
Soubor:Deutschland Besatzungszonen 8 Jun 1947 - 22 Apr 1949 sowjetisch.svg
Soubor:DEU Ehrenkreuz des Weltkrieges Frontkaempfer BAR.svg
Soubor:DEU EK 1Kl 1939Clasp BAR.svg
Soubor:DEU EK 2Kl 1939Clasp BAR.svg
Soubor:DEU EK Ritter BAR.svg
Soubor:Dunkirk2.gif
Soubor:Emil Holub.jpg
Soubor:Evolution of Plan Yellow.PNG
Soubor:Flag of Germany (1867–1918).svg
Soubor:Flag of Germany (1935–1945).svg
Soubor:Flag of German Empire (merchant+cross).svg
Soubor:Flag of the German Democratic Republic.svg
Soubor:Flag of the Schutzstaffel.svg
Soubor:Flag of the USSR (1936-1955).svg
Soubor:Flag of Weimar Republic (defence minister 1921).svg
Soubor:František Žilka.jpg
Soubor:Frantisek Kupka 1928.jpg
Soubor:Frenchmanweeps1940.ogv
Soubor:French troops ship2 dunkirk.png
Soubor:FriedrichKreutz-mil.png
Soubor:Friedrich Order.png
Soubor:German PLane Destroyed.jpg
Soubor:HausserPaulGrave1.JPG
Soubor:Hawks.jpg
Soubor:Hlavní nadra cfj.jpg
Soubor:Jan Kotera 1914 Bufka.png
Soubor:Jayne Torvill.jpg
Soubor:Navarino.jpg
Soubor:Olympic rings without rims.svg
Soubor:Ord.Merit.Mil.Bavaria.PNG
Soubor:Ordine imperiale della corona di ferro, austria.png
Soubor:P-36 3 GC II 5.jpg
Soubor:Princess Astrid engaged in 1926.jpg
Soubor:Querrey WM16 (11) (28385612826).jpg
Soubor:Rachel McAdams 3.jpg
Soubor:Ribbon of Knight's Cross of the Iron Cross With Oak Leaves.svg
Soubor:Ribbon of Knight's Cross of the Iron Cross With Oak Leaves and Swords.svg
Soubor:Rosa Smith Eigenmann, 1889.png
Soubor:Rotterdam, Laurenskerk, na bombardement van mei 1940.jpg
Soubor:Signe-Hornborg-1878.jpg
Soubor:Simon Cowell.jpg
Soubor:SS-Brigadeführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Ehrendegen img 0482-b.jpg
Soubor:SS-Gruppenführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Oberführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Obergruppenführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Oberst-Gruppenführer collar.svg
Soubor:SS-Standartenführer Collar Rank.svg
Soubor:The British Army in France 1939 O344.jpg
Soubor:The British Army in France 1940 F4605.jpg
Soubor:Toni Braxton 2013.jpg
Soubor:Totenkopfring.jpg
Soubor:Tourischeva cortada.JPG
Soubor:Tyler Posey by Gage Skidmore.jpg
Soubor:War Ensign of Germany (1921–1933).svg
Soubor:WMacht H OF6 GenMaj h 1945.jpg
Soubor:WMacht H OF7 GenLt h 1945.jpg
Sovětská invaze do Polska
Sovětská okupační zóna Německa
Sovětský svaz
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1976
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1980
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1988
Sovětsko-japonská válka
Sovětsko-japonské pohraniční konflikty
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7341-912-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-2061179-6
Speciální:Zdroje knih/978-80-87350-23-2
Speciální:Zdroje knih/978-83-261-0382-7
Spojené království
Spojené státy americké
Spojené státy americké na Zimních olympijských hrách 2014
Spojenci (druhá světová válka)
Spojenecká okupace Japonska
Společenství nezávislých států
Spolek Vltavan
SS-Führungshauptamt
SS (nacizmus)
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Standartenführer
Stanislav Hlučka
Stanislav I. Leszczyński
Starobní důchod
Stephan Rautenstrauch
Steven Spielberg
Strýček Robinson
Sturmabteilung
Sudetoněmecké povstání
Svijonožci
Třída Arihant
Třetí bitva o Charkov
Třetí Francouzská republika
Tank
Tanková divize Kempf (Německo)
Teen Choice Awards
Tessa Virtueová
Thursday October Christian
Toni Braxton
Totenkopfring
Toulon
Trove
Tyler Posey
Uhlový papír
Ukrajina
Umberto II.
Univerzitní systém dokumentace
Václav Houser
Václav Kotrba
Václav Schuster
Václav Sehnal
Václav Sochor
Václav Stratil
Václav Vlček (spisovatel)
Válka o polské následnictví
Vánoce
Vítězný oblouk (Paříž)
Vítězství
Východní Berlín
Východní fronta (druhá světová válka)
Východoněmecká marka
Výmarská republika
Výsadkáři
Všeobecná mobilizace v roce 1938
Vagón z Compiègne
Valentina Thielová
Velká Británie na Zimních olympijských hrách 1984
Versailles (zámek)
Vesmír (časopis)
Viceadmirál
Vichistická Francie
Vichy
Victor Barrucand
Viera Husáková
Viktorie (britská královna)
Vilém Amort
Vilém I. Pruský
Vilemína Nizozemská
Vinohradské železniční tunely
Vinzenz Mark
Virtual International Authority File
Vitznau-Rigi-Bahn
Vláda Adolfa von Auersperga
Vláda Karla von Hohenwarta
Vláda Ludwiga von Holzgethana
Vlčí mládě
Vlajka Organizace spojených národů
Vodní kanál
Vojenská okupace
Vojenská vláda
Vojenský záslužný řád (Bavorsko)
Vojenský záslužný kříž (Rakousko)
Vojtěch Říhovský
Vojtěch Kubašta
Vojtěch Kuchynka
Vojtěch z Pernštejna
Vratislav Černý
Vylodění v Normandii
Vznik a vývoj sluneční soustavy
Włodzimierz Ledóchowski
Waffen-SS
Wehrmacht
Wenzel Lehnert
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Bittrich
Wilhelm Müller (básník)
Wilhelm von Leeb
William Stanley Jevons
Winston Churchill
Wolfgang von Kempelen
WorldCat
Young Artist Awards
YouTube
Yves-Joseph Kerguélen-Trémarec
Září
Západní Berlín
Západní fronta (druhá světová válka)
Za zrcadlem a co tam Alenka našla
Zdeněk Janík
Zell am See
Zimní olympijské hry
Zimní olympijské hry 1980
Zimní olympijské hry 1984
Zimní olympijské hry 1994
Zimní válka
Zlatý stranický odznak
Zločin z nenávisti
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk