A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V
Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.
Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.
Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.
Pôvod názvu
Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.
Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona – Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.
Dejiny
Starovek a stredovek
Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.
V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.
Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.
Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou
V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.
Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]
Chmeľnyckého povstanie
V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.
V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.
Haďačská únia
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.
Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.
Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši
V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 1772 – 1795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.
Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.
Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.
Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.
Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť
Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 1917 – 1920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 1918 – 1919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.
Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 1920 – 1921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 1926 – 1940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.
V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.
Sovietska éra
Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. Голодомор – Holodomor) v rokoch 1932 – 1933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 1921 – 1923 a 1946 – 1947, čiže v povojnových obdobiach.
V rokoch 1941 – 1944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.
V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.
Nezávislá Ukrajina
V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.
Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.
Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.
Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]
V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]
Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.
V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.
Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]
Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]
Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.
V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Geografia
Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.
Povrch
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-Кош – Roman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.
Podnebie
Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).
Vodstvo
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. Дніпро – Dnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.
Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.
Pohľad na Karpatský národný prírodný park a vrch Hoverla, najvyšší vrch Ukrajiny
Syseľ perlavý je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Kinburnská kosa v Mykolajivskej oblasti
Pobrežie Azovského mora neďaleko dediny Novopetrivka v Záporožskej oblasti
Politika
Štátne zriadenie
Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.
Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]
Štátne symboly
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.
Administratívne členenie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írán
Írán
Öland
Úmrtí v roce 2023
Úmrtí v roce 2023
Ústavní soud České republiky
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Čáp černý
Čáp bílý
Čáp východní
Čína
Čagrovití
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časové pásmo
Čeleď
Černé moře
Červenka obecná
Česká severní dráha
Česká Wikipedie
Český masiv
Český rozhlas
Česko
Čolek dravý
Římskokatolická církev
Řečtina
Řecká mytologie
Řecká pravoslavná církev
Řecko
Řezno
Šablona:Dobrý článek
Šakal obecný
Šalvěj
Šatovník ostrovní
Šeřík obecný
Škeblice asijská
Škoda 1101/1102
Škoda 1200/1201
Škoda 1202
Škoda Favorit
Španělsko
Špicberky
Švédsko
Švýcarsko
Ťuhýk běločelý
Železná opona
Železniční trať Ústí nad Labem – Chomutov
Železniční trať České Budějovice – Černý Kříž
Železniční trať Frýdlant v Čechách – Jindřichovice pod Smrkem
Železniční trať Lovosice – Česká Lípa
Železniční trať Raspenava – Bílý Potok pod Smrkem
Železniční trať Svatý Mořic – Tirano
Železniční trať Thusis – Svatý Mořic
Železnice
Želvušky
Žraloci
Žralok šotek
Žralok bílý
Žralok bělocípý
Žralok dlouhoploutvý
Žralok lagunový
Žralok tygří
1273
1273
14. říjen
14. říjen
1466
15. říjen
16. říjen
16. století
16. září
1634
17. století
1798
18. říjen
18. říjen
18. století
1800
1813
1813
1815
1828
1845
1848
1866
1873
1884
1888
19. říjen
19. říjen
19. století
1917
1919
1920
1923
1923
1939
1945
1954
1955
1956
1957
1967
1973
1973
1983
1984
1988
1995
1997
20. století
2003
2009
2013
2022
21. století
24. říjen
24. říjen
55 Cancri
6. století
61 Cygni
786
788
Adolf Hitler
Aero L-39MS Albatros
Afghánistán
Afroasijské jazyky
Agénor (otec Európy)
Agneta Anderssonová
Agneta Anderssonová
Akkadština
Albatros šedohlavý
Albatros královský
Albatros stěhovavý
Aletschhorn
Alexandr modrý
Alfred Russel Wallace
Alois Senefelder
Alpinské vrásnění
Alpy
Altajské jazyky
Amerika
Anatomie psa domácího
Andijské Kojsu
Andrej Danko
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Anne Franková
ANO 2011
ANO 2011
Antilopka pižmová
Antonín Dvořák
Apeninský poloostrov
Apeniny
Araks
Archaeoraptor
Arcidiecéze mohučská
Argun (řeka)
Arlington County
Arménie
Arménie
Armin Laschet
Arrokoth (planetka)
Arthur Eichengrün
Asie
Askja
Asterios
Astrachaň
Asyrština
Atlantský oceán
Atmosféra Marsu
Atropin
Augsburg
Auschwitz
Autoritní kontrola
Autorské právo
Azovské moře
Bělorusko
Běluha severní
Břehouš rudý
Břehule říční
Babočka kopřivová
Badrí Chameneí
Bajdaracký záliv
Bajdarata
Baku
Balkán
Baltika
Basilosaurus
Baskičtina
Bazardüzü
Beerenberg
Belgie
Bella Ciao
Bergisch Gladbach
Berlín
Bernské Alpy
Bibliografie dějin Českých zemí
Bielefeld
Biom
Božena Němcová
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Bochum
Bonn
Bottrop
Brémy
Braunschweig
Bremerhaven
British Airways
Brukvovité
Brutnákovité
Bulharsko
Cášský mír
Cáchy
Cáchy
Córdoba (Španělsko)
Cabo da Roca
Callisto
Carla Bley
Carla Bley
CBS
CBS
Cecílie kroužkovaná
Cena Karla Velikého
Centralizace
Chřástal wakeský
Chřástal weka
Chalífát
Charlotte Gainsbourgová
Chobotnice skvrnitá
Chorvatsko
Chudozubí
Commons:Featured pictures/cs
Commons:Featured pictures/cs
Concorde
Crkvice (Černá Hora)
Dálnice
Düsseldorf
Dagestán
Darmstadt
Databáze
Datel černý
David Garrett
DB Cargo Polska
Definice planety z roku 2006
Dendrolagus
Denise Levertov
Denise Levertov
Dent Blanche
Devoluční válka
Dinárské hory
Dněpr
Dněstr
Dom (Alpy)
Don
Dortmund
Drážďany
Drongo černý
Drozdcovití
Druhá světová válka
Dub
Dugong indický
Duisburg
Dunaj
Ebro
Ediakarská fauna
Edikt nantský
Edith Franková-Holländerová
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Eintracht Frankfurt
Elbrus
Elizaveta Maximová
Embalonurovití
Emba (řeka)
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Endoplazmatické retikulum
Erfurt
Erlangen
Esch-sur-Alzette
Eschweiler
Essen
Etna
Európa
Eurasie
Euro
Europa (měsíc)
Evropa
Evropa (rozcestník)
Evropská unie
Evropská unie
Evropský parlament
Evropský parlament
Exonymum
Fürth
Falc (hrad)
Faríde Moradchaníová
Farmakologie
Ferdinand I. Habsburský
Finsko
Finsteraarhorn
Fjord
Fotbalový záložník
Francie
Francouzština
Francouzská národní knihovna
Francouzské středohoří
Frankfurt nad Mohanem
Freiburg im Breisgau
Fridrich I. Barbarossa
Fridrich II. Veliký
Fridrich III. Pruský
Fyzická osoba
Göttingen
Galaxie v Trojúhelníku
Ganymedes (měsíc)
Gaston (lachtan)
Gelsenkirchen
Gemeinsame Normdatei
Geografie Evropy
Georg Friedrich Händel
Gerd von Rundstedt
Godži
Gotika
Gotland
Gotthardský úpatní tunel
Grand Combin
Grand National
Gruzie
Gueréza límcová
Gulistánská dohoda
Gulistánská dohoda
Haag
Haag
Hagen
Halifax (Yorkshire)
Halle (Saale)
Hamburk
Hamm
Hannover
Hans von Aachen
Heavy metal
Heidelberg
Heilbronn
Hekla
Henri Victor Regnault
Hercynské vrásnění
Herne
Hesenské velkovévodství
Hesensko
Hesensko-Kasselsko
Hidžáb
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní kavkazský hřeben
Hlavní strana
Hlavní strana
Hlavohruď
Hluchavkovité
Holub lesní
Holub maorský
Hossein Ronaghi
Hradní stráž
Hradní stráž
Hudební skladatel
Hugenoti
Hulman nilgirský
Hulman zlatý
Husice rajská
Hustota zalidnění
Hvězdice
Hvězdokupa Jesličky
Hydnora
Identifikátor
Identifikace
Iguanodon
Indoevropské jazyky
Infarkt
Ingolstadt
Internet Archive
IROZHLAS
Irsko (ostrov)
Isabelle Adjaniová
Islám
Island
Istanbul
Itálie
Izrael
Jaguár americký
Jane Birkinová
Jang-čou
Jan Amos Komenský
Jan Mayen
Japonsko
Jaroslav Seifert
Jasoň červenooký
Jaterní testy
Javor
Jeřábek kanadský
Ježek
Jednoděložné
Jehličnatý les
Jelen
Jena
Jiří Cejpek
Jiřička obecná
Jižní Evropa
Jihoafrická republika
Jihovýchodní Evropa
Jitrocel kopinatý
Johann Wolfgang von Goethe
John Adams (Bounty)
John Herschel
Jostedalsbreen
Judaismus
Juliette Binocheová
Jupiter (planeta)
Jutský poloostrov
Kőszeg
Křižákovití
Křižák podkorní
Křovinná vegetace
Kachna měkkozobá
Kai Havertz
Kakariki žlutočelý
Kakariki horský
Kakariki rudočelý
Kaledonské vrásnění
Kalina
Kalous ušatý
Kalvinismus
Kama
Kamzík
Kapské Město
Kapustňák
Karel Čapek
Karel IV.
Karel Kinský
Karel Veliký
Kareta menší
Karlsruhe
Karpaty
Karské moře
Kasárna
Kaspické moře
Kassel
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Katedrála Panny Marie (Cáchy)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kavkaz
Kavka obecná
Kawagoe (Saitama)
Kazachstán
Keltové
Kerkrade
Kickers Offenbach
Kiel
Kinnarodden
Kivi Haastův
Klíněnka jírovcová
Kladno
Kočičí oko (mlhovina)
Koaliční smlouva
Koblenz
Kojak
Kolín nad Rýnem
Kolonialismus
Komba jižní
Komunistická strana Německa
Kongresová knihovna
Konipas bílý
Konsenzus
Kontinent
Kool Savas
Korporace
Korsika
Kostel Nanebevzetí Panny Marie a svatého Karla Velikého
Kostroma
Kréta
Krabí mlhovina
Krefeld
Krym
Krymský most
Kukačka nádherná
Kukačka obecná
Kulohlavec
Kulohlavec Sieboldův
Kuma (přítok Kaspického moře)
Kumomanyčská propadlina
Kuna skalní
Kura
Kurdistán (íránská provincie)
Lærdalský tunel
Létavkovití
Lübeck
Lýkie
Labe
Lachtan hřivnatý
Lachtan jižní
Lachtan mořský
Ladožské jezero
Latina
Lejsčíkovití
Lelek lesní
Lenka Krobotová
Lesostep
Letecká služba Policie České republiky
Letní čas
Let El Al 426
Leverkusen
Levhart arabský
Levhart Diardův
Lev perský
Lišejník
Liška (šelma)
Liškoun pelagický
Library of Congress Control Number
Liparské ostrovy
Lipnicovité
Lipsko
Listnatý les
Listonos bílý
Listonos nosatý
Litografie
Lokomotiva ČME3
Lokomotiva 759
Los evropský
Louise Glücková
Louise Glücková
Lovellův teleskop
Lucembursko
Ludwigshafen am Rhein
Ludwig Mies van der Rohe
Ludwig van Beethoven
Luis Garavito
Luis Garavito
Luteránství
Média:De-Aachen-2.ogg
Mínós
Mödling
Mönchengladbach
Mülheim an der Ruhr
Münster
Mý Arae
Měchožil zhoubný
Měsíčník svítivý
Město
Městský region Cáchy
Maďarsko
Macchie
Magdeburg
Mahsá Amíníová
Mahsá Amíníová
Mahsa Amini protests?oldid=1112430747
Majna Rothschildova
Malá Asie
Malý Kavkaz
Mallorca
Maloočkovití
Mamilárie
Mannheim
Manta obrovská
Marion Cotillard
Martha Issová
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Mateřídouška
Matterhorn
Matyáš Habsburský
Mazací tramvaj 5572
Mechy
Medosavka boninská
Medosavka masková
Medosavka novozélandská
Medosavka zlatokřídlá
Medvěd hnědý
Medvěd lední
Meruzalka
Metro v Kyjevě
Mezinárodní fonetická abeceda
Mezinárodní organizace pro normalizaci
Mezinárodní rok astronomie
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Migrace zvířat
Miloslav Švandrlík
Mil Mi-2
Mil Mi-4
Mistrovství světa v ragby 2023
Mistrovství světa v ragby 2023
Mitochondrie
Mnichov
Moers
Mohan
Mohuč
Moldavsko
Monte Epomeo
Monte Rosa
Mont Blanc
Moskva
Moták pochop
Motorový vůz M 290.0
Mozek
Mrož lední
Muhammad Chátamí
MusicBrainz
Myšice malooká
Mysterium Cosmographicum
Mys Fligely
Mys Tarifa
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Obsah
Národ
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní stát
Nålebinding
Nížina
Nílúfar Hamedíová
Němčina
Německá fotbalová Bundesliga
Německé spolkové země
Německý ovčák
Německo
Nadace Wikimedia
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nahosemenné
Napoleon Bonaparte
Narval
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
National Archives and Records Administration
Nature
Nature
Naumburg
Nebelung
Nejvyšší hory evropských zemí
Nestor úzkozobý
Nestor kaka
Nestor kea
Netopýrovití
Neuss
Niccolò Paganini
Nikaragua
Ning-po
Nizozemština
Norek evropský
Norimberk
Norsko
Nosorožec dvourohý
Nosorožec jávský
Nosorožec sumaterský
Nová země
Nové Město (Praha)
Občanská koalice
Občanská koalice
Oberhausen
Obratlovci
Observatoř Jodrell Bank
Oceánie
Odra
Offenbach am Main
Oldenburg
Oněžské jezero
Online Computer Library Center
Orel (město)
Orel bělohlavý
Orel opičí
Or (řeka)
Osnabrück
Ostříž novozélandský
Ostnákovití
O původu druhů
Pád (řeka)
Přástevník medvědí
Přístav
Přemysl Otakar II.
Přemysl Otakar II.
Převrat
Paderborn
Paj-Choj
Paleolit
Panda červená
Pangea
Papoušek širokozobý
Papoušek karolinský
Papoušek překrásný
Paprskoploutví
Paranthodon
Parlamentní volby v Polsku 2023
Paryby
Pavel Simon
Pavouci
Pazourek
Peloponés
Pelyněk
Penninské Alpy
Perm
Perutýn ohnivý
Peter Pellegrini
Peter Pellegrini
Petr I. Veliký
Pforzheim
Pištec žlutý
Pipin III. Krátký
Pitovití
Plasmodium
Plavuně
Plejády
Plejtvák obrovský
Poštolka obecná
Poštovní směrovací číslo
Pokřovník ostrovní
Pokřovník zelený
Polák tmavý
Polák velký
Polární pustina
Polština
Poloostrov Kola
Polopoušť
Polsko
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Informační věda a knihovnictví
Portál:Kultura
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Náboženství
Portál:Německo
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Sport
Portia (rod)
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Postupim
Potápka černokrká
Potápka roháč
Potápky
Potáplice
Poušť
Právnická osoba
Právo a spravedlnost
Průduch
Pražský hrad
Pražský hrad
Praga RN/RND
Praga S5T
Praha
Prase sundské
Prase visajanské
Primátorská tramvaj
Property:P213
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protesty v Íránu (2022–2023)
Prusko
Prvosenka jarní
Pseudomonas
Ptačí kolonie
Puštík obecný
Puteaux
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q1017
Q1017#identifiers
Q1017#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q114065797
Q114065797#identifiers
Q114065797#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3042
Q3042#identifiers
Q3042#identifiers|Editovat na Wikidatech
Quaoar (planetka)
Rákosnička mramorovaná
Rúholláh Chomejní
Rýn
Rýnská republika
Racek chechtavý
Radnice města Cách
Rakouské císařství
Rakousko
Ravenna
Recklinghausen
Regionalliga (německá fotbalová soutěž)
Rehek domácí
Rehek zahradní
Remeš
Remscheid
René Descartes
Renesance
Replikace DNA
Reutlingen
Rhôna
Rhabdoviridae
Rhadamanthys
Rhodos
Rioni
Rjúdžó (1931)
RNA
Roš ha-Ajin
Robert Fico
Rorýs obecný
Rosnatka královská
Rosomák
Rostock
Rozšířený fenotyp
Rozloha
Rozvodí
Rudolf I. Habsburský
Rudolf I. Habsburský
Rudolf II.
Rulík zlomocný
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ruské impérium
Rusko
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rybák dlouhoocasý
Rys (rod)
Sépie vějířovitá
Sýček obecný
Sýc rousný
S-Bahn Frankfurt
Saarbrücken
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Saimaa
Sajjid Alí Chameneí
Salzgitter
Sametová revoluce
Sametová revoluce
Santorini
Sardinie
Sarpédón
Saská Kamenice
Savojské Alpy
Scink šalomounský
Seina
Senát Parlamentu České republiky
Severní Evropa
Severní ledový oceán
Severní Porýní-Vestfálsko
Severokavkazské jazyky
Severoněmecká nížina
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam panovníků Svaté říše římské
Sibiř (kontinent)
Sicílie
Sinice
Sinuous rilles
Sirény
Sjælland
Skalník (Cotoneaster)
Skandinávské pohoří
Skandinávský poloostrov
Skorec vodní
Slípka novozélandská
Slivoň
Slovenská národná strana
Slovensko
Smíšený les
SMER – sociálna demokracia
SMS Panther
Sob polární
Sociálnědemokratická strana Německa
Solingen
Sophie von La Roche
Soubor:Aachen-Kupferstich-Merian.png
Soubor:AachenerDomVomKatschhof.jpg
Soubor:Aachener Dom BW 2016-07-09 16-20-40.jpg
Soubor:Aachen Blick vom Rathaus.jpg
Soubor:Aachen BW 2016-07-09 11-56-24.jpg
Soubor:Aachen cathedral 006.JPG
Soubor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg
Soubor:Blick AC Dom von St Jakob.JPG
Soubor:Coat of arms of Hesse.svg
Soubor:DEU Aachen COA.svg
Soubor:DEU Staedteregion Aachen COA.svg
Soubor:Europa-bei-nacht 1-1024x768.jpg
Soubor:Europe orthographic Caucasus Urals boundary.svg
Soubor:Europe topography map.png
Soubor:Flagge Aachen.svg
Soubor:Flagge Offenbach am Main.svg
Soubor:Flag of Austria.svg
Soubor:Flag of Belgium.svg
Soubor:Flag of France.svg
Soubor:Flag of Germany.svg
Soubor:Flag of Hungary.svg
Soubor:Flag of Italy.svg
Soubor:Flag of Luxembourg.svg
Soubor:Flag of Nicaragua.svg
Soubor:Flag of Russia.svg
Soubor:Flag of Serbia.svg
Soubor:Flag of the People's Republic of China.svg
Soubor:Flag of the United Kingdom (3-5).svg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Karte Aachen Stadtbezirke.png
Soubor:Laatokka Sortavalan edustalla.jpg
Soubor:Location of Europe.svg
Soubor:March 4, 2012 Etna Eruption with the city of Catania in the foreground.jpg
Soubor:MoBl RouteNord-A.jpg
Soubor:NN Chkalov Stairs 08-2016 img1.jpg
Soubor:NRW, Aachen, Marschiertor.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Offenbach 1.jpg
Soubor:Ponttor aachen.jpg
Soubor:Possible definitions of the boundary between Europe and Asia.png
Soubor:Silver piece.png
Soubor:Uprising in Tehran, Keshavarz Boulvard September 2022 (3).jpg
Soubor:Vegetation Europe.png
Soubor:Wappen Offenbach am Main.svg
Souhvězdí Šípu
Souhvězdí Andromedy
Souhvězdí Malého lva
Souhvězdí Malého medvěda
Souhvězdí Severní koruny
Souhvězdí Trojúhelníku
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Spolkový statistický úřad
Sršeň mandarínská
Sršeň obecná
Srbsko
Stát
Střízlíkovec novozélandský
Střední Evropa
Středoevropský letní čas
Středoněmecká vysočina
Středopolské nížiny
Středověk
Středozemní moře
Střed Evropy
Standardní čas
Starý svět
Starokatolická církev
Starosta
Starověký Řím
Step
Strakapoud velký
Strana
Stromboli
Stuttgart
Sup bělohlavý
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Světadíl
Světová populace
Světová válka
Světové dědictví
Sviňucha obecná
Sviňuchovití
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Symbióza
Týr (město)
Těrek
Tajga
Tapír horský
Taraneh Alidoosti
Tatra RT6N1
Teherán
Telefonní předvolba
Temže
Terej maskový
Tetřev hlušec
Thalys
Theodor Pištěk (výtvarník)
Theodor Pištěk (výtvarník)
Thursday October Christian
Titan (měsíc)
Toledo
Tomáš Garrigue Masaryk
Tower Hamlets (londýnský obvod)
Tramvaj
Trevír
Triton (měsíc)
Tučňák žlutooký
Tučňák císařský
Tučňák kroužkový
Tuberkulóza
Tui zpěvný
Tuleň grónský
Tuleň karibský
Tuleň leopardí
Tuleň obecný
Tuleň pacifický
Tuleň Weddellův
Tundra
Turecko
Tvrdolistý les
Tygr
Tygr balijský
Ukrajina
Uli Kusch
Ulm
UNESCO
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Ural
Uralské jazyky
Ural (řeka)
USS Hornet (CV-8)
UTC+01:00
UTC+02:00
Uváznutí kytovců na mělčině
Václav Havel
Václav IV.
Václav Korda
Války o rakouské dědictví
Vänern
Vířníci
Vídeňský kongres
Vítězslav Gardavský
Vítězslav Gardavský
Východní Evropa
Východoevropská rovina
Vřešťan pláštíkový
Vačice zapotécká
Vaals
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Vakoplšík létavý
Vakovlk tasmánský
Valaiské Alpy
Vangovití
Vatikánská apoštolská knihovna
Vega
Velká Británie (ostrov)
Velký Kavkaz
Velký pátek
Velletri
Velryba jižní
Vesuv
Virtual International Authority File
Visla
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vládní obvod
Vládní obvod Darmstadt
Vládní obvod Kolín nad Rýnem
Vlaštovka obecná
Vlastenský slovník historický/Cáchy
Vlk
Vlk africký
Volha
Voria Ghafouri
Vorvaňovec zobatý
Vrabec domácí
Vranule
Vratič obecný
Vrba
Vydra skvrnitá
Vydry
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
Würzburg
Walliské Alpy
Walter Model
Weisshorn
Wiesbaden
Wiki
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články/FAQ
Wikipedie:Dokonalý článek
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Shrnutí editace
Wikipedie:Uživatelská vyznamenání
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:Wikidata
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k recenzi
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Kritéria
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikislovník:Hlavní strana
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfgang Amadeus Mozart
Wolfsburg
Wolf 359
WorldCat
Wuppertal
Zámek (stavba)
Západní Evropa
Západní kultura
Západní Manyč
Z8 GND 5296
Z8 GND 5296
Zadeček
Zajíc
Zedníček skalní
Zeměpisné souřadnice
Země Františka Josefa
Zemský okres
Zemský okres Bergstraße
Zemský okres Darmstadt-Dieburg
Zemský okres Fulda
Zemský okres Gießen
Zemský okres Groß-Gerau
Zemský okres Hersfeld-Rotenburg
Zemský okres Kassel
Zemský okres Lahn-Dill
Zemský okres Limburg-Weilburg
Zemský okres Marburg-Biedenkopf
Zemský okres Mohan-Kinzig
Zemský okres Mohan-Taunus
Zemský okres Odenwald
Zemský okres Offenbach
Zemský okres Rheingau-Taunus
Zemský okres Schwalm-Eder
Zemský okres Vogelsberg
Zemský okres Vysoký Taunus
Zemský okres Waldeck-Frankenberg
Zemský okres Werra-Meißner
Zemský okres Wetterau
Zemun
Zeus
Zoborožec štítnatý
Zoloti vorota (stanice metra v Kyjevě)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
