A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V
Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.
Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.
Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.
Pôvod názvu
Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.
Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona – Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.
Dejiny
Starovek a stredovek
Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.
V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.
Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.
Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou
V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.
Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]
Chmeľnyckého povstanie
V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.
V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.
Haďačská únia
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.
Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.
Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši
V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 1772 – 1795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.
Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.
Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.
Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.
Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť
Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 1917 – 1920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 1918 – 1919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.
Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 1920 – 1921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 1926 – 1940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.
V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.
Sovietska éra
Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. Голодомор – Holodomor) v rokoch 1932 – 1933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 1921 – 1923 a 1946 – 1947, čiže v povojnových obdobiach.
V rokoch 1941 – 1944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.
V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.
Nezávislá Ukrajina
V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.
Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.
Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.
Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]
V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]
Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.
V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.
Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]
Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]
Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.
V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Geografia
Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.
Povrch
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-Кош – Roman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.
Podnebie
Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).
Vodstvo
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. Дніпро – Dnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.
Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.
Pohľad na Karpatský národný prírodný park a vrch Hoverla, najvyšší vrch Ukrajiny
Syseľ perlavý je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Kinburnská kosa v Mykolajivskej oblasti
Pobrežie Azovského mora neďaleko dediny Novopetrivka v Záporožskej oblasti
Politika
Štátne zriadenie
Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.
Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]
Štátne symboly
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.
Administratívne členenie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Édouard Philippe
Élisabeth Borneová
Émile Loubet
Úředník
Úmrtí v roce 2022
Ústava Socialistické federativní republiky Jugoslávie (1974)
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Černá Hora
Černá Hora (rozcestník)
Černohorština
Černohorci
Černohorská hymna
Černohorská vlajka
Černohorské knížecí biskupství
Černohorské knížectví
Černohorské království
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Česko
Čestný odznak Za zásluhy o Rakouskou republiku
Četnici
Členský stát Evropské unie
ČT24
Čtvrtá Francouzská republika
Ču Jou-sung
Ľudovít Ódor
Řád čestné legie
Řád aztéckého orla
Řád bílé růže
Řád britského impéria
Řád Hejdara Alijeva
Řád Jižního kříže
Řád kříže země Panny Marie
Řád Leopolda
Řád nizozemského lva
Řád osvoboditele generála San Martína
Řád Pia IX.
Řád republiky (Tunisko)
Řád rumunské hvězdy
Řád Serafínů
Řád slávy (Arménie)
Řád slona
Řád Spasitele
Řád Stará planina
Řád svatého Olafa
Řád svobody (Portugalsko)
Řád tří hvězd
Řád Vitolda Velikého
Řád zásluh o Italskou republiku
Řád za chrabrost (Kamerun)
Říše Čching
Říše Ming
Římské provincie
Římskokatolická (termín)
Řecko
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šavnik
Španělsko
Štěpán Vojislav
Štrasburk
Švýcarsko
Žabljak
Železniční trať Bělehrad–Bar
.me
1. květen
1185
1186
1371
1384
1391
14. květen
1420
1537
1584
1585
1657
1667
1673
1674
1797
1813
1814
1862
19. duben
1910
1912
1916
1918
1922
1929
1941
1942
1943
1944
1946
1949
1963
1977
1979
1992
20. duben
2006
2014
2015
2016
2017
2023
21. prosinec
23. červenec
23. duben
24. duben
26. duben
26. listopad
28. duben
3. únor
3. červen
3. století př. n. l.
30. srpen
4. století př. n. l.
5. květen
6. století př. n. l.
7. století
7. století př. n. l.
9. století
Adolf Hitler
Adolphe Thiers
Advokát
Afrika
Aggregat
Agnosticismus
Aktuálně.cz
Alžírská válka
Alžírsko
Alar Karis
Albánština
Albánci
Albánie
Albert Lebrun
Alexander De Croo
Alexander Stubb
Alexander Van der Bellen
Alexandre Millerand
Alma mater
Americký dolar
Amiens
Andorra
Andrej Babiš
Andrej Plenković
Andrijevica
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Anhydrit
António Costa
Antifašistická rada národního osvobození Jugoslávie
Antonio Segni
Antverpy
Apple II
Armand Fallières
Arras
Arso Jovanović
Arturs Krišjānis Kariņš
Autoritní kontrola
Avaři
Azovstal
Balistická raketa
Balkán
Balkánské války
Bankéř
Baroko
Bar (Černá Hora)
Bejrút
Belgie
Benátky
Benátská Albánie
Benátská republika
Benito Mussolini
Berane
Berlínský kongres
Bernard Arnault
Bibliografie dějin Českých zemí
Bijelo Polje
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boka Kotorská
Boka Kotorska
Bonn
Bordeaux
Bosňáci
Bosenština
Bosna (historická země)
Bosna a Hercegovina
Brazílie
Brigitte Macron
Brigitte Macronová
Brodarevo
Budva
Buna
Byzantská říše
Bzenecká lípa
Calcio storico fiorentino
Cambrai
Carlo Azeglio Ciampi
CEFTA
Celostní motorický test
Cetinje
Charles de Gaulle
Charles Michel
Chorvatština
Chorvatsko
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Cvičení se švihadlem
Cynismus
Dánsko
Dějiny Černé Hory
Důchodce
DaKine
Dalmácie
Dalmácie (provincie)
Danilovgrad
Danilo I. Petrović-Njegoš
Danilo II. Petrović-Njegoš
Deçan
Demokracie je svoboda – La Margherita
Demokratická strana (Itálie)
De facto
Die Zeit
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Dora - Zadrátované myšlenky a vzpomínky
Druhá Francouzská republika
Druhá světová válka
Dubnica nad Váhom
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubrovník
Duklja
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Petrovićů-Njegošů
Economia
Edgars Rinkēvičs
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomika Černé Hory
Elysejský palác
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Enrico De Nicola
En Marche!
Euro
Evropská komise
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská unie
Explorer 1
Félix Faure
Fanoušek
Filip Belgický
Filip VI. Španělský
Filosof
Finsko
First-person shooter
Flexibilita
François Bayrou
François Fillon
François Hollande
François Mitterrand
Francesco Cossiga
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank-Walter Steinmeier
Frankfurter Allgemeine Zeitung
Frankfurt nad Mohanem
František Jelínek
Frederik X.
Gótové
G20
Gaston Doumergue
Geigerův-Müllerův počítač
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Georges Pompidou
George Vella
Giniho koeficient
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Giovanni Gronchi
Giovanni Leone
Gitanas Nausėda
Giuliano Amato
Giuseppe Conte
Giuseppe Saragat
Gjakova
Gotika
Gusinje
Guy Lafleur
Hadí žena
Hamburk
Hasselt
Herbert Friedman
Hercegovina
Hercegovské povstání
Herceg Novi
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí žlutých vest
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horseball
Hospodářský růst
Hradba
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Ignacio Zaragoza
Ilýrie (provincie)
Ilyrové
Imigrace
Imperial War Museum
Index lidského rozvoje
Inerciální navigace
Ingenuity
Institut d'études politiques de Paris
International Standard Book Number
Internet Archive
Investice
IROZHLAS
Islám
Islamizace
ISO 3166-1
ISO 3166-2:ME
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Istok
Itálie
Italština
Italská lidová strana (1994)
Jacques Chirac
Jaderské moře
Jakov Milatović
James Van Allen
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jazyk (lingvistika)
Jean-Luc Mélenchon
Jean-Yves Le Drian
Jean Casimir-Perier
Jean Castex
Jemen
Jihovýchodní Evropa
Jindřich I. Lucemburský (velkovévoda)
Joan Enric Vives Sicília
Jojo
Josip Broz Tito
Jugoslávští partyzáni
Jugoslávie
Jugoslávské královské námořnictvo
Jugoslávský dinár
Jules Grévy
Juno I
Křesťanská demokracie (Itálie)
Kaja Kallasová
Kaligrafie
Karel XVI. Gustav
Karl Nehammer
Katalin Nováková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katerina Sakellaropulosová
Katolicismus
Keltové
Kinantropologie
Klan
Klaus Iohannis
Klaus Schulze
Kníže-biskup
Knížectví Zeta
Kohnstein
Kolašin
Koncentrační tábor Buchenwald
Koncern
Konstantin Bodin
Koordinovaný světový čas
Korfská deklarace
Kosovo
Kotor
Králičí hop
Království Srbů, Chorvatů a Slovinců
Krsto Zrnov Popović
Krymská válka
Kuo-c’-ťien
Kvirinálský palác
Kyriakos Mitsotakis
Kyslík
Lékař
Laura Mattarellaová
La République En Marche!
Leo Varadkar
Les Républicains
Letní čas
Le Havre
Le Monde
Le Parisien
Le Touquet-Paris-Plage
Liberalismus
Library of Congress Control Number
Libye
Lidovky.cz
Lille
Locksport
Londýn
Louis Vuitton
Loutkový stát
Lovćen
Ludvík XVI.
Luigi Einaudi
Lutych
Lyceum Jindřicha IV.
Lyon
Měsíc
Maastricht
Maastrichtská smlouva
Madagaskar
Mafie
Maia Sanduová
Maltézský záslužný řád
Manuel Estiarte
Manuel Valls
Marcelo Rebelo de Sousa
Marie François Sadi Carnot
Marine Le Penová
Mario Draghi
Mariupol
Markéta II.
Mark Rutte
Massimo D'Alema
Mateusz Morawiecki
Matteo Renzi
Maturita
Meda Mládková
Metochie
Metropole
Metropolita
Mette Frederiksenová
Mexická vlna
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Černohorský
Michael D. Higgins
Michal Obrenović
Michal Vojislav
Michel Rocard
Milena Vukotić
Miloš Zeman
Milovan Djilas
Minimální mzda
Ministr obrany (Itálie)
Mistrovství Evropy v rádiovém orientačním běhu
Mittelbau-Dora
Mittelwerk
Mohamed bin Salmán
Mojkovac
Moldavsko
Mons
Mouvement démocrate
MusicBrainz
Mwai Kibaki
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní řád lva
Národní řád Pobřeží slonoviny
Národní řád za zásluhy (Francie)
Národní fronta (Francie)
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní sdružení (Francie)
Národní shromáždění (Francie)
Níkos Christodúlídés
Němčina
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Napoleon III.
Nataša Pircová Musarová
National Archives and Records Administration
Nemanjići
Nestlé
Neurologie
Newton
Nezávislý stát Černá Hora
Nezávislý stát Chorvatsko
Nezávislost
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nikšić
Nikolaj Denkov
Nikola I. Petrović-Njegoš
Norwich
Novinky.cz
Občina (územní jednotka)
Obyvatelstvo
Olaf Scholz
Opčina
Opština (Černá Hora)
OpenStreetMap
Operace Paperclip
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oscar Luigi Scalfaro
Osmanská říše
Pátá Francouzská republika
Přírodní a kulturně historická oblast Kotor
Předseda Evropské komise
Předseda Evropské rady
Předseda vlády
Přerov
Paříž
Palermo
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paolo Gentiloni
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Parti socialiste (Francie)
Patrice de Mac-Mahon
Patrick Strzoda
Paul Deschanel
Paul Doumer
Paul Ricoeur
Pavol Mešťan
Peć
Pečeť
Pedagogika sportu
Pedro Sánchez
Peenemünde
Peko Dapčević
Perast
Peroxid vodíku
Perseverance
Petnjica
Petr Fiala
Petr I. Petrović-Njegoš
Petr II. Petrović-Njegoš
Petr Pavel
Petteri Orpo
Pevnost (stavba)
Pfizer
Pirát
Plav (Černá Hora)
Pljevlja
Plužine
Poštovní směrovací číslo
Pobřeží slonoviny
Podgorica
Podgorická skupština
Podněstří
Politik
Polská národní knihovna
Polsko
Porodnost
Portál:Černá Hora
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Itálie
Portál:Kultura
Portál:Letectví
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Pražský hrad
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Prezident Francie
Prezident Itálie
Prijepolje
Profesionální sport
Profesor
Program Apollo
Protestantismus
První světová válka
Psychologie sportu
Q125103182
Q171080
Q171080#identifiers
Q171080#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q174640#identifiers
Q174640#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3052772
Q3052772#P166
Q3956186
Q3956186#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3956186#P166
Rádiový orientační běh
Rada Evropy
Radim Uzel
Rakety Saturn
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raný středověk
Rasismus
Raymond Poincaré
Redstone
Referendum o nezávislosti Černé Hory
Remagen
René Coty
Renesance
Rentgenová astronomie#PoÄátky rentgenové astronomie
Republika Dubrovník
Risan
Rožaje
Robert Abela
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Románský sloh
Romanizace (kultura)
Rozloha
Rozpad Jugoslávie
Rumen Radev
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské carství
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1877–1878)
Sýrie
Saúdská Arábie
Sabotáž
Sandžak
Sandro Pertini
Sanstefanská mírová smlouva
Saturn I
Sauli Niinistö
Scud
Senegal
Sergio Mattarella
Severoatlantická aliance
Seznam měn
Seznam měst v Černé Hoře
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Černé Hory
Seznam prezidentů Francie
Seznam prezidentů Itálie
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
SHS
Sjenica
Skadar
Skadarské jezero
Skipas
Slované
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Socialismus
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Socialistická republika Černá Hora
Soubor:Ancient city Doclea - ruins 01.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:ARG Order of the Liberator San Martin - Grand Cross BAR.png
Soubor:Armoiries république française.svg
Soubor:Arrival Ceremony - The Official State Visit of France (27831310518).jpg
Soubor:AUT Honour for Services to the Republic of Austria - 1st Class BAR.png
Soubor:AZ Heydar Aliyev Order ribbon.png
Soubor:Benemeriti della cultura BAR.svg
Soubor:BRA Order of the Southern Cross - Grand Officer BAR.png
Soubor:BUL Order Stara planina ribbon.svg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-185-0116-26A, Bucht von Kotor (-), jugoslawische Schiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 141-1880, Peenemünde, Start einer V2.jpg
Soubor:Cathedral Kotor.JPG
Soubor:Coat of arms of Montenegro.svg
Soubor:Cote d'Ivoire Ordre national GC ribbon.svg
Soubor:Crkva Gospa od Zdravlja (Kotor).jpg
Soubor:Danilo Petrović Njegoš.jpg
Soubor:Doclea Roman city Podgorica.jpg
Soubor:Emmanuel Macron and Angela Merkel (Frankfurter Buchmesse 2017).jpg
Soubor:Emmanuel Macron June 2022 (cropped).jpg
Soubor:Emmanuel Macron signature.svg
Soubor:EST Order of the Cross of Terra Mariana - 1st Class BAR.png
Soubor:Europe-Montenegro.svg
Soubor:FIN Order of the White Rose Grand Cross BAR.png
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Montenegro.svg
Soubor:Flag of the President of Italy.svg
Soubor:Fusée V2.jpg
Soubor:GER Bundesverdienstkreuz 9 Sond des Grosskreuzes.svg
Soubor:Grand Crest Ordre de Leopold.png
Soubor:GRE Order Redeemer 1Class.png
Soubor:Hotel Slavija, 1979 Yugoslavia Earthquake.jpg
Soubor:ITA OMRI 2001 GC BAR.svg
Soubor:Kotor-Grb.gif
Soubor:Kraljevina Duklja za vrijeme Bodina.gif
Soubor:Legion Honneur GC ribbon.svg
Soubor:LTU Order of Vytautas the Great with the Golden Chain BAR.png
Soubor:LVA Order of the Three Stars - Commander BAR.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mattarella firma.svg
Soubor:MEX Orden del Aguila Azteca 2011 Collar BAR.svg
Soubor:MLT National Order of Merit BAR.svg
Soubor:National Order of Merit Grand Cross Ribbon.png
Soubor:NLD Order of the Dutch Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:OBE Civil ribbon.svg
Soubor:OPMM-co.svg
Soubor:Order BritEmp (civil) rib.PNG
Soubor:Order of the Elephant Ribbon bar.svg
Soubor:Order of the Republic (Tunisia) - ribbon bar.gif
Soubor:Order of Valour.svg
Soubor:Otvaranje barske pruge 28 maj 1976.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Previous logo of European Council.svg
Soubor:Proclamation of the Kingdom of Montenegro.jpg
Soubor:PRT Order of Liberty - Grand Collar BAR.png
Soubor:Ribbon bar of Order of Glory.png
Soubor:Roman Roads in Montenegro 6a.svg
Soubor:ROU Order of the Star of Romania 1999 Collar rosette.svg
Soubor:SEN Order of the Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:Seraphimerorden ribbon.svg
Soubor:Sergio Mattarella Presidente della Repubblica Italiana.jpg
Soubor:St Olavs Orden storkors stripe.svg
Soubor:Svetozar Vukmanović Tempo predaje zastavu Prvoj makedonskoj brigadi.jpg
Soubor:Tivat-Position.PNG
Soubor:USS Midway (CVB-41) V-2 launch (Operation Sandy).jpg
Soubor:V-2 rocket diagram.svg
Soubor:V1 + V2 (Imperial War Museum).jpg
Soubor:V2 engine.jpg
Soubor:V2 rocket.JPG
Soubor:VA Ordine Piano BAR.svg
Soubor:Vladimir Putin and Emmanuel Macron (2017-07-08) 01.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zatoka kotorska 02.jpg
Soudce
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/1-59416-012-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7453-729-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86107-49-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-87567-77-7
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Sport
Sportovec
Sportovní hala
Sportovní marketing
Sportovní právo
Sportovní trénink
Srbština
Srbové
Srbská říše
Srbský despotát
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Stát
Státník
Státní znak Černé Hory
Středoevropský čas
Středoevropský letní čas
Stara Hercegovina
Starosta
Starověké Řecko
Starověký Řím
Suverénní řád Maltézských rytířů
Světová ekonomika
Světová obchodní organizace
Světové dědictví
Svazová republika Jugoslávie
Svetozar Vukmanović
Svobodná demokratická strana
Svrchovanost
Tělesné cvičení
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Tamás Sulyok
Tchán
Tejpování
Telefonní předvolba
Teokracie
The New York Times
Tiskař
Tivat
Tourcoing
Tournai
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trojdohoda
Tunisko
Turbočerpadlo
Turecko
Tuzi
Ukrajina
Ulcinj
Ulf Kristersson
UNESCO
Unie pro Středomoří
Uniform Resource Locator
Univerzita Černohorská
Univerzita La Sapienza
Univerzita Paříž X
Univerzitní systém dokumentace
Uprchlické kvóty
Ursula von der Leyenová
Uznojem
Válka v Kosovu
Vánoční povstání
Výbuch v bejrútském přístavu 2020
V-1
V-2
V-3
Valéry Giscard d'Estaing
Vardarská bánovina
Vatikánská apoštolská knihovna
Vazal
Veljko Vlahović
Velká Albánie
Velmoc
Vichistická Francie
Viktor Emanuel III.
Viktor Orbán
Viktor Zvjahincev
Vilém Alexandr Nizozemský
Vincent Auriol
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Vláda Édouarda Philippa
Vláda Černé Hory
Vladimir Putin
Vladyka
Vladyka (rozcestník)
Vlasta Prachatická
Vojenská intervence v Jemenu
Volby prezidenta Francie 2017
Volby prezidenta Francie 2022
Vostok 1
Vysoce intenzivní intervalový trénink
Vysokoškolský učitel
Vzdušný prostor
Walter Dornberger
Wernher von Braun
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nefunkční externí odkazy
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Sport
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
Xavier Bettel
Yeşilköy
Západořímská říše
Záslužný řád Spolkové republiky Německo
Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení
Zemětřesení v Černé Hoře (1979)
Zemětřesení v Dubrovníku (1667)
Zeta v době Balšićů
Zeta v době Crnojevićů
Zetská bánovina
Zla Kolata
Zoran Milanović
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
