A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V
Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.
Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.
Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.
Pôvod názvu
Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.
Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona – Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.
Dejiny
Starovek a stredovek
Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.
V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.
Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.
Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou
V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.
Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]
Chmeľnyckého povstanie
V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.
V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.
Haďačská únia
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.
Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.
Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši
V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 1772 – 1795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.
Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.
Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.
Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.
Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť
Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 1917 – 1920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 1918 – 1919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.
Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 1920 – 1921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 1926 – 1940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.
V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.
Sovietska éra
Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. Голодомор – Holodomor) v rokoch 1932 – 1933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 1921 – 1923 a 1946 – 1947, čiže v povojnových obdobiach.
V rokoch 1941 – 1944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.
V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.
Nezávislá Ukrajina
V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.
Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.
Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.
Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]
V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]
Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.
V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.
Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]
Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]
Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.
V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Geografia
Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.
Povrch
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-Кош – Roman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.
Podnebie
Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).
Vodstvo
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. Дніпро – Dnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.
Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.
Pohľad na Karpatský národný prírodný park a vrch Hoverla, najvyšší vrch Ukrajiny
Syseľ perlavý je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Kinburnská kosa v Mykolajivskej oblasti
Pobrežie Azovského mora neďaleko dediny Novopetrivka v Záporožskej oblasti
Politika
Štátne zriadenie
Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.
Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]
Štátne symboly
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.
Administratívne členenie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úpadek
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čchung-čching
Čeština
Černá Hora
Česká Wikipedie
Československo
Ču Jou-sung
Ľadový hokej
Říše Čching
Říše Ming
Šablona:Cite news
Šarlota Amálie Šlesvicko-Holštýnsko-Sonderbursko-Plönská
Špionáž
1. duben
1. květen
10. duben
10. srpen
1014
1016
11. říjen
11. duben
1154
1185
12. červen
12. březen
12. duben
1223
13. duben
1348
14. duben
14. listopad
14. prosinec
1420
1458
1464
1471
1484
15. červen
15. říjen
15. duben
15. leden
1500
1505
1509
1540
1558
1584
1585
1598
16. duben
1653
1661
1673
1674
1675
1690
17. duben
17. září
1700
1701
1720
1722
1728
1744
1756
1760
1768
1770
1775
1776
1777
1791
1794
1795
1796
1797
18. duben
18. leden
1805
1815
1819
1822
1827
1828
1829
1834
1836
1851
1852
1862
1863
1866
1871
1875
1881
1885
1891
1897
19. říjen
19. duben
19. prosinec
1901
1902
1905
1906
1908
1912
1913
1917
1919
1920
1921
1922
1924
1927
1929
1930
1931
1933
1942
1943
1944
1945
1947
1948
1949
1951
1953
1954
1956
1957
1958
1959
1960
1964
1967
1969
1971
1972
1973
1976
1977
1981
1982
1985
1989
1990
1991
1992
1993
1996
1999
2. duben
20. duben
20. september
20. století
2000
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2013
2014
2022
2025
21. říjen
21. duben
21. květen
21. leden
22. apríl
22. březen
22. duben
22. listopad
23. duben
24. duben
25. červenec
25. březen
25. duben
26. duben
26. listopad
27. duben
28. duben
29. červenec
29. duben
3. červen
3. duben
30. duben
31. prosinec
4. únor
4. duben
4. srpen
5. duben
5. květen
5. listopad
6. březen
6. duben
7. únor
7. říjen
7. duben
7. květen
7. září
8. duben
8. srpen
8. září
9. říjen
9. duben
Administrativní dělení Spojených států amerických
Afroameričané
Akce Kámen
Aktuálně.cz
Albuquerque
Aleš Sigmund
Aleppo
Alexandr Michajlovič Ovečkin
Alfons II. Portugalský
Alfons Portugalský (1509–1540)
Alice Cooper
Amalie Arena
Amateur Hockey Association of Canada
Američané hispánského a latinskoamerického původu
American Airlines Center
American Hockey League
Americký dolar#Monetárnà indexy peněžnà zásoby USA
Anaheim
Anaheim Ducks
Anglická Wikipedie
Anglický král
Anna Sui
Antoine de Lamothe-Cadillac
Antverpy
Apple II
Archiv
Arizona Coyotes
Arlington (Texas)
Armáda Spojených států amerických
Arménská katolická církev
Asijští Američané
Atlanta
Atlanta Flames
Atlanta Thrashers
Atlantická divize (NHL)
Austin
Australská národní knihovna
Automobilový průmysl
Autorita (knihovníctvo)
Autoritní kontrola
Azovstal
Bílí Američané
Bílý útěk
Bělorusko
Březen
Bahamy
Ball Arena
Baltimore
Basra
Bedřich Smetana
Bibliografie dějin Českých zemí
Biografia
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Clontarfu
Bitva u Puebly
Bohumír Jaroněk
Bohuslav Šťastný
Boston
Boston Bruins
Brandon T. Jackson
Braniboři v Čechách
Brazílie
Brian Bóruma
Bridgestone Arena
Brno
Brooklyn Americans
Buffalo
Buffalo Sabres
Bzenecká lípa
Calgary
Calgary Flames
California Golden Seals
California Seals
Canada Life Center
Canadian Amateur Hockey League
Canadian Tire Centre
Capital One Arena
Carolina Hurricanes
Centimeter
Centrální divize (NHL)
Centre Bell
Challenger (raketoplán)
Charles Lindbergh
Charles Spencer, 3. hrabě ze Sunderlandu
Charlotte (Severní Karolína)
Chicago
Chicago Blackhawks
Chief executive officer
Chov krkavců v Toweru
Chris Phillips
Chrysler
Chu Čeng-jen
Clarence S. Campbell Bowl
Cleveland
Cleveland Barons (NHL)
Climate Pledge Arena
Colorado
Colorado Avalanche
Colorado Rockies (NHL)
Colorado Springs
Columbus (Ohio)
Columbus Blue Jackets
Commons:Featured pictures/cs
Commons:Picture of the Year/2006
Commons:Picture of the Year/2007
Commons:Picture of the Year/2008
Commons:Picture of the Year/2009
Commons:Picture of the Year/2010
Commons:Picture of the Year/2011
Commons:Picture of the Year/2012
Commons:Picture of the Year/2013
Commons:Picture of the Year/2014
Commons:Picture of the Year/2015
Commons:Picture of the Year/2017
Commons:Picture of the Year/2018
Commons:Picture of the Year/2019
Commons:Picture of the Year/2020
Commons:Picture of the Year/2021
Commons:Picture of the Year/2022
Connor McDavid
Cotswolds
Crypto.com Arena
Dáša Veškrnová
Dallas
Dallas Stars
Damašek
Daniela Hantuchová
Daniel Silva
David Ramsey
Deindustrializace
Denver
Detroit
Detroitský institut umění
Detroit (řeka)
Detroit Cougars
Detroit Falcons
Detroit Lions
Detroit Pistons
Detroit Red Wings
Detroit Tigers
Diana Rossová
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá světová válka
Dubaj
Duben
Dynastie Jižní Ming
ECHL
Economia
Edmonton
Edmonton Oilers
Edmund II.
Eduard III.
Ed Jovanovski
Egon Hostovský
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ellen Burstynová
El Paso
Eminem
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Erik Johnson
Erik Möller
Ethelred II.
Fair use
Filadelfie
Film
First-person shooter
Florida Panthers
Ford Motor Company
Fort Worth
Fotobanka
Fotografie
Francesco Maria Accinelli
Francie
Francis Ford Coppola
Francouzština
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Gellner
František Josef Čečetka
Fresno
Friedrich Groos
Ga'on z Vilna
Gemeinsame Normdatei
General Motors
Gila River Arena
Glendale (Arizona)
Gregoriánský kalendář
Gregory Jarvis
Guy Lafleur
Hřiště
Hamilton Tigers
Hari Mandir Sáhib
Hartford Whalers
Herec
Hlavní strana
Hlavnà strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hokejová farma
Hokejová sieň slávy
Honda Center
Hospodářský růst
Houston
Hustota zalidnění
Iľja Valerievič Kovaľčuk
Ignacio Zaragoza
Ilustrace
Image hosting
Indianapolis
Inertní plyny
Ingenuity
International Standard Book Number
International Standard Name Identifier
Internet
Irák
Irsko
Itálie
Ján Adam Rayman
Jacksonville
Jack White
Jacques Nicolas Billaud-Varenne
Janez Janša
Jan Černý (ministr)
Jan Kostrhun
Jan Lebeda (kněz)
Jan Nejedlý
Jan Prošvic
Japonsko
Jeffrey Eugenides
Jeremy Jacobs
Jerry Bruckheimer
Jiří Horák (1924)
Jiří Kovtun
Jiří Lobkowicz
Jiří Sequens
Jiří z Poděbrad
Joe Thornton
Johana Francouzská (1464–1505)
John Tavares
Josef Šembera
Judy Davisová
Julius Caesar Scaliger
Juraj Slafkovský
Káthmándú
Kaligrafie
Kanada
Kansas City (Missouri)
Kansas City Scouts
Karel Hynek Mácha
Karel II. Stuart
Karel Mašek
Karel Pavelka
Karel Sabina
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Ken Jeong
Kevin Nash
KeyBank Center
Kilogram
Kitwe
Klaus Schulze
Kopřivka obecná
Kormorán velký
Korunovace
Kuo-c’-ťien
Květen
Lamont Dozier
Lanny McDonald
Las Vegas
Ledňáček říční
Lední hokej
Lední hokej na Letních olympijských hrách 1920
Leoš Janáček
Letní olympijské hry 1920
Library of Congress Control Number
Libreto
LIBRIS
Listovnice Rohdeova
Ljuba Hermanová
Londýn
Long Beach
Los Angeles
Los Angeles Kings
Louisville
Lubomír Kafka
Ludmila Zemanová
Lukáš M. Vytlačil
Lyndon B. Johnson
Lynn Hill
Máj (Karel Hynek Mácha)
Módní návrhář
Maarten Tromp
Madagaskar
Madison Square Garden
Maia Sanduová
Major League Baseball
Malá dohoda
Manuel Estiarte
Marc-Andre Fleury
Mario Lemieux
Mariupol
Martin Holcát
Martin Macík
Massachusetts
Mats Sundin
Meda Mládková
MediaWiki
Melina Kanakaredesová
Memphis
Mesa
Meta-Wiki
Metropolitní divize (NHL)
Metropolitní oblasti v USA
Mezinárodní federace ledního hokeje
Mezinárodní měnový fond
Miami
Michael Moore
Michigan
Microsoft
Mike Modano
Mike Posner
Milwaukee
Minneapolis
Minnesota North Stars
Minnesota Wild
Minsk
Minuta
Mittelbau-Dora
Mitt Romney
Moderátor (profese)
Moldavsko
Montréal
Montreal
Montreal Canadiens
Montreal Maroons
Montreal Wanderers
Mrakodrap
MusicBrainz
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní park Folgefonna
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nacismus
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nanking
NASA
Nashville
Nashville Predators
Nassau (Bahamy)
Nathan MacKinnon
National Archives and Records Administration
National Basketball Association
National Hockey Association
National Hockey League
Negramotnost
Nekonečno
Neviditelný pes
Newark
New Horizons
New Jersey Devils
New York
New York Americans
New York Islanders
New York Rangers
NHL
NHL (herní série)
NHL 1924/1925
NHL 1967/1968
NHL 1976/1977
NHL 1977/1978
NHL 1978/1979
NHL 1979/1980
NHL 1980/1981
NHL 1981/1982
NHL 2005/2006
NHL 2013/2014
NHL 2023/2024
Nicole Vaidišová
Non-Hodgkinův lymfom
Nur ad-Dín
Oakland
Oakland Seals
Občina (sociologie)
Observatoř Paranal
Oklahoma City
Okresy ve Spojených státech amerických
Olomouc
Omaha
Original Six
Oscar
Otakar Šín
Otakar Husák
Ottawa
Ottawa Senators
Ottawa Senators (1893–1934)
Owen Nolan
Pád (řeka)
Přestupný rok
Pacifická divize (NHL)
Pacific Coast Hockey Association
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paradise (Nevada)
Partitura
Patrick Kane
Patrik Štefan
Patrik Husák
Patrik Ouředník
Pavel Kouba
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petr Sepeši
Philadelphia Flyers
Philadelphia Quakers
Phoenix
Pierre Turgeon
Pittsburgh
Pittsburgh Penguins
Pittsburgh Pirates (NHL)
Playoff
Pluto (trpasličí planeta)
Poštovní směrovací číslo
Podněstří
Podvazkový řád
Polární záře
Politik
Portál:Šport
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Fotografie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Internet
Portál:Kultura
Portál:Lední hokej
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Spojené státy americké
Portál:Sport
Portland
Portugalsko
PPG Paints Arena
Praha
Pravda (noviny)
Presidents' Trophy
Prince of Wales Trophy
Prlov
Prodloužení
Producent (umění)
Profesionální wrestling
Proof
Prudential Center
Pulitzerova cena
Q12439
Q12439#identifiers
Q12439#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q565
Q565#identifiers
Q565#identifiers|Editovat na Wikidatech
Quebec
Quebec Bulldogs
Quebec Major Junior Hockey League
Quebec Nordiques
Růžena Vacková
Radek Pilař
Radim Uzel
Raleigh (Severní Karolína)
Režisér
Republikánská strana (USA)
Rezavý pás
Richard Kiel
Rick DiPietro
Rick Nash
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Konečný
Rogers Arena
Rogers Place
Román
Rozloha
Rudá armáda
Rudolf Skuherský
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Sčítání lidu Spojených států amerických v roce 2010
Sacramento
Saint Paul
Samostatné nájezdy
Samuel Wallis
Sam Raimi
San Antonio
San Diego
San Francisco
San José (Kalifornie)
San Jose Sharks
SAP Center
Scénář
Scotiabank Arena
Scotiabank Saddledome
Seattle
Seattle Kraken
Seznam hokejistů draftovaných týmem Colorado Rockies
Seznam měst USA podle počtu obyvatel
Seznam zaniklých klubů NHL
Sherilyn Fenn
Sidney Crosby
Sinclair ZX Spectrum
Slovenská národní knihovna
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Smokey Robinson
Sonny Bono
Soubor:Alcedo atthis - Riserve naturali e aree contigue della fascia fluviale del Po.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:A butterfly feeding on the tears of a turtle in Ecuador.jpg
Soubor:Biandintz eta zaldiak - modified2.jpg
Soubor:Broadway tower edit.jpg
Soubor:Capitals-Maple Leafs (34077801711).jpg
Soubor:Commons Growth.svg
Soubor:DANIELA HANTUCHOVA (3244849115).jpg
Soubor:Detroit GM headquarters.jpg
Soubor:Detroit montage 2020.jpg
Soubor:EM NHL STORE (2742787346).jpg
Soubor:Evolution of a Tornado.jpg
Soubor:Flags of Canada and the United States.svg
Soubor:Flag of Detroit.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Glühwendel brennt durch.jpg
Soubor:Good old days of ice hockey.png
Soubor:Holy SURP Hovhannes Church.jpg
Soubor:Jaroslav-Balzar Ljuba-Hermannová.jpg
Soubor:Jubilee and Munin, Ravens, Tower of London 2016-04-30.jpg
Soubor:Judy Davis - Eye of The Storm.jpg
Soubor:Lake Bondhus Norway 2862.jpg
Soubor:Laser Towards Milky Ways Centre.jpg
Soubor:Mélina Kanakaredes (Ohio 2009).JPG
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Merops apiaster 04.jpg
Soubor:Michael moore.jpg
Soubor:Mud Cow Racing - Pacu Jawi - West Sumatra, Indonesia.jpg
Soubor:National Hockey League shield.svg
Soubor:National Hockey League team locations.PNG
Soubor:Nicole Vaidisova medibank international 2006 01.jpg
Soubor:Perereca-macaco - Phyllomedusa rohdei.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Petr Sepeši náhrobní kámen-cropp.jpg
Soubor:Phalacrocorax carbo, Egretta garzetta and Mareca strepera in Taudha Lake.jpg
Soubor:Pluto-01 Stern 03 Pluto Color TXT.jpg
Soubor:Polarlicht 2.jpg
Soubor:Seal of Detroit (B&W).svg
Soubor:Sikh pilgrim at the Golden Temple (Harmandir Sahib) in Amritsar, India.jpg
Soubor:Tony Esposito 1973.JPG
Soubor:Wiki letter w.svg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-7737-6057-1
Speciální:Zdroje knih/0-8362-7114-9
Speciální:Zdroje knih/1-55263-055-2
Spisovatel
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Stát
St. Louis
St. Louis Blues
St. Louis Eagles
Stand-up comedy
Stanley Cup
Starosta
Steven Stamkos
Steve Ballmer
Sultán
Sunrise (Florida)
Supercela
Suzi Quatro
Světová ekonomika
Svatopluk Čech
Třída T 47
Třetina
T-Mobile Arena
T. R. Field
Tampa
Tampa Bay Lightning
Taylor Hall
TD Garden
Telefonní předvolba
Textař
Theodor Schulz
The Miracles
The White Stripes
Tiskař
Tojota (Aiči)
Tom Skerritt
Tony Esposito (hokejista)
Tornádo
Toronto
Toronto Arenas
Toronto Blueshirts
Toronto Maple Leafs
Toronto St. Patricks
Transatlantický let
Trove
Tucson
Tulsa
Turín
Turecko
UBS Arena
Ukrajina
Uniform Resource Locator
United Center
Univerzitní systém dokumentace
Václav Davídek (historik)
Václav Havel
Východní Ázerbájdžán
Východní konference (NHL)
Výlety páně Broučkovy
V-2
Vašek Káňa
Valašské muzeum v přírodě
Valašsko
Vancouver
Vancouver Canucks
Vegas Golden Knights
Velká hospodářská krize
Velká jezera
Velká Olomouc
Vichistická Francie
Video
Vikingové
Viktor Dyk
Viktor Zvjahincev
Vincent Lecavalier
Virginia Beach
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vladimír Klokočka
Vlasta Prachatická
Vlha pestrá
Vojtěch
Vojtěch Ignác Ullmann
Vojtěch Lanna (1805–1866)
Vojtěch Mašek (zahradník)
Volavka stříbřitá
Volby prezidenta Francie 2022
Vstupní draft NHL
Vzdušný prostor
Washington, D.C.
Washington (stát)
Washington Capitals
Wayne County (Michigan)
Wells Fargo Center (Filadelfie)
Western Canada Hockey League (1921–1926)
WHA 1978/1979
Wichita
Wiki
Wikicesty
Wikicitáty
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata
Wikidata:Hlavní strana
Wikidruhy
Wikifunkce
Wikiknihy
Wikiknihy#Wikijunior
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimania
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia Inkubátor
Wikipédia:Výhonok
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki miluje památky
William Turner
Willie O'Ree
Winnipeg
Winnipeg Jets
Winnipeg Jets (1972–1996)
Wolfenstein 3D
WorldCat
World Hockey Association
Xcel Energy Center
Xzibit
YouTube
Západní konference (NHL)
Západní Sumatra
Zambie
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Zoologická zahrada
Zoznam NHL draftovaných jednotiek
Zpěvák
Zvuk
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
