A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V
Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.
Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.
Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.
Pôvod názvu
Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.
Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona – Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.
Dejiny
Starovek a stredovek
Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.
V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.
Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.
Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou
V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.
Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]
Chmeľnyckého povstanie
V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.
V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.
Haďačská únia
Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.
Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.
Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši
V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 1772 – 1795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.
Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.
Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.
Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.
Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť
Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 1917 – 1920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 1918 – 1919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.
Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 1920 – 1921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 1926 – 1940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.
V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.
Sovietska éra
Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. Голодомор – Holodomor) v rokoch 1932 – 1933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 1921 – 1923 a 1946 – 1947, čiže v povojnových obdobiach.
V rokoch 1941 – 1944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.
V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.
Nezávislá Ukrajina
V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.
Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.
Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.
Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]
V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]
Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.
V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.
Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]
Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]
Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.
V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Geografia
Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.
Povrch
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-Кош – Roman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.
Podnebie
Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).
Vodstvo
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. Дніпро – Dnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.
Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.
Pohľad na Karpatský národný prírodný park a vrch Hoverla, najvyšší vrch Ukrajiny
Syseľ perlavý je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Kinburnská kosa v Mykolajivskej oblasti
Pobrežie Azovského mora neďaleko dediny Novopetrivka v Záporožskej oblasti
Politika
Štátne zriadenie
Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.
Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]
Štátne symboly
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.
Administratívne členenie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írán
Údolí Jizery u Semil a Bítouchova
Úmoří Baltského moře
Úmrtí v roce 2023
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústavní soud České republiky
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čchung-čen
Čeleď
Černýš luční
Česká vysočina
Česká Wikipedie
České stavovské povstání
Český úřad zeměměřický a katastrální
Česko
Československo
ČSSD
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Říše Ming
Řečtina
Řežabinec a Řežabinecké tůně
Řecká národní knihovna
Šablona:Portály
Španělská občanská válka
Šplhavci
Štola
Švédsko
Ždírec (okres Jihlava)
1074
14. říjen
14. říjen
1464
15. říjen
15. říjen
1576
1644
17. duben
1789
18. říjen
18. říjen
18. duben
1813
1845
1847
1861
1863
1874
19. říjen
19. duben
1907
1918
1923
1924
1940
1954
1973
1974
1993
20. duben
2013
2014
22. leden
23. říjen
23. říjen
23. duben
24. duben
25. říjen
25. duben
26. říjen
5. duben
Africká Velká jezera
Africký roh
Afrika
Al-Idrísí
Albedo
Alexander von Humboldt
Alfred Thayer Mahan
Aliboron
Aliko Dangote
Alma mater
Alpinské vrásnění
Americký dolar
Amerika
Amfibolit
Andské státy
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Angloamerika
ANO 2011
António de Oliveira Salazar
Antarktida
Antonio Cantafora
Anton von Werner
Arabský poloostrov
Archeologie
Aristotelés
Arktida
Arménie
Arménie
Asie
Athéna
Athény
Atlantský oceán
Atmosféra
Atmosféra Země
Atropin
Australasie
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Bílá skála (Libeň)
Břetislav Balatka
Bůh
Balkán
Baltský region
Behaviorální geografie
Bellovy laboratoře
Benelux
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Bika bělavá
Biogeografie
Biosféra
Bitva o Británii
Bitva u Hedgeley Moor
Blízký východ
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Bohdalice
Bohumír Janský
Bohuslav Sobotka
Boubínský prales
Britské ostrovy
Brná (Ústí nad Labem)
Brtnice
Bučina
Cín
Carla Bley
Carla Bley
Carl Ritter
Carl von Clausewitz
Cassini (sonda)
Chýnovská jeskyně
Chřástal weka
Charles Proteus Steinmetz
Chile
Chlorid sodný
Chráněná krajinná oblast Jizerské hory
CiNii
Clam-Gallasové
Commons:Featured pictures/cs
Commons:Featured pictures/cs
Dálkový průzkum Země
Dálný východ
Důlní lampa
Daimler-Benz DB 600
Dalibor Tolaš
Dassault/Dornier Alpha Jet
Dehetník
Demografie
Den
Dickey Betts
Dione (měsíc)
Diskuse k portálu:Geografie
Dobročkovské hadce
Dolní Kanada
Dolní Podluží
Drnovice (okres Vyškov)
Druhá světová válka
Dušan Grúň
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Ekologie
Ekonomická geografie
Elektromagnetické záření
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Enkelados
Eratosthenés z Kyrény
Eritrea
Eskadra
Estado Novo
Etiopie
Etna
Eurasie
Evropa
Evropská unie
Evropský parlament
Fernão de Magalhães
Frýdlant
Frýdlantská rozhledna
Francie
Francouzská národní knihovna
Friedrich Ratzel
Fulbové
Fyzická geografie
Gallasové
Gediminas Kirkilas
Gejzír
Gemeinsame Normdatei
Geodézie
Geografický informační systém
Geografie
Geografie cestovního ruchu
Geografie obyvatelstva
Geografie sídel
Geoinformatika
Geomorfologický podcelek
Geomorfologie
Geopolitika
Gerhard Mercator
Gibraltarský průliv
Gigant
Glaciologie
Grand National
Guglielmo Marconi
Guinea (region)
Hérault (departement)
Hérodotos
Hřbitov Montparnasse
Haag
Haifa
Hajniště
Halford Mackinder
Hana Brejchová
Hanspaulka
Havíř
Heřman I. Bádenský
Heinkel He 111
Hejnice
Hekataios
Helena Langšádlová
Hercynské vrásnění
Hibernace
Hippokratés
Historická geografie
Hladomor v Pásmu Gazy
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní strana
Hlavní strana
Hlavohruď
Hlubočany
Holub doupňák
Horské sedlo
Hostivické rybníky
Hradní stráž
Hradní stráž
Hydrografie
Hydrologie
Hydrosféra
IDNES.cz
Impaktní kráter
Indický oceán
Indický subkontinent
Indonésie
Insolace
International Standard Book Number
Internet Archive
Irák
Isfahán
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Ivanovice na Hané
Izolace (topografie)
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Ján Bahna
James Cook
Jan Kalvoda (geograf)
Jan Palacký (geograf)
Jaromír Demek
Jaromír Korčák
Jasan
Javor klen
Ježkovice
Jedlová (Lužické hory)
Jednotná trigonometrická síť katastrální
Jejkov
Jeruzalém
Jiřetín pod Jedlovou
Jižní Afrika
Jižní Amerika
Jižní Evropa
Jižní oceán
Jihlavské katakomby
Jihovýchodní Asie
Jihozápadní Asie
Jizerské hory
Joe Biden
John Herschel
Jordán
Josef Laufer (herec)
Josip Manolić
Křižákovití
Křižák podkorní
Kambisol
Kambizem
Karafiátová revoluce
Karel Kinský
Karibik
Karl Haushofer
Karsologie
Kartografie
Kasiterit
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografické seznamy
Kategorie:Geografie
Kategorie:Geografie podle dělení
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:WikiProjekty geografie
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Klaudios Ptolemaios
Klimatologie
Knihovna geografie PřF UK
Kojátky
Kojetice (okres Třebíč)
Komandér Řádu čestné legie
Komořany (okres Vyškov)
Koncentrační tábor Lety
Kosmas Indikopleustés
Kovář
Krásný Les (Petrovice)
Krajina
Krajinná ekologie
Krajinná sféra
Krize v Rudém moři
Krkonoše
Krkonoše – Jizerské hory
Krkonošská oblast
Krkonošsko-jesenická subprovincie
Krušné hory
Kryštof Kolumbus
Kryosféra
Kryovulkanismus
Krystalografie
Kulturní geografie
Lánský puč
Lány (zámek, okres Kladno)
Lázně Libverda
Latinská Amerika
Led
Leif Eriksson
Lesenský potok
Lesné
Lety (okres Písek)
Levanta
Library of Congress Control Number
Libverdská vrchovina
Lille
Limnologie
Litosféra
Li C’-čcheng
Lomnice (přítok Smědé)
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Louise Glücková
Louise Glücková
Ludvíkov pod Smrkem
Luftwaffe (Wehrmacht)
Luis Garavito
Luis Garavito
Lumbiní
Lycée Charlemagne
Lysovice
Měď
Měšín
Měděnec (Jizerské hory)
Měděnec (rozcestník)
Měsíční světlo
Měsíc
Měsíce Saturnu
Maghreb
Mahsá Amíníová
Malá Asie
Marco Polo
Marek Řeháček
Maroko
Martin Hampl
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Matej Bel
Melanésie
Melchior z Redernu
Meteorologie
Metlička křivolaká
Metr čtvereční
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Mikronésie (region)
Mikulovice (okres Třebíč)
Milešovka
Miloš Zeman
Miloslav Nevrlý
Mimas (měsíc)
Mineralogie
Miroslav Švejda
Mistrovství světa v ragby 2023
Mlha
Mnich
Mořkov
Mohawkové
Mokřiny u Vomáčků
Muniční sklad Hajniště
Muzeum romské kultury
Námraza
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní park České Švýcarsko
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nålebinding
Němčina
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nadace Wikimedia
Nakléřov
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
National Archives and Records Administration
Netopýři
Netopýr řasnatý
Netopýr dlouhouchý
Netopýr pobřežní
Netopýr ušatý
Netopýr velký
Netopýr velkouchý
Netopýr vodní
New York
Niccolò Machiavelli
Nizozemská královská knihovna
Nočník
Norské moře
Nové Město pod Smrkem
Občanská koalice
Občanská koalice
Oblak
Oceánie
Oceánografie
Oheň
Okresní soud ve Vsetíně
Okres Liberec
Organizace spojených národů
Orografie
Ortorula
Pézenas
Písek (město)
Přírodní vědy
Přechovice
Předseda vlády Slovenské republiky
Paříž
Pařížská univerzita
Paleogeografie
Paleozoikum
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Parlamentní volby v Polsku 2023
Parlamentní volby v Polsku 2023
Patagonie
Paulo Vanzolini
Paul Vidal de la Blache
Paul Vidal de la Blache?oldid=323746119
Pavel Simon
Pavouci
Pedogeografie
Pedologie
Pedosféra
Peking
Peklo (Raspenava)
Petrologie
Petr David
Pila (provoz)
Piri Reis
Pitná voda
Pluton
Pocoucov
Podbřežice
Pod Smrkem
Polární oblast
Politická geografie
Polská národní knihovna
Polsko
Polsko
Polynésie
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Francie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Postsovětské republiky
Povrch Země
Právo a spravedlnost
Právo a spravedlnost
Pražský hrad
Pražský hrad
Prezident Slovenské republiky
Prezident Spojených států amerických
Program Copernicus
Prominence
Protestantismus
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protesty v Íránu (2022–2023)
Provence-Alpes-Côte d'Azur
Prusko-francouzská válka
Pstroček dvoulistý
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q12039303
Q12039303#identifiers
Q12039303#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q193788#identifiers
Q193788#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q311865
Q311865#identifiers
Q311865#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžovský vrch
Rada bezpečnosti OSN
Radioaktivita
Radom
Rakev
Rapická hora
Raspenava
Recep Tayyip Erdoğan
Redernové
Regionální geografie
Rezonance
Roald Amundsen
Robert Fico
Roman Karpaš
Rovná (národní přírodní památka)
Ruang
Rudolf Anděl
Rudolf Kjellén
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu
Súdán
Saúdská Arábie
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sahel
Sametová revoluce
Sametová revoluce
Samuel Huntington
Samuel Mikovíny
Satelitní fotografie
Seattle
Seismologie
Senát Parlamentu České republiky
Sentinel (družice)
Severní Afrika
Severní Amerika
Severní Asie
Severní Evropa
Severní ledový oceán
Severoatlantická aliance
Seznam členských států OSN
Seznam historických zeměpisných názvů
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlavních měst států světa
Seznam jezer
Seznam měn
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam nejdelších řek
Seznam nejdelších jeskyní
Seznam největších ostrovů
Seznam nejvyšších hor
Seznam přehradních nádrží
Seznam seznamů měst
Seznam států a jejich správních celků
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle kontinentů
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam vlajek států světa
Seznam závislých území
Singltrek pod Smrkem
Skandinávie
Skočický hrad
Slapová síla
Slovenská národná strana
Slovensko
Slunce
Sluneční konstanta
Sluneční soustava
Sluneční světlo
Smědá
SMER – sociálna demokracia
Smrčská hornatina
Smrk (Jizerské hory)
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
SNAC
Socioekonomická geografie
Solární panel
Soubor:李自成.jpg
Soubor:Aiguille-du-Midi-summer.jpg
Soubor:Alpha Jet - RIAT 2007 (2544737153).jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-401-0244-27, Flugzeug Heinkel He 111.jpg
Soubor:Cassiterite23.jpg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Foz do Arelho MAR07-1.JPG
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Gold piece.png
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Jizerské hory, Měděnec (1).jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:München - Ludwigsvorstadt (Luftbild).jpg
Soubor:Myotis daubentoni.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Pagramantis.jpg
Soubor:Phoenix, Arizona SPOT 1316.jpg
Soubor:PIA17202 - Approaching Enceladus.jpg
Soubor:Quiberon SPOT 1593.jpg
Soubor:Rub' al Khali (Arabian Empty Quarter) sand dunes imaged by Terra (EOS AM-1).jpg
Soubor:Santa Cruz de la Sierra SPOT 1224.jpg
Soubor:Satellite image of Switzerland in September 2002.jpg
Soubor:Sea of Galilee SPOT 1129.jpg
Soubor:Silver piece.png
Soubor:Singltrek pod Smrkem - 2.jpg
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Soubor:STS059-238-074 Strait of Gibraltar.jpg
Soubor:Sunshine at Dunstanburgh.JPG
Soubor:Surf August 2008-1.jpg
Soubor:Tabuk SPOT 1322.jpg
Soubor:Teshekpuk.ASTER.2000-08-15.jpg
Soubor:VIdal de la Blache, Paul, BNF Gallica.jpg
Soubor:Vosges Mountains SPOT 1308.jpg
Soubor:Wikibooks-logo.svg
Soubor:Wikiquote-logo.svg
Soubor:Wikiversity-logo.svg
Soubor:Wolf Trap (national park) meadow pavilion.jpg
Soubor:Zion angels landing view.jpg
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7011-913-6
Speciální:Zdroje knih/80-7191-278-6
Speciální:Zdroje knih/80-86424-18-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-242-2326-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-87213-03-2
Speleologie
Spojené království Velké Británie a Irska
Spojené státy americké
Společenské vědy
Společnost
Stát Palestina
Střítež (okres Jihlava)
Střední Afrika
Střední Amerika
Střední Asie
Střední Evropa
Střední východ
Středozemní moře
Starověké Řecko
Strabón
Stratifikace Země
Streitův obrázek
Subsaharská Afrika
Suchdol nad Odrou
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Svícen
Světlík (přírodní rezervace)
Světový oceán
Svinský vrch
Svoboda a přímá demokracie
Svor
Třebíč
Tchaj-wan
Tel Aviv
Teplota
Terciér
Textilní průmysl
Theodor Pištěk (výtvarník)
Theodor Pištěk (výtvarník)
The Football Association
Tichý oceán
TikTok
Titan (měsíc)
Tolštejn
Tomáš Fejfar
Tomáš Fejfar
Travný (přírodní rezervace)
Trigonometrický bod
Tropická bouře Barry (2007)
Trove
Tsunami
Turecko
Tyrolsko
Ukrajina
University of Paris
Univerzitní systém dokumentace
Urbanismus
Václav Korda
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Války růží
Výří skály u Oslova
Východní Afrika
Východní Asie
Východní Evropa
Východní fronta (druhá světová válka)
Věžnička
Věda
Vaňov
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Vancouver
Varnsdorf
Vasco da Gama
Vatikánská apoštolská knihovna
Velká jezera
Velké národní shromáždění
Velké planiny
Velký a Malý Tisý
Vesmír
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vladimír Soukup (spisovatel)
Volary
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2013
Vulkanologie
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
Vysoký jizerský hřbet
Waldemar Pawlak
Watt
Wellington
Wiki
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Geografie
Wikipedie:WikiProjekt GLAM/Knihovna geografie PřF UK#Literatura
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willem Barents
William Herschel
WorldCat
Yorkové
Zábělá
Zákupy
Západní Afrika
Západní Evropa
Západočeská univerzita v Plzni
Zadeček
Země
Zeměměřický úřad
Zeměpisné souřadnice
Zemianske Podhradie
Zlatá stoka
Ztracený potok
Zulové
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
