Ukrajina - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ukrajina
Ukrajina
Vlajka Ukrajiny Znak Ukrajiny
Vlajka Znak
Národné motto:
Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)
(Sloboda, zhoda, láskavosť)
Štátna hymna:
Šče ne vmerla Ukrajina
(Ešte Ukrajina nezomrela)
Ukraine - disputed (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Україна
Hlavné mesto Kyjev
50°27′ s.š. 30°30′ v.d.
Najväčšie mesto Kyjev
Úradné jazyky ukrajinčina
Regionálne jazyky ruština, poľština, krymská tatárčina, maďarčina, rumunčina, bulharčina
Demonym Ukrajinec, Ukrajinka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
poloprezidentská republika
Volodymyr Zelenskyj
Denys Šmyhaľ
Vznik 24. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od Sovietskeho zväzu)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
Susedia Rusko, Bielorusko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
603 628[pozn. 1] km² (45.)  
 km² (3,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (január 2022)
 • sčítanie (2001)

 • hustota (január 2022)
 
41 167 336[pozn. 2] (36.)
48 457 102

73,8/km² (115.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2021
198 miliárd $ (56.)
14 330 $ (100.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,773 (77.) – vysoký
Mena hrivna (=100 kopejok) (UAH)
Časové pásmo
 • Letný čas
VEČ (UTC+2)
VELČ (UTC+3)
Medzinárodný kód UKR/UA
Medzinárodná poznávacia značka UA
Internetová doména .ua
.укр
Smerové telefónne číslo +380

Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V / 49; 32

Ukrajina (ukr. УкраїнаUkrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.

Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.

Pôvod názvu

Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.

Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 12011292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona –  Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]

V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ukrajiny

Starovek a stredovek

Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.

V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.

Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.

Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou

V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]

Chmeľnyckého povstanie

Bohdan Chmeľnyckyj, kozácky hajtman a zakladateľ prvého štátu kozákov

V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.

Haďačská únia

Bitka pri Poltave v roku 1709

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.

Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši

Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť Ruského impéria, kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 17721795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.

Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.

Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť

Poľské jednotky vstupujú do Kyjeva v máji 1920 počas poľsko-sovietskej vojny, v ktorej Ukrajinská ľudová republika bojovala na strane Poľska proti boľševikom

Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 19171920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 19181919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 19201921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 19261940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.

V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

Sovietska éra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ukrajinská sovietska socialistická republika
Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny
Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach Charkova počas hladomoru na Ukrajine, 1933
Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. ГолодоморHolodomor) v rokoch 19321933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 19211923 a 19461947, čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch 19411944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

Nezávislá Ukrajina

Ukrajinský prezident Leonid Kravčuk a ruský prezident Boris Jeľcin podpisujú 8. decembra 1991 Bielovežskú dohodu, ktorou sa formálne rozpadol Sovietsky zväz

V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.

Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]

V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]

Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas Euromajdanu
Euromajdan 18. februára 2014
Proruskí demonštranti v Donecku, 9. marec 2014

Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky ukrajinských ozbrojených síl na východnej Ukrajine, 4. marec 2015

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]

Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]

Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.

V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.

Geografia

Fyzická mapa Ukrajiny
Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v Chersonskej oblasti

Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.

Povrch

Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. ГоверлаHoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-КошRoman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.

Podnebie

Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).

Vodstvo

Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. ДніпроDnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.

Politika

Štátne zriadenie

Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny
Denys Šmyhaľ, predseda vlády Ukrajiny

Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]

Štátne symboly

Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Ukrajiny
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ukrajina

Írán
Íránské revoluční gardy
Úřad OSN pro palestinské uprchlíky na Blízkém východě
Úřad pro koordinaci humanitárních záležitostí
Útok Íránu na Izrael (2024)
Území okupovaná Izraelem
Čarodějnictví
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem (2023)
Čechy
Čeleď
Černý kuřák
Česká ženská hokejová reprezentace do 18 let
Česká astronomická společnost
Česká Wikipedie
České Budějovice
Česko
Československo
Čestný doktorát
Ľudmila Pajdušáková
Řád německých rytířů
Řecká národní knihovna
Řeholnice
Ší'itský islám
Šabat
Šasi
Šestá vláda Benjamina Netanjahua
Šestidenní válka
Šin bet
Špionáž
Švýcarské Alpy
Švýcarsko
Žánr
Žížaly
Žahavci
Železná kopule
Železniční napájecí soustava
Železniční trať Bever – Scuol-Tarasp
Železniční trať Landquart–Thusis
Železniční trať Samedan–Pontresina
Železniční trať Svatý Mořic – Tirano
Železniční trať Thusis – Svatý Mořic
Ženevské úmluvy
Živočichové
Živorodost
Životní strategie
Žraloci
11. říjen
1360
14. leden
1408
1419
1423
1424
15. leden
16. květen
16. leden
18. leden
1805
19. leden
1916
1924
1942
1955
1964
1973
1978
1984
1991
2009
2014
2024
26. leden
28. listopad
29. leden
30. květen
7. leden
852
853
888
890
904
Abú Ubajda
Abdikace
Afghánistán
Aharon Kacir
Akademie věd České republiky
Albert Einstein
Albula
Aldózy
Aldehydy
Alexandr I. Pavlovič
Alma mater
Amal
Americká ženská hokejová reprezentace do 18 let
Aminokyselina
Amnesty International
Amnon Rubinstein
Angličtina
Anglie
Anomer
António Guterres
Antigen
Antonín Bečvář
Antonín Rükl
Antony Blinken
Aríš
Arabština
Arad (Izrael)
Archiv výtvarného umění
Arno Allan Penzias
Astrofyzika
Astronom
Atlantský oceán
Austrálie
Australská národní knihovna
Autobiografie
Autoritní kontrola
Avia
B'Tselem
Bílý fosfor
Bílkovina
Břetislav Tureček
Bajt Hanún
Bandikutovití dvouprstí
Barbar Conan
Barbar Conan (film, 1982)
BBC
Be'eri
Bedřich Čurda-Lipovský
Beduíni
Benjamin Netanjahu
Bernina
Bernina Express
Bibliografie dějin Českých zemí
Bikáa
Binjamin Ganc
Biochemie
Biofyzika
Biologická makromolekula
Biosyntéza
Biotechnologie
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Slavkova
Bitva u Vltavy
Bitva u Vyškova
Blokáda Pásma Gazy
Bořivoj I.
Boleslav I.
Borneo
Brian Eno
Brigády Abú Alího Mustafy
Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma
Brigády mučedníků Al-Aksá
Britský mandát Palestina
Brno
Bryn Haworth
Císařská silnice
Carlos Sainz
Carl Andre
Cena Neuron
Chán Júnis
Chandrasekhara Venkata Raman
Chemie
Chemik
Chiralita
Chitin
Cholit
Chur
CNN
Coelom
Commons:Featured pictures/cs
Dánsko
Dětský fond Organizace spojených národů
Dženín
Damašek
Dauhá
David Barnea
Demokratická fronta pro osvobození Palestiny
Den lidských práv
Desetiramenatci
Docent
Doktor přírodních věd
Doktor věd
Dračí doupě
Druh
Druhá intifáda
Druhá křížová výprava proti husitům
Dungeons & Dragons
Dvojkřídláčovité
Efrajim Kacir
Egypt
Einsteinovy rovnice gravitačního pole
Elektrochemie
Elf
Encyklopedie
Engadin
Enzym
Enzymové inženýrství
Epos o Gilgamešovi
Evropa
Fíkovník
Facebook
Fantasy
Fantasy film
Fatah
Fear (album, John Cale)
Film
Final Fantasy
Flóra Česka
Fosfor
Fotosyntéza
Frank-Walter Steinmeier
Frank Farian
František I. Rakouský
Frederik X.
Friedrich Wilhelm von Buxhöwden
Furanosa
Fylogenetický strom
Fyzik
Fyzika
Gary Graham
Gaza
Gemeinsame Normdatei
Genetický kód
George Gamow
Glacier Express
Glatiramer-acetát
Glyceraldehyd
Gonochorismus
GPS
Grande Armée
Graubünden
Gravitační kolaps
Gravitační vlny
Grindavík
Hútíové
Hakan Fidan
Hamás
Harry Potter
Harry Potter (filmová série)
Hasan Nasralláh
Hebrejština
Herci Halevi
Hermafrodit
Hermann Emil Fischer
Historický ústav Akademie věd České republiky
Historik
Hizballáh
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Holubice (okres Vyškov)
Homér
Hostivít
Housle
Hra
Hra na hrdiny
Hra o trůny (seriál)
Hromadný hrob
Hudba
Hudební producent
Human Rights Watch
Husitské válečnictví
Husitský bojový vůz
Husitský hejtman
IFA W50
Igor Dmitrijevič Novikov
Imunitní reakce
Indický oceán
Indie
Infekční onemocnění
Innsbruck
Internet Archive
Irák
Irbíl
Isfahán
Islámský stát
Islamismus
Island
Island Records
Ismáíl Haníja
Israeli bombing of the Iranian embassy in Damascus?oldid=1219030304
Istanbul
Itálie
Ivan Hubený
Izrael
Izraelští Arabové
Izraelci
Izraelská blokáda Pásma Gazy (2023–2024)
Izraelská blokáda Pásma Gazy (2023)
Izraelská hraniční policie
Izraelská policie
Izraelské obranné síly
Izraelské osady
Izraelské pozemní síly
Izraelské vojenské letectvo
Izraelské vojenské námořnictvo
Izraelský útok na íránský konzulát v Damašku
Izraelský plán jednostranného stažení
Izraelsko-palestinské střety (květen 2021)
Izraelsko-palestinské střety (srpen 2022)
Izraelsko-palestinský konflikt
Jahjá Sinvár
Jana Černochová
Janbú
Jan Žižka
Jan Hus
Jan Palouš (astronom)
Jan Vondrák (astronom)
Japonsko
JAXA
Jednota českých matematiků a fyziků
Jednotky Quds
Jemen
Jeruzalémské brigády
Jiří Bičák
Jiří Grygar
Jiří Podolský
Jižní Afrika
Jižní Amerika
Jižní Korea
Jicchak Herzog
Jicchak Navon
Jihovýchodní Asie
Jikra
Jo'av Galant
Joe Biden
John Cale
John Ronald Reuel Tolkien
Jomkipurská válka
Josef Klepešta
Josep Borrell
Josip Kleczek
June 1, 1974
Křest
Kabinet Spojených států amerických
Kalifornský technologický institut
Kalina
Kalina modroplodá
Kalina obecná
Kalina tušalaj
Kalinovité
Kanada
Kandidát věd
Kanton (Švýcarsko)
Karel Anděl (astronom)
Katáib Hizballáh
Katar
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kerem Šalom
Ketózy
Ketony
Kfar Aza
Kibuc
Kim Čong-un
Kip Thorne
Klanonožci
Klasická hudba
Kmen (biologie)
Knihovna (nábytek)
Kobi Šabtaj
Kontinentální šelf
Korýši
Korunní princ Saúdské Arábie
Kosmas
Kosmodrom Si-čchang
Kosmologie
Kostel Panny Marie (Pražský hrad)
Kostel svatého Klementa (Levý Hradec)
Kostel svatého Porfyria
Kriticky ohrožený taxon
Krize v Rudém moři
Kroužkovci
Kutikula
Květenství
Kyjev
Láva
Lékař
Lékaři bez hranic
Ladislav Křivský
Ladislav Sehnal
Larva
Letadlová loď
Letopisy Narnie
Levý Hradec
Liškounovití
Liškoun pelagický
Libanon
Library of Congress Control Number
Lidová fronta pro osvobození Palestiny
Lidová fronta pro osvobození Palestiny - Hlavní velení
Lilijicovci
List
Literatura
Liutbert
Lockheed Martin
Lockheed Martin F-35 Lightning II
Lockheed Martin X-59 QueSST
Londýn
Lužičtí Srbové
Luboš Kohoutek
Luboš Perek
Luigi Nono
Luigi Riva
Luisa Landová-Štychová
Luis Tejada
Lví doupě
Máloštětinatci
Mírný pás
Měkkýši
Měsíčníkovití
Měsíčník svítivý
Měsíc
Magen
Magie
Magnetické pole
Mahmúd Abbás
Malířství
Malajský poloostrov
Marian Karlický
Markéta II.
Markéta Pekarová Adamová
Martin Šolc
Martin Macík
Martin Rees
Masakr na hudebním festivalu v Re'im
Masakr na letišti Lod
Massachusetts
Matěj vůdce
Matematická olympiáda
Matematicko-fyzikální fakulta Univerzity Karlovy
Matematika
Max Planck
Meč a magie
Mešita
Mešita al-Aksá
Medúza
Melanie Safka
Metabolismus
Mezinárodní červený kříž
Mezinárodní federace novinářů
Mezinárodní soudní dvůr
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Michail Illarionovič Kutuzov
Micheál Martin
Milan Stanislav Ďurica
Miloš Zeman
Miroslav Plavec
Mistrovství světa v ledním hokeji žen do 18 let
Mnohoštětinatci
Monarchie v Dánsku
Monogamie
Monografie
Monosacharidy
Morava
Moravské markrabství
Mosad
Moskva
Motolice
Motor
Muhammad bin Salmán
Muhammad Dajf
Myanmar
Náblus
Nájif Hawátma
Nákladní automobil
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Historie stránky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Návěsový tahač
Německo
Nachal Oz
Nadžíb Míkátí
Nadace Český literární fond
Nadace Wikimedia
Napoleon Bonaparte
NASA
Nektar
Nemocnice Šífa
Netiv ha-Asara
Nico
Nicolaas Henneman
Nirim
Nir Am
Nir Jicchak
Nir Oz
Nobelova cena za fyziku
Norbert Lichý
Nušlova cena
Občanská válka v Sýrii
Obecná teorie relativity
Obrouni
Odborná literatura
Ofakim
Oko
Oligosacharidy
Oliva
Olivovník
Olomouc
Olympic Studios
Opaskovci
Operace Štít a šíp
Operace Dům z karet
Operace Domov a zahrada
Operace Lité olovo
Operace Ochranné ostří
Operace Prosperity Guardian
ORCID
Organizace spojených národů
Orientální oblast
Otokar Březina
Otto Herschmann
Oxfam
Pákistán
Pán prstenů (filmová trilogie)
Pásmo Gazy
Přednáška
Přemyslovci
Přibyslav (hrad)
Pšované
Palestina
Palestinská autonomie
Palestinský islámský džihád
Palmovka
Paprskoploutví
Parazitismus
Pavel Mayer (astronom)
Peckovice
Pelagiál
Petr Hadrava
Petr Heinzel
Petr Pavel
Ph.D.
Phil Manzanera
Pijavice
Planetka
Plankton
Plod (botanika)
Ploutev
Plynový měchýř
Plzeň
Pojízdná prodejna
Polarizace (elektrodynamika)#Rovinná vlna
Polysacharidy
Popularizace vědy
Portál:Írán
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Astronomie
Portál:Doprava
Portál:Fyzika
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Izrael
Portál:Kultura
Portál:Letectví
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Postranní čára
Postupim
Pražská defenestrace (1419)
Pražský hrad
Praga
Praga S5T
Praga V3S
Praha
Prales
Preemptivní válka
Premiér Izraele
Prezident Izraele
Profesor
Prozatímní jednotky OSN v Libanonu
První arabsko-izraelská válka
První Francouzské císařství
Prvoústí
Ptáci
Publikace
Pyranosa
Q1065854
Q1065854#identifiers
Q1065854#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q12025053
Q12025053#identifiers
Q12025053#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q122962941
Rada bezpečnosti OSN
Rafah
Rainbow Theatre
Raketové útoky na Sýrii v listopadu 2019
Rakovina
Rallye Dakar 2024
Ramadán
Re'im
Recep Tayyip Erdoğan
Rechovot
ResearcherID
Reuters
Reykjanes
Rhétská dráha
Richard Feynman
Richard Thompson (hudebník)
Rožmberkové
Robert E. Howard
Rod (biologie)
Ronen Bar
Rostliny
Rousínov
Roxy Music
Rozchod koleje
Roztroušená skleróza
Rozvor
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ryby
Rypohlavci
Sálih Arúrí
Sístán a Balúčistán
Sýrie
Saúdská Arábie
SA-5
Sabra
Sacharidy
Sajjid Alí Chameneí
Samedan
Saturn I
Scopus (databáze)
Sderot
Sergius III.
Severní Amerika
Severní Korea
Seznam mohučských biskupů a arcibiskupů
Seznam představitelů českého státu
Seznam představitelů Ukrajiny#Chronologický pÅ™ehled prezidentů od roku 1991
Seznam prezidentů České republiky
Seznam prezidentů Izraele
Shawnacy Barber
Simchat Tóra
Sklápěč
Slavibor
Slepota
SLIM
Slonovina
Slunce
Sluneční erupce
Solar Dynamics Observatory
Soubor:39726 Khamenei prayer dead.jpg
Soubor:A. P. Apsit – Car Alexandr ve Vyškově.webp
Soubor:Air Force Ensign of Israel.svg
Soubor:Attacks on U.S. bases in Iraq and Syria (2023–present).svg
Soubor:August 2010 CME SDO Multi-Wavelength.jpg
Soubor:Borzywój I.jpg
Soubor:Brno, Řečkovice, depozitář TMB, DOD 2013, Praga S5T (01).jpg
Soubor:CH Landwasser 2.jpg
Soubor:D-glucose-2D-skeletal-hexagon.svg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 13.jpg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 29.jpg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 36.jpg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 41.jpg
Soubor:Dorothy Malone - Peyton Place.jpg
Soubor:EKatzir771.jpg
Soubor:Flag of Israel.svg
Soubor:Flag of Mossad.svg
Soubor:Flag of the Al-Nasser Salah al-Deen Brigades.svg
Soubor:Flag of the Amal Movement.svg
Soubor:Flag of the Democratic Front for the Liberation of Palestine.svg
Soubor:Flag of the Israeli Army (Land Arm) Gray.svg
Soubor:Flag of the Israel Border Police.svg
Soubor:Flag of the Israel Defense Forces.svg
Soubor:Flag of the Israel Police.svg
Soubor:Flag of the Muslim Brotherhood.png
Soubor:Flag of the Syrian Social Nationalist Party.svg
Soubor:Gaza envelope after coordinated surprise offensive on Israel, October 2023 (KBG GPO06).jpg
Soubor:Gaza envelope after coordinated surprise offensive on Israel, October 2023 (KBG GPO11).jpg
Soubor:Helmeted Hornbill.jpg
Soubor:Isaac Herzog at Ben Gurion Airport, October 2023 (ABG 4491).jpg
Soubor:Isaac Herzog in Beit HaNassi, November 2023 (ABG 1660).jpg
Soubor:Jensky kodex Zizka.jpg
Soubor:Jiří Bičák, 2016.jpg
Soubor:John Cale 2010 Urban SimpleLife Festical.jpg
Soubor:Miss Mitford's Dog.png
Soubor:Naval Ensign of Israel.svg
Soubor:Occupied Palestinian Territories.jpg
Soubor:PFLP-GC Flag.svg
Soubor:Photos of Israelis who were kidnapped by Hamas during the October 7 attack IMG 6972.JPG
Soubor:Phyllodoce lineata.jpg
Soubor:Red flag.svg
Soubor:Single Color Flag - FFFF00.svg
Soubor:Smaug par David Demaret.jpg
Soubor:SoI--IDF-Negev-NG7.jpg
Soubor:SoI-War 23-10-29 IDF 01-11.jpg
Soubor:SoI-War 23-11-01 IDF 13-04.jpg
Soubor:The USS Dwight D. Eisenhower and USS USS Gerald R. Ford carrier strike groups in November 2023.jpg
Soubor:Thresher shark jumping.jpg
Soubor:Ugly sun fish (4261424327).jpg
Soubor:United Nations Office for the Coordination of Humanitarian Affairs Logo.svg
Soubor:UN Resolution regarding the 2023 Israel–Hamas war 2.svg
Soubor:Viburnum opulus 2005 G1.JPG
Soubor:Wiki letter w.svg
Souborný katalog České republiky
Sound Techniques
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Sputnici
Sputnik (plastika)
Spytihněv I.
Střední Amerika
Středomoří
Středozemní moře
Stanislav Štefl
Stephen Hawking
Strojmír
Studiové album
Subtropický pás
Sumýšovci
Sumatra
Světové dědictví
Světový potravinový program
Svartsengi
Svatá říše římská
Svatá Ludmila
Svatý Metoděj
Svatý Mořic
Svatý Václav
Svatopluk I.
Tábor
Túlkarim
Tabríz
Tanintharyi (oblast)
Tasemnice
TASS
Taxon
Tchaj-pej
Tchaj-wan
Teherán
Tel Aviv
Teoretická fyzika
Teorie relativity
The Guardian
The New York Times
The Times of Israel
The Washington Post
Thusis
Tichý oceán
Tirano
Trochofora
Trocnov
Tropický pás
Trpaslík
Typy náprav
Učená společnost České republiky
Ukrajina
Ultrafialová fotografie
Umění
UNESCO
University of Utah
Univerzita Karlova
Univerzita v Cambridgi
Univerzitní systém dokumentace
Urim
USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69)
USS Gerald R. Ford
Václav IV.
Válečná vláda Izraele
Válečný zločin
Válka
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka třetí koalice
Vídeň
Východní Asie
Východní Slované
Výpustka
Výtvarné umění
Vědec
Valník
Vedlejší úlovek
Velkomoravská říše
Vilém Gajdušek
Vinohrady (Praha)
Vinzenz Malik
Virtual International Authority File
Vláda Bohuslava Sobotky
Vláknonošci
Vladimír Guth
Vladimír Karas
Vladislav II. Jagello
Volodymyr Zelenskyj
Vratislav I.
Vyškov
Vysokoškolský učitel
Warcraft
Weizmannův institut věd
Wiki
Wikicitáty
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:Vyhněte se vyhýbavým slovům#Příklady
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Workshop
WorldCat
World Central Kitchen
Západní břeh Jordánu
Zaklínač (seriál, 2019)
Zdeněk Švestka
Zdeněk Ceplecha
Zdeněk Mikulášek
Zdeněk Sekanina
Zijád an-Nachaláh
Zimní olympijské hry 1964
Zoborožcovití
Zoborožec štítnatý
Zooplankton
Zranitelný taxon




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk