Ukrajina - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ukrajina
Ukrajina
Vlajka Ukrajiny Znak Ukrajiny
Vlajka Znak
Národné motto:
Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)
(Sloboda, zhoda, láskavosť)
Štátna hymna:
Šče ne vmerla Ukrajina
(Ešte Ukrajina nezomrela)
Ukraine - disputed (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Україна
Hlavné mesto Kyjev
50°27′ s.š. 30°30′ v.d.
Najväčšie mesto Kyjev
Úradné jazyky ukrajinčina
Regionálne jazyky ruština, poľština, krymská tatárčina, maďarčina, rumunčina, bulharčina
Demonym Ukrajinec, Ukrajinka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
poloprezidentská republika
Volodymyr Zelenskyj
Denys Šmyhaľ
Vznik 24. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od Sovietskeho zväzu)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
Susedia Rusko, Bielorusko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
603 628[pozn. 1] km² (45.)  
 km² (3,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (január 2022)
 • sčítanie (2001)

 • hustota (január 2022)
 
41 167 336[pozn. 2] (36.)
48 457 102

73,8/km² (115.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2021
198 miliárd $ (56.)
14 330 $ (100.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,773 (77.) – vysoký
Mena hrivna (=100 kopejok) (UAH)
Časové pásmo
 • Letný čas
VEČ (UTC+2)
VELČ (UTC+3)
Medzinárodný kód UKR/UA
Medzinárodná poznávacia značka UA
Internetová doména .ua
.укр
Smerové telefónne číslo +380

Súradnice: 49°S 32°V / 49°S 32°V / 49; 32

Ukrajina (ukr. УкраїнаUkrajina ) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (98 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (538 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, pričom je aj zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).[pozn. 3] Ukrajina je unitárny štát, ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a Krymskú autonómnu republiku.

Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný Ruskou federáciou. V Luhanskej a Doneckej oblasti sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala rusko-ukrajinská vojna. 24. februára 2022 Ozbrojené sily Ruskej federácie prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt vstúpil do novej fázy sprevádzanej ťažkými bojmi.

Pôvod názvu

Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.

Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 12011292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona –  Ukrajina za ním veľmi stonala).[1][2] Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).[3]

V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.[4] Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“. Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum Ukrajinec sa objavuje približne od 18. storočia, pričom sa úplne presadilo až koncom 19. storočia.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ukrajiny

Starovek a stredovek

Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od 5. tisícročia pred. n. l., z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo Skýtov, o ktorých živote podáva správu grécky historik Hérodotos; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali grécke a neskôr gótske kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou etnogenézy Slovanov.

V roku 882 Novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút Chazarskej ríši, a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, Kyjevská Rus. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník Vladimír I. prijal v roku 988 kresťanstvo. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie Haličsko-volynské kniežatstvo, zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi Polovcov.

Počas 13. storočia došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev tatárskymi (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej Zlatej hordy; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou Litovského veľkokniežatstva. Na juhu sa vytvoril Krymský chanát a východ sa dostával pod vplyv Moskovskej Rusi.

Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou

V roku 1569 došlo k uzavretiu Lublinskej únie; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci Poľsko-litovského štátu prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie záporožských kozákov s centrom na Siči, v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti Divokých polí, susediacich s Krymským chanátom. Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do otroctva v Osmanskej ríši až 3 milióny ľudí.[5]

Chmeľnyckého povstanie

Bohdan Chmeľnyckyj, kozácky hajtman a zakladateľ prvého štátu kozákov

V roku 1648 došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému kozáckemu povstaniu, ktoré vzišlo zo Záporožskej Siče, a ktoré viedol Bohdan Chmeľnyckyj. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku Kozáckeho hajtmanátu, ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku 1651 v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými pogromami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku 1654 sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. Perejaslavská dohoda ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrusove.

Haďačská únia

Bitka pri Poltave v roku 1709

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. Dohodou z Haďače dňa 16. septembra 1658. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom 12. mája 1659, ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane švédskej potopy a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou Andrusovo, ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a Ruské cárstvo. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky Dneper.

Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši

Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť Ruského impéria, kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri delení Poľska v rokoch 17721795 bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem Haliče a Bukoviny, ktoré v roku 1772 získala habsburská monarchia. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom 18. storočia bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná Katarína II. Veľká a jej poradca knieža Potemkin založili v novodobytej tzv. Novej Rusi niekoľko významných miest, napríklad Odessu a Jekaterinoslav.

Obdobie 19. storočia bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou ukrajinského národného obrodenia, spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku 1876 sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä Kyjev a Charkov.

Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť

Poľské jednotky vstupujú do Kyjeva v máji 1920 počas poľsko-sovietskej vojny, v ktorej Ukrajinská ľudová republika bojovala na strane Poľska proti boľševikom

Ku koncu prvej svetovej vojny a v priebehu ruskej občianskej vojny bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, Ukrajinská ľudová republika (UNR), existovala v rokoch 19171920. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. Západoukrajinská ľudová republika (ZUNR) existovala v rokoch 19181919 a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa 22. januára 1919 nakrátko zjednotili (Akt Zluky). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo februári 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof Mychajlo Hruševskyj. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti (Nestor Machno), nacionalisti (Symon Petliura) a hajtman Pavlo Skoropadskyj. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch 19201921 stala súčasťou druhej poľskej republiky a v roku 1922 sa Ukrajinská SSR stala jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu s hlavným mestom vo východoukrajinskom Charkove, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do Kyjeva. V rokoch 19261940 existovala v rámci Ukrajinskej SSR autonómna republika Moldavcov.

V roku 1929 sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

Sovietska éra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ukrajinská sovietska socialistická republika
Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny
Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach Charkova počas hladomoru na Ukrajine, 1933
Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol hladomor (ukr. ГолодоморHolodomor) v rokoch 19321933, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná Stalinovou politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.[6] Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a Kubáň v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch 19211923 a 19461947, čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch 19411944 bola Ukrajina okupovaná nacistickým Nemeckom; v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.[6] Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná Volyň a východná Halič), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v septembri 1939. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež Podkarpatská Rus, ktorá bola predvojnovou súčasťou prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1954 sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov Krym, ktorý bol dovtedy súčasťou Ruskej SFSR.[7] Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. Nikita Chruščov, ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na Donbase. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca Leonid Brežnev, veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy Andrej Grečko a sovietski maršali Semion Timošenko a Rodion Malinovskij.

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na Dnepri. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; 26. apríla 1986 došlo na severe krajiny k černobyľskej havárii, najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

Nezávislá Ukrajina

Ukrajinský prezident Leonid Kravčuk a ruský prezident Boris Jeľcin podpisujú 8. decembra 1991 Bielovežskú dohodu, ktorou sa formálne rozpadol Sovietsky zväz

V roku 1990 vyhlásila Verchovna Rada Ukrajiny (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená 24. augusta 1991 súčasne s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené referendom o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad plánovaného hospodárstva a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca agónii ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku 2000.

Prvým prezidentom bol Leonid Kravčuk, ktorého v roku 1994 vystriedal bývalý premiér Leonid Kučma. V roku 1996 bola schválená nová ústava s poloprezidentským systémom. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku 2004 sa v krajine uskutočnila neozbrojená Oranžová revolúcia, vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra Viktora Janukovyča. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent Viktor Juščenko. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v apríli 2007, keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v máji situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 30. septembra 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova Strana regiónov (34%), tesne za ňou sa umiestnil Blok Julije Tymošenkovej (31%). Po dlhom vyjednávaní bola 18. decembra 2007 zvolená premiérkou Julija Tymošenková, ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou Naša Ukrajina. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla 6. júna 2008, kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla 16. septembra 2008.[8] Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, Arsenij Jaceňuk, oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.[9]

V roku 2010 vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, Viktor Janukovyč so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k Európskej únii (EÚ), keďže už v polovici roku 2013 sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s Ruskom mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným samitom Východného partnerstva EÚ vo Vilniuse pozastavili 21. novembra 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.[10]

Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas Euromajdanu
Euromajdan 18. februára 2014
Proruskí demonštranti v Donecku, 9. marec 2014

Len deň potom, v piatok 22. novembra 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom Euromajdan, sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.[11][12] V decembri 2013 odmietla Európska komisia, čo je exekutívny orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.[13] Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od februára 2014 už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. Antimajdan, séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v Kyjeve demonštrácia na podporu vlády premiéra Mykolu Azarova, prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s Ruskom. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.[14] V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky ukrajinských ozbrojených síl na východnej Ukrajine, 4. marec 2015

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci 26. februára 2014 tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.[15] Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa 1. marca 2014.[16]

Dňa 16. marca 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k Ruskej federácii. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín Organizácie Spojených národov (OSN). Krymský parlament napriek tomu 17. marca 2014 vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka 2015 z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.[17] Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.[18]

Dňa 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha Petro Porošenko. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta povolaním herec a komik Volodymyr Zelenskyj.

V priebehu roka 2021 sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno 24. februára 2022 spustilo na Ukrajine rozsiahlu inváziu.

Geografia

Fyzická mapa Ukrajiny
Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v Chersonskej oblasti

Ukrajina je s rozlohou 603 628 km² druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Spravidla býva priraďovaná k východoeurópskym štátom, ale jej západné regióny ako Halič alebo Zakarpatsko patria kultúrne a historicky skôr ku strednej Európe.

Povrch

Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny.[pozn. 4] Značná časť z nich sa obrába[pozn. 5] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské vrchy). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (ukr. ГоверлаHoverla) vysoká 2 061 metrov nad morom (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, Roman-Koš (ukr. Роман-КошRoman-Koš), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai-Petri (v preklade z gréčtiny: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.

Podnebie

Takmer celá Ukrajina patrí do mierneho podnebného pásma, pričom prevláda kontinentálne podnebie a iba na úzkom území medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom je podnebie subtropické.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6 °C na severe a +12 °C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600 mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú Karpaty (1 200 mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v Chersonskej oblasti a severného Krymu (400 mm ročne).

Vodstvo

Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000 km. Väčšina riek patrí do úmoria Azovského a Čierneho mora, pričom len 4% územia patrí k úmoriu Baltského mora. Najvýznamnejšou riekou je Dneper (ukr. ДніпроDnipro), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „ľavobrežnú“ a „pravobrežnú“. Jeho hlavnými prítoky sú Pripiať, Desna, Psel a Inhulec. Východnou Ukrajinou preteká Donec, prítok Donu. Ďalšie veľké rieky sú Prut, Dnester a Južný Bug. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s hydroelektrárňami, z ktorých najznámejšia je DneproGES v Záporoží. Najväčšou priehradnou nádržou je Kremenčucká priehrada.

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v Budžaku v údoliach Dunaja (Jalpuh, Kahul). Väčšia jazerá a limany sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360 km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo Volyni a Polesí je veľa krasových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero Synevyr.

Politika

Štátne zriadenie

Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny
Denys Šmyhaľ, predseda vlády Ukrajiny

Ukrajina je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (Verchovna rada Ukrajiny) so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je Denis Šmyhaľ).[19] Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom Spoločenstva nezávislých štátov (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), OSN, OBSE, GUAM, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa 16. mája 2008 sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).[20]

Štátne symboly

Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub sv. Vladimíra (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň Šče ne vmerla Ukrajina, ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Ukrajiny
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ukrajina

Élie Ducommun
Írán
Óscar Arias
Úřad Vysokého komisaře OSN pro uprchlíky
Úmrtí v roce 2023
Úmrtí v roce 2023
Ústava Spojených států amerických
Útěk do Egypta
Útok v Krasnogorsku
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Česká televize
Česká Wikipedie
České království
Český král
Český rozhlas
Česko
Československé státní aerolinie
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
ČT24
Šablona:Cite book
Šablona:Cite journal
Šablona:Cite web
Šimon Peres
Širín Ebadiová
Štýrsko
Švédsko
アメリカ合衆国下院議長
美國眾議院議長
미국 하원 의장
1. duben
1. květen
1254
1281
1290
1789
1903
1923
1924
1943
1944
1972
1973
1974
1984
1993
2. říjen
2. říjen
2004
21. duben
22. březen
23
23. březen
25. březen
26. březen
27. březen
28. březen
3. říjen
3. duben
30. březen
30. září
30. září
31. březen
4. říjen
5. říjen
6. říjen
ABŞ Nümayəndələr Palatasının spikeri
Abiy Ahmed
Adolfo Pérez Esquivel
Aelia Eudoxia
Airbus A380
Aktuálně.cz
Albert Lutuli
Albert Schweitzer
Albigénstvo
Ales Bjaljacki
Alexander Fleming
Alfonso García Robles
Alfred Hermann Fried
Alma mater
Alva Myrdalová
Al Gore
Amerika Birleşik Devletleri Temsilciler Meclisi başkanı
Amnesty International
Andrej Dmitrijevič Sacharov
Antibiotikum
Antika
Anton Rusina
Anvar as-Sádát
Aristide Briand
Arthur Henderson
Auguste Marie François Beernaert
Aun Schan Su Ťij
Austen Chamberlain
Autoritní kontrola
Az Amerikai Egyesült Államok Kongresszusának képviselőházi elnöke
Béla IV.
Bí-kok Hā-īⁿ Gī-tiúⁿ
Bílkovina
Bönizmus
Bahaizmus
Bakterie
Balúčistán
Baltimore
Barack Obama
Bar Levova linie
BBC
Bertha von Suttnerová
Betty Williamsová
Bezpečnostní informační služba
Bezpilotní letadlo
Biochemie
Biologická léčba nádorových onemocnění
Biologické centrum Akademie věd České republiky
BioNTech
Biskup
Bogomilstvo
Bombové útoky na madridské vlaky 2004
Budín (Budapešť)
Bulharsko
Cambridge (Massachusetts)
Carlos Filipe Ximenes Belo
Carlos Saavedra Lamas
Carl von Ossietzky
Catherine Ashtonová
Cena Pera Angera
Cena Thálie
Cena Thálie
Centrum občanských svobod
Ceny Anděl 2023
Ceny Thálie 2023
Ceny Thálie 2023
Chủ tịch Hạ viện Hoa Kỳ
Charkovská oblast
Charles Albert Gobat
Charles Gates Dawes
China Mobile
Christian Lous Lange
Commons:Featured pictures/cs
Cordell Hull
Covid-19
CureVac
Cvi Hecker
Cvi Hecker
Czech News Center
Dýmová hora
Dětský fond Organizace spojených národů
Daň
Dag Hammarskjöld
Damašek
Daniel Anýž
Daniel Anýž
Daniel Kahneman
David Koller
David Trimble
Demokratická strana (USA)
Demokraticky-republikánská strana
Denis Mukwege
Desmond Tutu
Digital object identifier
Dmitrij Muratov
Doketizmus
Dominique Pire
Donatizmus
Dopravní letoun
Drew Weissman
Druhá bitva o Atlantik
Druidizmus
E15
Economia
Egypt
Eisaku Sató
Elektron
Elie Wiesel
Elihu Root
Ellen Johnsonová-Sirleafová
Emily Greene Balch
Emirates
Encyklopedie
Epilepsie
Ernesto Teodoro Moneta
Ernst Boris Chain
Evropská unie
Federalistická strana
Ferdinand Buisson
Fleury-devant-Douaumont
Forseti fulltrúadeildar Bandaríkjaþings
Frédéric Passy
Francie
Francis Lee
Francis Lee
Frank B. Kellogg
Frederik Willem de Klerk
Fredrik Bajer
Fridtjof Nansen
FTX
Gaza
Gemeinsame Normdatei
George Catlett Marshall
Grameen Bank
Gruppenführer
Guinea
Gustav Stresemann
Habsburkové
Hagiografie
Harvardova univerzita
Heinrich Himmler
Henri Dunant
Henri La Fontaine
Henry Clay
Henry Kissinger
Henry Raeburn
Heréza
Hjalmar Branting
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní histokompatibilní komplex
Hlavní strana
Holokaust
Homs
Howard Walter Florey
Igor Rausis
Imunitní reakce
Imunitní systém
Indická filozofia
Injekční aplikace
Inocenc IV.
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
In vitro
IROZHLAS
Islám
Islámský stát#Geografické dÄ›lení IS
Isná ašaríja
Ivan Andreadis
Ivan Korčok
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Jásir Arafat
Józef Rotblat
J.A.R.
James G. Blaine
James K. Polk
Jane Addamsová
Jan Krkoška
Jednotky Quds
Jiří Korn
Jiří Stach (překladatel)
Jicchak Rabin
Jimmy Carter
Jody Williams
Joe Lieberman
John Boyd Orr
John Hume
John Mott
John Nance Garner
John Simmons Barth
Jomkipurská válka
Jon Fosse
José Ramos-Horta
Josef Bělica
Juan Manuel Santos
Jungtinių Valstijų Atstovų rūmų pirmininkas
Křesťanství
Kajláš Satjárthí
Kanada
Karadž
Karel Hartl
Karel Hartl
Katalin Karikóová
Katalin Karikóová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kemetizmus
Ketua Dewan Perwakilan Rakyat Amerika Serikat
Kevin McCarthy
Kevin McCarthy
Kim Te-džung
Klasifikace sinic#Nová fylogenetická systematika
Klas Pontus Arnoldson
Know Nothing
Kofi Annan
Koronavirus
Kostel svatého Porfyria
Krasnogorsk (Moskevská oblast)
Krize v Rudém moři
Kryptoměna
Kurdistán
Kvantová tečka
Kvartet pro národní dialog
Lékař
Lékaři bez hranic
Lékaři proti jaderné válce
Léon Bourgeois
Léon Jouhaux
Lê Ðức Thọ
Lansana Conté
Lech Wałęsa
Lester B. Pearson
Leymah Gboweeová
Library of Congress Control Number
Lidovky.cz
Lidská práva
Lidskoprávní aktivista
Linus Pauling
Liou Siao-po
Lobbování
Louis Gossett Jr.
Louis Renault (právník)
Ludwig Quidde
Lymfocyt
Máního eschatológia
Mírové síly OSN
Měšek I. Těšínský
Maďarsko
Madrid
MAFRA
Mahsá Amíníová
Mairead Maguireová
Malála Júsufzajová
Maria Ressaová
Marina Ovsjannikovová
Marlon Brando
Martin Luther King
Martti Ahtisaari
Maryse Condé
Mateřídouška
Matka Tereza
Meditácia
Memorial
Menachem Begin
Mercalliho stupnice
Mesalianizmus
Mezinárodní ústav pro lidská práva
Mezinárodní červený kříž
Mezinárodní agentura pro atomovou energii
Mezinárodní kampaň za zákaz nášlapných min
Mezinárodní kampaň za zrušení jaderných zbraní
Mezinárodní organizace práce
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Michael Gambon
Michael Gambon
Michael Jordan
Michail Gorbačov
Mike Johnson
Mikrobiologie
Miroslav Pohuněk
Miroslav Pohuněk
Mistrovství světa v ragby 2023
Moderna (firma)
Mohuč
Monofyletismus
Morálna teológia
Moravskoslezský kraj
Most Francise Scotta Keye
Moungi Bawendi
MRNA
MRNA-1273
Muhammad Baradej
Muhammad Júnus
MV Dali
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Nástupnictví na úřad prezidenta Spojených států amerických
Nílúfar Hamedíová
Nadace Wikimedia
Nadja Muradová
Nansenův mezinárodní úřad pro uprchlíky
Narges Mohammadi?oldid=1178853824
Narghís Mohammadiová
Nathan Söderblom
Navíd Afkari
Nelson Mandela
New York
Nicholas Murray Butler
Nihon Hidankjó
Nitrosvalová aplikace
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Norman Angell
Norman Borlaug
Norsko
Novinář
Novopohanstvo
Nukleosid
Odúmrť
Operace Tungsten
Opolské knížectví
Organizace pro zákaz chemických zbraní
Organizace spojených národů
Osvětimské knížectví
Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Přemek Ratibořský
Přemysl Otakar II.
Padělek
Pam Rabbit
Pandemie covidu-19
Parlamentní volby na Slovensku 2023
Parlamentní volby na Slovensku 2023
Patricia Janečková
Patricia Janečková
Paulikánstvo
Paul Henri d'Estournelles de Constant
Pavel Svojanovský
Penicilin
Perština
Peter Pellegrini
Pfizer
Philip Noel-Baker
Piastovci
Pohanství
Polsko
Porfyrios z Gazy
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poustevník
Poznaňský projev
Président de la Chambre des représentants des États-Unis
Predseda Snemovne reprezentantov Spojených štátov
Presidente da Câmara dos Representantes dos Estados Unidos
Presidente de la Cámara de Representantes de los Estados Unidos
President de la Cambra de Representants dels Estats Units
Prezidentské volby na Slovensku 2024
Prezident Spojených států amerických
Proteosyntéza
Protesty proti ruské invazi na Ukrajinu
Protilátka
První kanál (Rusko)
PubMed
Pugwashské konference o vědě a světových záležitostech
Q4967771
Q4967771#identifiers
Q4967771#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q4967771#P166
Q912994
Rúholláh Zam
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Ralph Bunche
Ratibořské knížectví
Rekonštrukcionizmus
René Cassin
Reportéři bez hranic
Republikánská strana (USA)
Richard Salzmann
Richard Salzmann
Richard Serra
Rigoberta Menchú
RNáza
RNA
RNA vaccine?oldid=995361902
RNA vakcína
Robert Cecil (diplomat)
Robert Fico
Royal Air Force
Royal Canadian Air Force
Roza Šaninová
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sístán
Sýrie
Sam Bankman-Fried
Schengenský prostor
Schutzstaffel
Schuyler Colfax
Seán MacBride
Sekta
Semantic Scholar
Senát Spojených států amerických
Senegal
Seznam hejtmanů Moravskoslezského kraje
Seznam nositelů Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství
Seznam opolských knížat
Seznam těšínských knížat
Seznam vlád Československa
Slezská knížectví
Slované
Slovensko
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Soluň
Soubor:Порфирий Газский.jpg
Soubor:20160717Thymus pulegioides6.jpg
Soubor:CharlesFrederickCrisp.jpg
Soubor:Cieszyn Piast dynasty COA.png
Soubor:Cobb, Howell2.jpg
Soubor:DavidBremmerHenderson.jpg
Soubor:Emirates Airbus A380-861 A6-EER MUC 2015 04.jpg
Soubor:Frederick Gillett.jpg
Soubor:Frederick Muhlenberg.jpg
Soubor:Galusha A. Grow restored.jpg
Soubor:Henry Clay.JPG
Soubor:J. Warren Keifer - Brady-Handy.jpg
Soubor:James Beauchamp Clark.jpg
Soubor:James G. Blaine - Brady-Handy.jpg
Soubor:James Knox Polk by GPA Healy, 1858.jpg
Soubor:James Lawrence Orr - Brady-Handy.jpg
Soubor:JDayton.jpg
Soubor:JohnWinstonJones.jpg
Soubor:John Bell.jpg
Soubor:John Griffin Carlisle, Brady-Handy photo portrait, ca1870-1880.jpg
Soubor:John n garner.jpg
Soubor:John Wesley Davis.jpg
Soubor:John White.jpg
Soubor:JonathanTrumbull.jpg
Soubor:JosephBradleyVarnum.jpg
Soubor:Joseph Byrns.jpg
Soubor:LangdonCheves.jpg
Soubor:LinnBoyd.jpg
Soubor:Michael C. Kerr - Brady-Handy.jpg
Soubor:Michael Jordan.jpg
Soubor:Narges Mohammadi (cropped).jpg
Soubor:Nathaniel Prentice Banks.jpg
Soubor:NC-Congress-NathanielMacon.jpg
Soubor:Nick Longworth Portrait.JPG
Soubor:PPBarbour.jpg
Soubor:RbrtMTHntr (rotated).jpg
Soubor:RCWinthrop.jpg
Soubor:RNA vaccine-en.svg
Soubor:Samuel J. Randall - Brady-Handy.jpg
Soubor:Samuel Taliaferro Rayburn (cropped).jpg
Soubor:Schuyler Colfax, photo portrait seated, c1855-1865.jpg
Soubor:Seal of the Speaker of the US House of Representatives.svg
Soubor:SpeakerBankhead.png
Soubor:SpeakerCannon.png
Soubor:SpeakerRainey.png
Soubor:SpeakerStevenson.png
Soubor:SpeakerTaylor.png
Soubor:Speaker Mike Johnson Official Portrait.jpg
Soubor:Synthetic Production of Penicillin TR1468.jpg
Soubor:TheodoreSedgwick.jpg
Soubor:Theodore Medad Pomeroy - Brady-Handy.jpg
Soubor:Thomas Brackett Reed by John Singer Sargent.jpg
Soubor:Typhoon Tip and Typhoon Sarah (1997).png
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:William Pennington portrait.jpg
Spéicéir Theach na nIonadaithe, SAM
Spa
Speaker della Camera dei rappresentanti degli Stati Uniti
Speaker Dewan Perwakilan Amerika Syarikat
Speaker i Repræsentanternes Hus (USA)
Speaker i Representantenes hus i USA
Speaker of the United States House of Representatives
Speaker o the Unitit States House o Representatives
Speciální:Co odkazuje na/Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/9780861545506
Speciální:Zdroje knih/9780861545513
Spiker Izby Reprezentantów Stanów Zjednoczonych
Spojené království
Spojené státy americké
Sprecher des Repräsentantenhauses der Vereinigten Staaten
Stálý mezinárodní výbor míru
Stanfordova univerzita
Stigmatizácia
Strana Whigů
Suezský průplav
Světový potravinový program
Svatá rodina
Tändzin Gjamccho
Tübingen
Těšínské knížectví
Těšínsko
Tajfun Tip
Talmannen i USA:s representanthus
Tawakkul Karmánová
Taxon
Tchaj-wan
Tereza Balonová
Theodore Roosevelt
Theodosius I.
Tirpitz (1939)
Tobias Michael Carel Asser
Tozinameran
Tropická cyklóna
Ukrajina
USS Wichita (CA-45)
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Výkal
Výmar
Věda 24
Věra Nováková (výtvarnice)
Vězeň svědomí
Věznice Evín
Vakcína
Vakcína CureVac proti covidu-19
Vakcína proti covidu-19
Valdénstvo
Viceprezident Spojených států amerických
Viktor Medvedčuk
Vilém Mandlík
Vilém Mandlík
Virtual International Authority File
Virus
Vláda České republiky
Vladislav I. Opolský
Voják
Voorzitter van het Huis van Afgevaardigden (Verenigde Staten)
Wangari Maathaiová
Wang Mang
Washingtonská konference
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Randal Cremer
Willy Brandt
Woodrow Wilson
Yaşar Kemal
Yhdysvaltain edustajainhuoneen puhemies
Zandžán (město)
Zemětřesení




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk