A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Vápenec | |
| Dachsteinský vápenec so skamenelinami lastúrnikov | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit |
| Akcesórie | dolomit, kremeň, sadrovec, pyrit, siderit, ... |
| Vlastnosti | |
| Textúra | masívna, kryštalická, pórovitá |
| Farba | biela, sivá |
| Hustota | 2,6-3 kg/dm3 |
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z uhličitanu vápenatého (CaCO3), či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva krieda[1]. Rozličné prímesi ich zafarbujú do siva, červena (oxidy železa), najmä ak sú vystavené zvetrávaniu.
Do geologických máp a litostratigrafických schém sa vápence zaznačujú tehličkovou šrafúrou[2].
Zloženie a vlastnosti
Zloženie
Vápence v prevažnej miere tvorí kalcit, menej aragonit. Kalcit sa zúčastňuje na zložení primárnej aj sekundárnej zložky vápencov. Ak si horninotvorné organizmy svoje schránky stavajú z kalcitu, tento býva dosť čistý, v prípade aragonitu sa vyskytujú prímesi horčíka. Ak sú vysoké (viac ako 4 mol.% MgCO3), hovoríme o vysoko-horčíkovom kalcite. Vysoké obsahy Mg sú však v kalcite nestabilné, preto staršie, druhohorné vápence majú nízky obsah horčíka.[3] Vysoký obsah magnézia v kalcitových schránkach hromadia najmä hlavonožce a koraly.
Aragonit je nestabilný a mení sa postupne na kalcit, preto ho obsahujú iba mladé vápence. Môže vznikať vyzrážaním z roztokov, alebo sa do sedimentu dostane ako súčasť schránok organizmov[4]. Dolomit vo vápencoch primárne nie je prítomný, vzniká iba dôsledkom neskorších metasomatických procesov. Nijaké organické schránky netvorí dolomit. Siderit je vo vápencoch vzácna prímes. Vyskytuje sa vo formáciách, v ktorých sú asociované vápence a sideritové železné rudy.
Z akcesorických minerálov je významnejší iba kremeň, ktorý býva prítomný vo forme chalcedónových sferolitov. Niekedy tvorí vo vápenci konkrécie, ktoré známe ako pazúrik. Z iných kremičitanov sa vyskytujú ílové minerály (illit a kaolinit) a živce. Vápenec s veľkým podielom ílovitých minerálov sa nazýva slieň. Ostatné minerály (fosfáty, glaukonit, sadrovec) nie sú bežnou akcesóriou a ich výskyt je daný špecifickými podmienkami pri sedimentácii.

Vápence sa skladajú zo štyroch komponentov:
- zŕn neorganického pôvodu (nazývajú sa aj ooidy alebo pisoidy). Ooidy sú sférické zrná a psioidy majú nepravidelný tvar. Vznikajú obrúsením pri transporte, resp. pri vyzrážaní v suchých (arídnych) podmienkach.
- zŕn organického pôvodu, (tzv. bioklastov). Predstavujú produkty organickej činnosti morských organizmov. Klasty organického pôvodu v sedimente často prevažujú, takéto vápence sa označujú ako organogénne. V prvohorách sa významne podieľali na tvorbe vápenca archeocyáty. Neskôr sa stali dôležitou zložkou týchto hornín zvyšky koralov, schránky dierkavcov, niektorých ramenonožcov (v druhohorách napríklad amonity), ulitníkov, lastúrnikov, zvyškov ľalioviek, machoviek alebo rias.[1]
- mikritu - je to veľmi jemnozrnná vápnitá hmota, ktorá vypĺňa priestor medzi zrnami. Pri pozorovaní v polarizačnom mikroskope sa javí ako tmavá.
- cementu (alebo sparit). Cement je hrubozrný kalcit vypĺňajúci medzery medzi zrnami. V polarizačnom mikroskope je svetlý.
Textúry a štruktúry
Vápence sú polygenetické horniny. Značná časť bola pôvodne mechanicky premiestnená a uložená podobne ako iné klastické sedimenty, iné boli zasa chemicky vyzrážané z vody. Preto sa ich textúrne znaky líšia. Prvá skupina má hydrodynamické textúry, kým druhá veľmi špecifické, závislé od prostredia.
Textúry formované hydrodynamickým režimom vznikajú rovnaké ako v klastických sedimentoch - šikmé zvrstvenie, gradačné zvrstvenie, znaky na povrchu. Paleokrasové povrchy vznikajú pri rozpúšťaní spodnými vodami. Vytvárajú sa nepravidelné, kavenózne povrchy s dutinami.
Fenestrálne textúry je všeobecný názov pre dutiny v karbonátoch, vyplnené sparitom. Laminované textúry majú panplanárne usporiadané dutinky. Okaté textúry, obsahujú nepravidelné hniezda, vyplnené sparitom (tzv. očká). Stromatakisy vznikajú v plytkých vodách a majú veľké nepravidelné dutiny. Podľa posledných výskumov môžu vznikať ako výplne kolónií hubiek[5]. Hľuznaté textúry vznikajú v plytkovodných vápencoch - sú to vlastne stopy po vŕtaní živočíchmi.
Vlastnosti

Vápenec je tvorený z 80% kalcitom, a preto má dosť podobné vlastnosti: približne rovnakú tvrdosť (3), dobrú rozpustnosť v kyselinách za uvoľňovania CO2. Rozpúšťa sa aj vo vode s obsahom CO2 za vzniku hydrogenuhličitanu vápenatého (Ca(HCO3)2). Tento jav je príčinou vzniku krasových fenoménov, ako sú jaskyne, závrty, škrapy a iné.
Rozdelenie

Vápence sa rozdeľujú podľa miesta vzniku na:
- plytkomorské vápence - v dnešnej dobe vznikajú len zriedkavo. Najznámejšou lokalitou je pobrežie Floridy a Bahám s dĺžkou pobrežnej línie 700 km a šírkou plytkovodnej zóny 300 km. Hĺbka vody tu nie je viac ako 10 m. Sedimenty sú zložené z vápencových pieskov, vzniknutých z úlomkov schránok, ktoré sú asociované s vápnitým bahnom. Inou lokalitou je pobrežie Austrálie - Veľký koralový útes.
- hlbokomorské vápence - rozdeľujú sa na dve skupiny:
- bazénové alebo pelagické vápence vznikajú v 2 000 až 3 600 m hlbokých oceánskych panvách, kde sa usadzujú vápencové kaly tvorené schránkami dierkavcov, napr. v súčasnosti rodu Globigerina. Vo väčších hĺbkach (cez 4 000 m) sa vápnité kaly opäť rozpúšťajú. Tieto pelagické vápence majú jemnú, kalovú štruktúru [6] a lastúrnatý lom.
- turbiditné tieto nie sú v súčasnosti veľmi rozšírené, známe sú skôr zo starších formácií. Vyskytujú sa na úpätiach pevninských okrajov morí, kde dochádza k zosúvaniu podmorských sedimentov na morskom svahu a ich prepracovávaniu turbulentnými prúdmi. Ich príkladom sú alodapické vápence.[7]
- vápence asociované s evaporitmi - malé akumulácie vápencov vznikajú aj pri odparovaní dočasných jazier v púštnych oblastiach. Vrstvy týchto hľuznatých, nerovnomerných vrstiev sa nazývajú kaliče a kalkrety. Ako akcesorické minerály tu vystupujú evapority, hlavne sadrovec a anhydrit.
- sladkovodné vápence - vznikajú v jazerách vo forme jazernej kriedy, čo je vlastne ílovo-vápnitý sediment. Ďalším typom sladkovodných vápencov sú onkoidy produkované riasami so silne pórovitou textúrou. Posledným typom sú travertíny, pórovité vápnité sedimenty, ktoré vznikajú vyzrážaním z termálnych prameňov alebo penovce, vznikajúce vyzrážaním z povrchovej vody normálnej teploty za prispenia rastlín a mikroorganizmov.
- eolické vápence - vznikajú vyvievaním zvetralinových úlomkov z koralových útesov na brehoch morí a následnom vytváraní spevnených vrstiev. Takéto vápence sa nazývajú aj eolianity.
Mikrofaciálne klasifikácie
Vápence môžu byť klasifikované podľa rôznych vedeckých kategórií, najmä na základe ich zloženia a textúrnych znakov ako je veľkosť klastov, množstvo základnej hmoty a cementu, ktoré možno pozorovať iba pod mikroskopom. Medzi najpoužívanejšie patria Folkova (1959) a Dunhamova klasifikácia (1962)[8]. Zatiaľ čo Folk klasifikoval vápence čisto na základe allochémov a typu základnej hmoty (napr. biomikrit pre vápenec s prevahou základnej hmoty a bioklastov), Dunham aplikoval i textúrne znaky (napr. wackstone, pre vápenec s podpornou štruktúrou mikritu a viac ako 10 % zŕn). Obe klasifikácie sú si rovnocenné.
Vznik vápencov

Proces vzniku vápencov je niekoľkostupňový a prebieha v rôznych prostrediach od pripovrchových až po hlbšie. Pri premene kalcitového bahna na vápenec prebieha šesť základných procesov: cementácia, mikritizácia, neomorfóza, rozpúšťanie, kompakcia a dolomitizácia. Zmeny začínajú ihneď po uložení, alebo už aj počas ukladania a môžu prebiehať v morskom ako aj v suchozemskom prostredí. Absolútna väčšina vápencov má biochemický alebo organický pôvod.
Morské prostredie
Na morskom dne dochádza k cementácii a mikritizácii, pričom cementácia je charakteristická skôr pre aktívne prostredie a mikritizácia pre pokojné vody. Vápence sa všeobecne považujú za sedimenty teplých morí. Rozpustnosť kalcitu vo vode je totiž priamo úmerne závislá od nasýtenia vody oxidom uhličitým. CO2 sa rozpúšťa najľahšie v studenej vode, čo spôsobuje, že v takejto vode sa ľahko rozpúšťa aj kalcit. Keďže teplota vody a s tým súvisiace rozpustnosť kalcitu, sa nemení len v závislosti od zemepisnej šírky ale aj od hĺbky, dochádza k rozpúšťaniu karbonátových zŕn aj pri sedimentácii v hlbokej vode. Pri tom platí postupnosť, že najskôr sa rozpúšťa aragonit, neskôr kalcit s vysokým obsahom Mg až nakoniec kalcit s nízkym obsahom Mg. Intenzita rozpúšťania stúpa až po dosiahnutie karbonátovej kompenzačnej hladiny (CCD), pod ktorou sa už žiadne karbonáty neusadzujú.[3]
Kontinentálne prostredie
V suchozemskom prostredí vznikajú vápence rôznym spôsobom. Najčastejšie sú travertíny, vyzrážané z roztokov termálnych vôd a penovce, ktoré precipitovali z vôd povrchových tokov alebo prameňov s normálnou teplotou.[9] Za priaznivých podmienok môže dôjsť k vzniku vápencov aj v podpovrchovom suchozemskom prostredí, jedná sa o tzv. caliche a kalkréty. Hlavným činiteľom je pôsobenie podzemných vôd - tzv. pripovrchová diagenéza. Vyvoláva ju sladká voda, pričom dochádza k rozpúšťaniu, cementácii a vzniku pôdy.[3]
Kompakcia
Po nahromadení väčšieho množstva karbonátového sedimentu alebo v dôsledku prekrytia inými sedimentami dochádza ku kompakcii (spevneniu) vápencových vrstiev. Podieľa sa na tom rôznou mierou mechanické stesnanie zŕn v štruktúre, ktoré vedie k usporiadaniu zŕn približne paralelne s vrstevnatosťou. Chemická kompakcia má za následok rozpúšťanie v miestach dotykov zŕn, pri čom vznikajú rôzne stylolity (sutúry) a mikrostylolity.[3] Spevnenie a diagenetické procesty postihujú vápence a karbonáty rádovo skôr ako siliciklastické sedimenty.
Výskyt

Kras
Kras je názov pre územie tvorené vápencami, kde došlo vplyvom eróznych činiteľov k odstráneniu zvetralinového plášťa a obnaženiu skalných masívov. Vplyvom chemického zvetrávania tu dochádza k narúšaniu pôvodnej geologickej stavby a vytvoreniu typyckých útvarov pre kras. Tieto sa delia na primárne a sekundárne.
Vo svete
Vápence sú veľmi rozšírené po celom svete, vo všetkých geologických formáciách (vápence z série Bulawayan v Južnej Afrike sú staré až 2,6 mld. rokov). Väčšina súčasných vápencov sa tvorí v tropickom, alebo v subtropickom pásme. V oblasti Českého masívu sa vápenec nachádza hlavne v devónskych sedimentoch Pražskej panvy, Moravskom, Mladečskom a Hranickom krase a pri Štramberku[10].
Slovensko
Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne druhohorného veku (triasové, jurské a kriedové). Podieľajú sa na stavbe obalových jednotiek tatrika a veporika, ako aj na stavbe príkrovov, hlavne krížňanského (fatrikum), chočského (hronikum), silického (silicikum) a ďalších. Vystupujú tiež v meliatiku. Možno ich nájsť vo všetkých jadrových pohoriach [11] a v bradlovom pásme, hlavne jeho jurskej čorštýnskej a ďalších plytkovodných jednotkách. V strednom triase (anis) sa v oblasti tethýdy, aj vo všetkých jednotkách interníd Západných Karpát, usadzovali na obrovskej karbonátovej plošine, tmavé až čierne tzv. gutensteinské vápence. Okrem charateristickej tmavej farby sú typické viacerými znakmi dolomitizácie, prípadne telesami tmavých lavicovitých dolomitov. V širšom zmysle sú k nim radené aj vápence s šošovkami krinoidových vápencov. Skameneliny sa v nich vyskytujú iba zriedkavo. Gutensteinské vápence sú často skrasovatelé - napr. Demänovská jaskyňa Slobody, Harmanecká jaskyňa, Belianska jaskyňa[12]. V južnejších jednotkách (hronikum, silicikum) v strednom triase pokračovalo usadzovanie hlbokovodných reiflingských, prípadne plytkovodných wettersteinských vápencov. Vo vrchom triase to bol aj plytkovodný dachsteinský vápenec (názvy odvodené od podobných vápencov z Álp). Pre juru boli skôr typickejšie piesčité krinoidové vápence, alebo vápencom blízke sliene. Miestami sedimentovali červené hľuznaté vápence (czorstynské alebo adnetské) a rádioláriové vápence. Na prelome jury a kriedy sa usadzovali aj kalpionelové resp. pieninské vápence. V období kriedy sa usadzovali vápence už v menšej miere. Charakteristické sú napríklad urgónske vápence manínskej jednotky bradlového pásma, alebo muránske vápence v Tatrách.[7] Skrasovatelé vápence sa nachádzajú na veľkej ploche hlavne v Slovenskom krase, Slovenskom raji a Muránskej planine. Zo štvrtohôr sú významné výskyty sladkovodných vápencov a travertínov, mnohé z nich sa tvoria dodnes, hlavne na výveroch v oblastiach zlomových línií. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším objemom ťažby vápenca na svete[13].
Použitie

Pre jeho relatívnu mäkkosť je dobre opracovateľný, tak sa využíva ako obkladový kameň na budovy (hlavne koncom 19. a na začiatku 20. storočia). Na takéto použitie však nie sú vhodné všetky vápence, pretože niektoré nemusia byť v dôsledku svojho zloženia, úložných pomerov alebo zvrásnenia dobre opracovateľné. Problémom je však aj jeho reaktivita s kyselinami, čo sa prejavuje poškodením fasád budov kyslými dažďami. V stavebníctve sa používa aj jeho drvina ako podklad ciest, železničných tratí atď.
Z vápenca sa vyrába portlandský cement, ktorý môže mať variabilný obsah kalcitu aj ílovitých minerálov, no nemôže obsahovať vyššie množstvo dolomitu.[13]
Vápenec má široké využitie v priemysle. Po tepelnej úprave - vypálení a zahasení aj ako vápno - základná zložka malty. Poznáme dva dôležité druhy vápna: hydraulické (tuhne aj pod vodou) a vzdušné vápno (tuhne iba za prístupu vzduchu). Kvalita vápna do veľkej miery závisí aj na štruktúre vápenca, ktorá by mala byť podľa možnosti čo najjemnozrnnejšia. Vysokopercentné vápence sa používajú pri výrobe skla, cukru, celulózy, dusíka, sódy či karbidu vápnika. V hutníctve má význam ako strusková prísada.[13] Rozomletý sa používa aj v poľnohospodárstve na neutralizáciu kyslých pôd. Ďalšie využitie majú aj vápencové masívy, v dôsledku svojej porozity, môžu slúžiť ako rezervoáre ropy.
Na Slovensku je vápenec (podobne ako dolomit) využívaný pomerne neefektívne, pretože najčistejšie vápence, ktoré by bolo možné využívať ako drahšie plnidlá a suroviny pre chemický priemysel sa zúžitkuvávajú v cementárstve, kde ich je nutné miešať so slieňmi.
Referencie
- ↑ a b Petránek, J., 1963. Usazené horniny. Nakladatelství Československé akademie vĕd, Praha, 687 s.
- ↑ Tucker, M., 2003. Sedimentary Rocks in the Field. John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.
- ↑ a b c d Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
- ↑ Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ Aubrecht, R.,Schlögl, J., Krobicki, M., Wierzbowski, H., Matyja, B.A., Wierzbowski, A., 2009. Middle Jurassic stromatactis mud-mounds in the Pieniny Klippen Belt (Carpathians) — A possible clue to the origin of stromatactis. Sedimentary Geology, 213, s. 97–112
- ↑ Reichwalder, P. a Jablonský, J., 2003. Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, 239 s.
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.
- ↑ Dunham's classification of carbonate rocks . glossary.oilfield.slb.com, 7. jún 2009, . Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
- ↑ Capezzuoli, E., Gandin, A., Pedley, M, 2014, Decoding tufa and travertine (fresh water carbonates) in the sedimentary record: The state of the art. Sedimentology 61, 1, 1-21.
- ↑ Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, . Dostupné online.
- ↑ Vápenec . mineraly.sk, 13. máj 2009, . Dostupné online. Archivované 2009-02-23 z originálu.
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1978. Encyklopédia Slovenska II. zväzok E - J. Veda, Bratislava, s. 201
- ↑ a b c Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
Pozri aj
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čechie (postava)
Čeleď
Čerpadlo
Česká Wikipedie
České království
Česko
Československo
Členský stát Evropské unie#RozÅ¡iÅ™ovánà EU
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Řím
Šarlota Amálie Šlesvicko-Holštýnsko-Sonderbursko-Plönská
1. červen
1. duben
1. květen
10. duben
10. srpen
1014
11. říjen
11. duben
1154
1185
12. červen
12. březen
12. duben
1223
13. duben
1348
14. duben
14. listopad
14. prosinec
1420
1458
1464
1471
1484
15. červen
15. říjen
15. duben
15. leden
1500
1505
1509
1540
1558
1598
16. duben
16. století
1653
1661
1675
1690
17. duben
17. září
1700
1720
1722
1728
1744
1756
1768
1770
1775
1776
1777
1791
1794
1795
1797
1798
18. duben
18. leden
1805
1819
1822
1824
1827
1828
1829
1834
1836
1851
1852
1863
1866
1868
1871
1875
1881
1885
1891
1897
19. říjen
19. duben
19. prosinec
1901
1902
1904
1905
1906
1908
1913
1914
1919
1920
1921
1922
1924
1927
1929
1931
1933
1942
1943
1944
1945
1947
1948
1949
1953
1954
1956
1957
1959
1960
1964
1969
1973
1981
1982
1985
1989
1990
1991
1993
1994
1996
1999
2. duben
20. duben
20. století
2003
2004
2005
2006
2008
2009
2014
2024
21. říjen
21. duben
21. květen
21. leden
22. březen
22. duben
23. duben
24. duben
25. červenec
25. březen
25. duben
26. duben
26. listopad
27. duben
28. duben
29. červenec
29. duben
3. červen
3. duben
30. duben
31. prosinec
4. únor
4. duben
4. srpen
5. duben
5. listopad
6. březen
6. duben
7. únor
7. říjen
7. duben
8. duben
8. srpen
8. září
9. říjen
9. duben
Akce Kámen
Akt (výtvarné umění)
Aleš Sigmund
Alegorie
Aleppo
Alfons II. Portugalský
Alfons Portugalský (1509–1540)
Americký dolar
Americký dolar#Monetárnà indexy peněžnà zásoby USA
Anglický král
Antonio Cantafora
Antverpy
Autoritní kontrola
Ayrton Senna
Březen
BASIC
Bedřich Smetana
Big Maybelle
Bitva na řece Jalu
Bitva u Clontarfu
Bohumír Jaroněk
Bohuslav Šťastný
Braniboři v Čechách
Brazílie
Brian Bóruma
Brno
Církev sjednocení
Cedr
Charles Spencer, 3. hrabě ze Sunderlandu
Commons:Featured pictures/cs
Dáša Veškrnová
Damašek
Daniela Hantuchová
Dušan Grúň
Duben
Eduard III.
Egon Hostovský
Encyklopedie
Estonsko
Evan O'Neill Kane
Evropská unie
Fontána
Fontána čtyř řek
Fontána di Trevi
Fontána Garraffo
Fontány v Římě
Fontana della Barcaccia
Formule 1
Fountain
Francesco Maria Accinelli
František Gellner
František Josef Čečetka
Friedrich Groos
Ga'on z Vilna
Gemeinsame Normdatei
Georgij Mondzolevskij
Grand Prix San Marina 1994
Gregoriánský kalendář
GRU
Hana Brejchová
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Humza Yousaf
Internet
Irsko
Italština
Izrael
Ján Adam Rayman
Ján Bahna
Jacques Nicolas Billaud-Varenne
James Buchanan
James King and the Lonewolves
Jan Černý (ministr)
Jan Lebeda (kněz)
Jan Nejedlý
Jan Prošvic
Jiří Horák (1924)
Jiří Kovtun
Jiří Lobkowicz
Jiří Sequens
Jiří z Poděbrad
Jižní Korea
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Joe Biden
Johana Francouzská (1464–1505)
John Cale
Josef Šembera
Judy Davisová
Julius Caesar Scaliger
Křižíkova fontána
Křovinná vegetace
Kašna
Karel Hynek Mácha
Karel II. Stuart
Karel Kachyňa
Karel Mašek
Karel Pavelka
Karel Sabina
Karel Skopal
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
Koncentrační tábor Lety
Korunovace
Krize v Rudém moři
Květen
Kypr
Labe
Latina
Lední hokej na Letních olympijských hrách 1920
Leoš Janáček
Letní olympijské hry 1920
Letohrádek královny Anny
Lety (okres Písek)
Libanonská vlajka
Library of Congress Control Number
Libreto
Litva
Ljuba Hermanová
Londýn
Lotyšsko
Lubomír Kafka
Ludmila Zemanová
Lukáš M. Vytlačil
Luxus
Máj (Karel Hynek Mácha)
Maďarsko
Maarten Tromp
Malá dohoda
Malta
Martin Holcát
Melina Kanakaredesová
Michael Moore
Miroslav Macek
Mlýnské kolo
Muzeum romské kultury
Náměstí
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference ve Vizuálním editoru
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní muzeum
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nacismus
Nadace Wikimedia
Neviditelný pes
Nicole Vaidišová
Nur ad-Dín
Olomouc
Oportunismus
Otakar Šín
Otakar Husák
Písek (město)
Přestupný rok
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Park
Partitura
Patrik Husák
Patrik Ouředník
Paul Auster
Pavel Kouba
Pedro Álvares Cabral
Peter Demetz
Petro Prokopovyč
Petr Sepeši
Plastika (výtvarné umění)
Podvazkový řád
Polsko
Polytematický strukturovaný heslář
Portál:Aktuality
Portál:Architektura a stavebnictví
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Zahrada a zahradnictví
Portugalsko
Pražský hrad
Praha
Prezident Spojených států amerických
Prlov
Programovací jazyk
Puštíkovití
Q483453#identifiers
Q483453#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžena Vacková
Radek Pilař
Renesance
Robert Konečný
Robert Kvaček
Rozhlas a televize Slovenska
Rudá armáda
Rudolf Skuherský
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rusko-japonská válka
Rybník
Sadovnická tvorba
Samuel Wallis
San Diego
Schönbrunn
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam prvních ministrů Skotska
Sinclair ZX Spectrum
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Slovinsko
Son-mjong Mun
Soubor:DANIELA HANTUCHOVA (3244849115).jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Jaroslav-Balzar Ljuba-Hermannová.jpg
Soubor:Judy Davis - Eye of The Storm.jpg
Soubor:Karel Kachyňa 1990.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Mélina Kanakaredes (Ohio 2009).JPG
Soubor:Michael moore.jpg
Soubor:Neptunbrunnen Schoenbrunn.JPG
Soubor:Nicole Vaidisova medibank international 2006 01.jpg
Soubor:Panorama of Trevi fountain 2015.jpg
Soubor:Petr Sepeši náhrobní kámen-cropp.jpg
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:Tony Esposito 1973.JPG
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zpívající fontána.jpg
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Střešovice
Středomoří
Studánka
Sultán
Svatopluk Čech
T. R. Field
Tchaj-wan
Terry Southern
Theodor Schulz
Tony Esposito (hokejista)
Ukrajina
Václav Davídek (historik)
Václav Havel
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Vídeň
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Výlety páně Broučkovy
Výstaviště Praha
Vašek Káňa
Valašské muzeum v přírodě
Valašsko
Veřejnoprávní médium
Velká Olomouc
Vikingové
Viktor Dyk
Vláda Petra Fialy
Vladimír Klokočka
Vltava
Vodárenská věž
Voda
Vodotrysk
Vodovod
Vojtěch
Vojtěch Ignác Ullmann
Vojtěch Lanna (1805–1866)
Vojtěch Mašek (zahradník)
Vyhynulý taxon
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Turner
YouTube
Zámek (stavba)
Zahrada
Zahradní architektura
Země Koruny české
Zoologická zahrada
Zpívající fontána
Zpívající fontána (Praha)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
