A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vítězslav Nezval | |
básnik a prozaik | |
Vítězslav Nezval v roku 1934 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Robert David |
Narodenie | 26. máj 1900 |
Biskoupky, Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 6. apríl 1958 (57 rokov) |
Praha, Československo | |
Národnosť | česká |
Zamestnanie | básnik, spisovateľ |
Manželka | Františka Řepová |
Dielo | |
Žánre | báseň, román, biografia, encyklopédia, pieseň, |
Obdobie | poetizmus, surrealizmus, socialistický realizmus |
Témy | láska, príroda, budovateľský socializmus, |
Debut | Jaro - básne |
Významné práce | Manon Lescaut - veršovaná dráma, Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou - hra |
Významné ocenenia | titul Národný umelec (1953) |
Ovplyvnil |
|
Podpis | |
Odkazy | |
Vítězslav Nezval (multimediálne súbory na commons) | |
Vítězslav Nezval (* 26. máj 1900, Biskoupky – † 6. apríl 1958, Praha) bol český básnik, spisovateľ, prekladateľ, spoluzakladateľ poetizmu, vedúca osobnosť českého surrealizmu, národný umelec v roku 1953 a držiteľ zlatej medaily Svetovej rady mieru.
Život
Narodil sa v rodine vidieckeho učiteľa v Biskoupkách pri Moravskom Krumlove. Neskôr sa presťahovali do dediny Šamíkovice, na ktoré často spomínal vo svojich dielach. Vyštudoval osemročné gymnázium, bol niekoľko mesiacov na vojne a potom študoval v Brne a Prahe. Ani jednu vysokú školu nedokončil. V roku 1922 sa začal sa angažovať v Devětsile, v roku 1924 vstúpil do KSČ. Stal sa v tejto dobe protagonistom českej avantgardnej scény.
Pracoval v redakcii „Masarykovho slovníku naučného“ vo funkcii tajomníka, neskôr sa venoval spisovateľskej tvorbe. Určitú dobu pôsobil ako dramaturg Osvobozeného divadla.
Publikoval v Rudém právu, Tvorbe, Odeone, Novej scéne, Lidových novinách atď.
V rámci Devětsilu sa podieľal na založení poetizmu spolu s Karlom Teigem.
V roku 1929 podpísal Manifest siedmich, čo bol protest proti novej politickej línii KSČ - boľševizácia a podriadenie sa Kominterne.
Veľmi ho ovplyvnili jeho cesty do ZSSR, Talianska, Grécka a Francúzska. Zoznámil sa s francúzskym surrealizmom, hlavne s André Bretonom. Pod jeho vplyvom založil v Československu v roku 1934 zoskupenie Skupina surrealistov v ČSR, ktorú v roku 1938 rozpustil kvôli ideologickým nezhodám s Teigem.
Bol aktívny v protifašistickom odboji. V roku 1944 bol krátko väznený.
Po Druhej svetovej vojne bol veľmi aktívny v KSČ, dosiahol viacero politických ocenení a pôct. Jeho tvorba v tomto období nedosiahla predvojnovú kvalitu. Snažil sa o budovateľskú poéziu a o včlenenie sa do prúdu socialistického realizmu.
Skonal na následky srdcového infarktu a šarlachu. Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne.
Dielo
Prvotiny
- Jaro
- Melancholičtí upíři
- Most – napísaný pod vplyvom proletárskej poézie. Odráža sa tu doba jeho stredoškolských štúdií. Spomína na domov, ale zároveň sa zaoberá novými citovými skúsenosťami.
- Večerní
- Jarní selanka
- Letnice
Poetizmus
- Pantomima – 1924, jeho prvá poetistická zbierka
- Abeceda
- Podivuhodný kouzelník, 1922
- Papoušek na motocyklu – programový text poetizmu
- Básně na pohlednice – 1926
- Nápisy na hroby – 1926, drobná poetistická próza
- Dobrodružství noci a vějíře – 1927
- Hra v kostky – 1928
- Básně noci – 1930 – súbor, v ktorom je zaradený Edison a ďalšie texty (Podivuhodný kouzelník, Akrobat..)
- Podivuhodný kouzelník – jedno z diel, ktoré výrazne ovplyvnilo poetizmus. Možno povedať, že Nezval dal spolu s Jaroslavom Seifertom poetizmu podobu. Táto báseň sa stala symbolom poetizmu. Kúzelník prichádza predovšetkým preto, aby naučil ľudí radovať sa zo života.
- Akrobat – 1927 – Báseň je zlomom v Nezvalovej tvorbe, silne ovplyvnená geniálnym prekladom Apollinairovho Pásma od Karla Čapka. Patrí do druhej fázy poetizmu a predstavuje paralelu akrobata, ktorý symbolizuje poetistickú poéziu a krízu v Nezvalovej tvorbe. Na konci tretieho spevu je autor rozhodnutý opustiť poetistickú poéziu: „na shledanou město akrobatů“, ale nie je pripravený vojsť do nového mesta. Prvý a tretí spev tvorí rám celej básne. Sú monotematické, písané v ER-forme, v minulom čase. Môžeme v nich nájsť jednotnú konštrukciu času (báseň začína skoro ráno a končí neskoro večer) a miesta (dej sa odohráva v meste, zrejme v centre a končí sa odchodom z mesta). Druhý spev je úplne odlišne zostavený a je komponovaný na princípe pásma. Lyrický subjekt čitateľa doprevádza obrazy zo svojho života. Je použitý prítomný čas. Jednotlivé obrazy sú asociatívne spojené. Charakteristická je polytematickosť a prvky autobiografie. V treťom speve dochádza k syntéze básnika a akrobata. Poetistický optimizmus je nahradený autorovou skepsou o vlastnom zmysle poézie a už sú viditeľné náznaky budúcej surrealistickej tvorby.
- Edison – Zamýšľa sa nad tým, čo zostane po človeku po jeho smrti a dochádza k záveru, že je to jeho dielo. Vynálezcu Edisona si vzal za vzor preto, že toho mnoho dokázal. Je to akási oslava práce. Edisonova postava je zosobnenie kladných rysov, ktoré dávajú životu potrebné impulzy. Proti tomuto svetu je protikladom svet hazardných hráčov, ktorí sú nositelia vlastností ako je špekulácie a ďalších negatív, ktoré vedú k životnej prázdnote. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v refréne, kde sú najvýraznejšie:
- „Bylo tu však něco krásného co drtí
- odvaha a radost z života i smrti“
- Druhý refrén (pre hráča), mal túto podobu:
- „Bylo tu však něco těžkého co drtí
- smutek, stesk a úzkost z života i smrti“
- Signál času
- Snídaně v trávě – 1931
- Jan ve smutku – 1931
- Květy zla
Ďalej nadviazal na Edisonovskú tvorbu, ale viac sa priklonil k vyjadrovaniu sa k aktuálnym problémom (nezamestnanosť, hospodárska kríza). Tieto zbierky sú dôkazom, že aj poetizmus je schopný vyjadrovať sa k závažným problémom.
- Pět prstů
- Skleněný havelok – 1932, svojou tvorbou už čiastočne zasahuje do surrealizmu
- Zpáteční lístek – 1933
- Sbohem a šáteček – 1934, začiatok surrealizmu v Nezvalovej tvorbe
Surrealizmus
- Žena v množném čísle – 1936
- Absolutní hrobař – 1937
- Praha s prsty deště
V tom istom období ako surrealistické diela anonymne vydal dielo, ktoré nemalo surrealistické prvky a možno povedať, že stojí mimo Nezvalovu tvorbu.
- 52 hořkých balad věčného studenta Roberta Davida, 1936 – napodobuje v nich Françoisa Villona. V týchto baladách sa obracia priamo ku čitateľovi – na konci je tzv. poslanie. Túto zbierku vydal, pretože mu surrealizmus neumožňoval vyjadriť sa k aktuálnym problémom. Balady majú silný sociálny náboj, Nezval vyjadruje svoju vieru vo svetovú revolúciu. Táto zbierka mala veľký ohlas, preto vydal v rokoch 1937 – 1938 ďalšie zbierky ale tie už neboli tak kvalitné a nemali taký úspech.
- 100 sonetů zachránkyni věčného studenta Roberta Davida
- 70 básní z podsvětí na rozloučenou se stínem věčného studenta Roberta Davida
Okolo roku 1937 opustil Vítězslav Nezval myšlienky surrealizmu a posunul sa k poézii nadosobných hodnôt, toto bola samozrejme všeobecná tendencia.
- Matka Naděje – (1938), prelínajú sa dve témy – obava o osud ťažko chorej matky a osud národa ohrozeného fašizmom. Autor tvrdí, že ani jednému sa človek nesmie poddať. Nádej je pre človeka len na zemi a záleží len na jeho diele.
- Pět minut za městem, 1939, kde vyjadril svoje postoje a svoje puto ku vlasti, je to prírodná lyrika. Tiež vyjadruje odpor k okupantom. Jeho ďalšia tvorba je veľmi jednostranná, ovplyvnená dobou a snahou zavďačiť sa komunistickej vláde.
Socialistický realizmus
- Historický obraz – 1945
- Velký orloj – 1949 boj proti „buržoáznemu“ mysleniu
- Stalin – 1949
- Zpěv míru – 1950
- Z domoviny – 1951
- Křídla – 1952
- Chrpy a města – 1955
- Nedokončená – 1960
Próza
Väčšinu svojej prózy vydal medzi rokmi 1929 a 1934, bola zameraná na sféru podvedomia a sna a naznačila Nezvalov posun od poetizmu k surrealizmu.
- Kronika z konce tisíciletí
- Posedlost
- Chtěla okrást lorda Blamingtona
- Dolce far niente
- Pan Marat
- Jak vejce vejci
- Monako – romaneto
- Karneval – romaneto
- Valérie a týden divů (1932) – „čierny“ román, v roku 1970 sfilmovaný, v USA vyšiel dokonca na DVD – „Valerie and Her Week of Wonders“.
- Anička skřítek a Slaměný Hubert – pre deti, v roku 1983 vysielaný večerníček
- Sexuální nocturno (1931) – príbeh demaskovanej ilúzie. Dielo svojou povahou zaraditeľné do surrealizmu, vydané len v 138 výtlačkoch súkromne Jindřichem Štyrským, ktorý knihu bohato ilustroval. Nezval v nej popisuje svoju iniciáciu. Do zobraných spisov sa nedostalo.
- Věci, květiny, zvířátka a lidé pro děti – pre deti
- Z mého života – pamäti, o poetizme
Cestopisy
V rokoch 1935 – 1938 vydal úvahové knihy, ktoré boli i akousi osobitou formou cestopisu:
- Neviditelná Moskva (1935)
- Ulice Git-le-Coeur (1936)
- Pražský chodec (1938)
Drámy
- Milenci z kiosku (1932)
- Manon Lescaut (1940) – preložené, táto veršovaná dráma je považovaná za lepšiu než originál. Ide o jedno z najlepších Nezvalových diel. V roku 1970 vznikla televízna hra s mimoriadnym citom pre básnickú hodnotu. V titulnej roli hrá Jana Preissová, rytiera Des Grieux hrá Petr Štěpánek.
- Loretka (1941)
- Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou, Dnes ještě zapadá slunce nad Atlantidou (1956) – nebezpečenstvo atómovej vojny, preložené do angličtiny, francúzštiny, ruštiny a esperanta
- Tři mušketýři
- Nový Figaro
- Schovávaná na schodech
Ostatné diela
Vydal tiež encyklopédiu moderných básnických smerov a niekoľko literárnych štúdií o českých autoroch: Jiří Wolker, Karel Čapek, Josef Čapek, Jaroslav Vrchlický, Petr Bezruč, Toyen (1938), atď.
Preložil niekoľko diel André Bretona (tvorcu a teoretika surrealizmu):
- Spojité nádoby
- Co je surrealismus
- Nadja
Piesne a zhudobnené dielo
Vítězslav Nezval tiež otextoval niekoľko piesní, komponoval aj melódie. Jeho piesne spievali Vlasta Burian, Hana Hegerová (Magnetová hora, Pocestný), piesne z divadelnej hry „Schovávaná na schodech“ spievali Helena Vondráčková či Laďka Kozderková s Milanom Drobným. Tiež zložil niekoľko budovateľských piesní (Všichni jsme mladí).
Nezvalove básne sa občas zhudobňujú, prevažne folkovými hudobníkmi. Najväčším projektom zostáva dielo Jana Spáleného, ktorý v druhej polovici 70. rokov 20. stor. zhudobnil Edisona a Signál času (projekty vyšli na LP v roku 1978, resp. 1979, dohromady v reedícii na CD v roku 1997). Jitka Molavcová naspievala Rue de la gaité s melódiou Emila Františka Buriana. Štěpán Rak zhudobnil Nezvalove básne „Sloky o Praze“, „Píseň o vřesu“ a „Až“. Piesne natočila Lenka Filipová pre programy Československej televízie, na CD vyšli v roku 2004 ako bonus na reedíciu albumu „Částečné zatmění srdce“. Karel Plíhal na albume „Králící, ptáci a hvězdy“ (1996) spieva Nezvalovu „Píseň“. Petr Ulrych pre platňu skupiny Javory - Šumaři (2003) zhudobnil piesne „Žlutý list“, „Šumaři“ a „Prosinec“. Nezvalove básne zhudobnili aj títo amatérski muzikanti:
- Čtyrlístek, album „Vidím to černě“ (1997), Black Blues
- Mour: „Rue de la Gaité“
- Vespol: „Rokytná“ (album Topoly 2003), „Podobenství“
Kritika
Rôzne doby oceňovali na ňom iné diela. V 50. rokoch bol najvyššie cenený „Zpěv míru“. Počas normalizácie „Edison“. V súčasnosti sú najviac vážené „Sbohem a šáteček“ a „Absolutní hrobař“, pretože sú najviac kreatívne.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vítězslav Nezval
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vítězslav Nezval na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Českí básnici
Českí divadelní kritici
Českí dramatici
Českí esejisti
Českí kronikári
Českí literárni historici
Českí literárni kritici
Adolf Hoffmeister
Alena Bartošíková
Alexandra Berková
Alice Masaryková
Alois Jirásek
Alois Mrštík
Alois Musil
Antonín Bajaja
Antonín Jaroslav Liehm
Antonín Sova
Arnošt Goldflam
Arnošt Lustig
Břetislav Kafka
Bedřich Bridel
Bedřich Václavek
Božena Benešová
Božena Němcová
Božena Viková-Kunětická
Bohumil Hrabal
Bohuslav Březovský
Daniel Adam z Veleslavína
Daniel Micka
David Vávra
Eduard Bass
Eduard Goldstücker
Eduard Lederer
Egon Erwin Kisch
Egon Hostovský
Eliška Krásnohorská
Eli Urbanová
Emil Tréval
Eva Hauserová
Eva Kantůrková
Eva Vrchlická
Ferdinand Peroutka
Filip Topol
Fráňa Šrámek
František Albert (lekár)
František Běhounek
František Gel
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Václav Krejčí
František Xaver Šalda
Franz Kafka
Gabriela Preissová
Hana Andronikova
Heda Bartíková
Ilja Hurník
Inocenc Arnošt Bláha
Ivan Adamovič
Ivan Binar
Ivan Hálek
Ivan Klíma
Ivan Lesný
Ivan Martin Jirous
Ivan Olbracht
Iva Hercíková
Ján Kollár
Jakub Arbes
Jan Štolba
Jan Drda
Jan Herben
Jan Křesadlo
Jan Karafiát
Jan Neruda
Jan Skácel
Jan Tománek (režisér)
Jaromír John
Jaromír Pelc
Jaroslav Bílý (prekladateľ)
Jaroslav Foglar
Jaroslav Hašek
Jaroslav Havlíček
Jaroslav Mareš (cestovateľ)
Jaroslav Seifert
Jiří Berkovec
Jiří Hájíček
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Kořínek
Jiří Kovtun
Jiří Mahen
Jiří Markovič
Jiří Mrázek (geofyzik)
Jiří Pehe
Jiří Suchý (herec)
Jiří Voskovec
Jindřich Šimon Baar
Jindřich Štyrský
Jindřich Francek
Josef Čapek
Josef Škvorecký
Josef Šváb-Malostranský
Josef Augusta (paleontológ)
Josef Jungmann
Josef Kajetán Tyl
Josef Lada
Josef Nesvadba
Josef Ressel
Josef Thomayer
Julius Ambros
Julius Fučík
Juraj Jordán Dovala
Juraj Tranovský
Karel Čapek
Karel Babánek
Karel Dvořáček
Karel Ignác Thám
Karel Jaromír Erben
Karel Kálal
Karel Nový
Karel Píč
Karel Pecka
Karel Poláček
Karel Sabina
Karel Teige
Karla Absolonová-Bufková
Karolina Světlá
Karol Sidon
Ladislav Fuks
Ladislav Klíma
Leoš Šimánek
Leoš Středa
Leo Pavlát
Lev Blatný
Libuše Baudyšová
Luba Skořepová
Ludmila Vaňková
Ludvík Aškenazy
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Marie Formáčková
Max Brod
Michal Šanda
Milan Kundera
Milan Ohnisko
Miloš Jiránek
Miloš Macourek
Miroslav Horníček
Nataša Tanská
Oldřich Prefát z Vlkanova
Olga Sommerová
Ondřej Neff
Ondřej Sekora
Ondřej Suchý
Ostravak Ostravski
Otakar Auředníček
Ota Pavel
Otta Bednářová
Patrik Ouředník
Pavel Bojar
Pavel Kohout
Pavel Kosatík
Pavel Vrba (básnik)
Pavol Jozef Šafárik
Petr Šabach
Petr Borkovec
Petr Hruška (básnik)
Radek John
Radka Denemarková
Rajko Doleček
Richard Bergman
Robert Fabian
Rudolf Čechura
Rudolf Křesťan
Slavomír Pejčoch
Sofie Podlipská
Teréza Nováková
Václav Čtvrtek
Václav Beneš Třebízský
Václav Cílek
Václav Chlumecký
Václav Hájek z Libočan
Václav Kaplický
Václav Kliment Klicpera
Václav Krška
Václav Vaško
Vítězslav Nezval
Viktor Dyk
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Vladimír Blucha
Vladimír Kavčiak
Vladimír Macura
Vladimír Neff
Vladimír Páral
Vladimír Poštulka
Vladimír Svatoň
Vladislav Vančura
Vlastimil Vondruška
Zdeněk Adla
Zdeněk Jirotka
Zdeněk Svěrák
Zdena Frýbová
Zdenka Hásková
Zoznam českých spisovateľov
Zuzana Antares
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk