A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ladislav Lysý | |
bratranec Štefana I. | |
Úmrtie | 1029/39 |
---|---|
Odkazy | |
Commons | Ladislav Lysý |
Ladislav Lysý alebo Ladislav Holý alebo Vladislav Plešivý († 1029/39) bol knieža Nitrianskeho kniežatstva pred rokom 1018/1029/1025 a podľa niektorých autorov aj na konci 10. storočia.
Bol to bratranec Štefana I., prvého kráľa Uhorska, syn nitrianskeho kniežaťa Michala. Oženil sa s Premislavou (†? 1015), dcérou Vladimíra I. , veľkého kniežaťa kyjevského, s ktorou mal syna Domoslava (Damoslaus Bonuszlo, †1048).
Život (jedna z možných verzií)
„ | Takšoň teda splodil Gejzu a Michala, Michal splodil Ladislava Lysého a Vazula. | “ |
– Obrázková kronika[1]:194 |
Veľkoknieža Gejza s nevôľou sledoval silnejúcu pozíciu svojho mladšieho brata Michala v Nitriansku. Preto ho okolo roku 995 nechal odstrániť. Michalovi synovia Ladislav Lysý a Vazul zo strachu opustili krajinu a uchýlili sa na Kyjevskú Rus, kde sa Ladislav oženil.[2]:220 Keďže ruské knieža Vladimír „žil v mieri s okolitými kniežatami, s Boleslavom Poľským a so Štefanom Uhorským ...” [3]:102 a zrejme sa nedočkali od neho podpory, uchýlili sa následne pravdepodobne k svojmu príbuznému Boleslavovi Chrabrému do Poľska.[2]:220 Krátko po svojej korunovácii sa kráľ Štefan dostal do konfliktu s Boleslavom Chrabrým. Ten vojenskou silou ovládol celé územie Nitrianskeho kniežatstva až po Dunaj a odovzdal ho do správy Ladislavovi Lysému. Poľská zvrchovanosť nad územím Slovenska trvala až do smrti Boleslava Chrabrého r. 1025 alebo až do r. 1029. Práve v tomto čase zomrel aj Ladislav Lysý, ktorý po sebe zanechal maloletého syna Domoslava.[4]:206
Belo, Ondrej a Levente
Niektoré uhorské kroniky z 13. – 14. storočia (Obrázková kronika, Budínska kronika) pripisujú Ladislavovi Lysému otcovstvo Ondreja (neskoršieho uhorského kráľa Ondreja I.), Bela (neskoršieho uhorského kráľa Bela I.) a Leventeho.
„ | V období panovania synov Ladislava Lysého – Ondreja, Belu a Leventeho – sa Maďari spoločne rozhodli hrad (Sabolč) zboriť.[1]:187
Pozval si (kráľ Štefan I.) synov bratanca Ladislava Lysého, a to Ondreja, Bela a Leventeho, a radil im, aby ušli, ako len najrýchlejšie môžu, a tak si zachránili telesný život. Oni prijali múdru radu svätého kráľa a pred zlom a nástrahami utiekli do Čiech.[1]:199 Hovorí sa, že títo traja bratia (Ondrej, Belo, Levente) boli synmi Vazula, porodila ich istá dievčina z rodu Tátonyovcov a nepochádzali zo skutočného manželstva. Preto ich urodzený pôvod pochádza od Tátonyovcov. Nie je to pravda a z každého hľadiska ide o zlomyseľnú povesť. Jednako sú to šľachtici, pretože sú synmi Ladislava Lysého, ktorý, vraví sa, zobral si manželku z Ruténie (Rusínsko). Od nej pochádzali traja bratia.[1]:210 |
“ |
– Obrázková kronika |
Staršie pramene (Altašské anály a väčšia legenda o svätom Gerardovi) ich označuje za Vazulových synov. Neskoršie potlačenie Vazulovho otcovstva súvisí s tým, že matka neskorších uhorských kráľov bola pohanka, zrejme pečenežského pôvodu a sám Vazul upadol do nemilosti kráľa Štefana a bol oslepený. Dôvodom mohol byť fakt, že v časoch, keď uhorskí králi Belo II. a Gejza II. čelili v 12. storočí nárokom Borisa Kolomanoviča (syna manželky uhorského kráľa Kolomana Eufémie vyhnanej pre podozrenie z cudzoložstva) na uhorský trón, bolo potrebné odstrániť pochybnosti o čistote rodokmeňa uhorských kráľov.[2]:219
Pozri aj
- ↑ a b c d Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.
- ↑ a b c STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
- ↑ Nestorov letopis : povesť o dávnych časoch na ruskej zemi. Preklad Miroslav Daniš; ilustrácie Miroslav Cipár. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 319 s. ISBN 978-80-8202-025-3.
- ↑ SZENTPÉTERY, Emericus. Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Zväzok I.. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1937. Kapitola Chronicon Zagrabiense Cum Textu Chronici Varadiensis Collatum, s. 195-215.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk