Vltava
Černý potok, Teplá Vltava
rieka
Vltava v Prahe
Štát	Česko
Regióny	Juhočeský kraj, Stredočeský kraj
Prítoky
- ľavostranné	Otava, Berounka
- pravostranné	Lužnice, Sázava
Mestá	Český Krumlov, České Budějovice, Praha
Zdrojnica	Černý potok
- poloha	Černá hora, Šumava
- výška	1 172 m
- súradnice	48°58′29″S 13°33′39″V / 48,97472°S 13,56083°V / 48.97472; 13.56083
Ústie	Labe
- poloha	Mělník
- výška	155 m
- súradnice	50°20′29″S 14°28′30″V / 50,34139°S 14,47500°V / 50.34139; 14.47500
Dĺžka	430 km
Povodie	28 090 km² (2 809 000 ha)
Prietok
- priemerný	149,9 m³/s
Tok a povodie Vltavy od prameňa po ústie do Labe
Wikimedia Commons: Vltava
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vltava je so 430 km (433 km) najdlhšia rieka v Česku. Pramení na Šumave, preteká okrem iného Českým Krumlovom, Českými Budejovicami a Prahou a ústi zľava do Labe v Mělníku. Povodie Vltavy s prítokmi Malšou, Lužnicou, Otavou, Sázavou a Berounkou zaujíma južnú polovicu Čiech a spolu s Labe, za ktorého prítok je Vltava tradične považovaná, vytvára systém odvodňujúci Čechy takmer celé.

Hlavný tok nesie od pramene k ústiu postupne názvy Čierny potok, Teplá Vltava a Vltava. V nemčine má rieka meno Moldau.

Opis toku

Vltava pred nádržou Lipno

Teplá Vltava, ktorá je považovaná za hlavnú pramennú vetvu, pramení na východnom svahu Černej hory (1 315 m) na Šumave vo výške 1172 metrov nad morom ako Černý potok. Jeho prameň je známy ako chránené územie Pramen Vltavy. Prvých 5 km tečie severným smerom, od sútoku s Kvildským potokom v Kvilde obracia nadlho svoj tok k juhovýchodu. Od ústia Vydřího potoka v obci Borová Lada (890 metrov nad morom) nesie riečka názov Teplá Vltava, čoskoro priberá Vltavský potok, známy tiež ako Malá Vltava. Ten pramení v Pláňskom polesí vo výške 1158 metrov nad morom. Preteká Hornou Vltavicou a potom v Lenore (756 metrov nad morom) získava vody Řasnice, nazývanej tiež Travnatá Vltava. Za Lenorou má rieka len nepatrný spád a vytvára v plochej krajine rozsiahle mokrade s mnohými meandrami, súhrnne nazývané Vltavský luh. Práve tu, uprostred 1. zóny Národného parku Šumava Mrtvý luh, sa v nadmorskej výške 731 m u osady Chlum spájajú Teplá a Studená Vltava. Tá pramení na druhej strane hraníc v Bavorsku západne od obce Haidmühle pod nemeckým názvom Altwasser alebo Kalte Moldau. Od sútoku oboch hlavných pramenných tokov Teplej a Studenej Vltavy tak rieka po zvyšok svojej cesty nesie meno Vltava.

U Novej Pece sa Vltava rozlieva do širokého a dlhého priehradného jazera Lipno, ktoré vzniklo prehradením jej toku pri rovnomennej obci. Za hrádzou preteká rieka romantickým skalnatým údolím pod Čertovou stenou (tento jej úsek sa nazýva Čertove prúdy) a smeruje k vyrovnávacej nádrži Lipno II tesne pred Vyšším Brodom. V úseku medzi priehradnou hrádzou Lipno a Vyšším Brodom je koryto rieky takmer bez vody (priehrada je povinná udržovať minimálny prietok vody 2 m³/s), pretože väčšina vôd z Lipenského jazera je odvádzaná kanálom od podzemnej elektrárne do vyrovnávacej nádrže Lipno II. Len výnimočne sa prietok zvyšuje – a to buď pri prebytku vody v nádrži, alebo pri príležitosti vodáckych pretekov, pretože úsek Čertových prúdov je považovaný za jednu z najťažších vodáckych a slalomových trás na svete. Také akcie však vyžadujú prietok 20 – 30 metrov kubických vody za sekundu.

Vltava z českokrumlovského hradu

Za Vyšším Brodom preteká Vltava otvorenejšou krajinou a stáča svoj tok k severu. Početnými zákrutami preteká turisticky atraktívnou oblasťou s radou kultúrno-historických pamiatok situovaných obvykle v tesnej blízkosti rieky. Jej tok smeruje k hradu Rožmberk, preteká mestečkom Větřní a skalnatým údolím vstupuje do Českého Krumlova.

Tok Vltavy smeruje odtiaľ ďalej na sever, preteká okolo kláštora Zlatá Koruna, míňa bývalé keltské opidum Třísov a obteká skalnatý ostroh so zrúcaninou hradu Dívčí kámen. Potom už pokračuje rovinatou Českobudějovickou panvou k Českým Budějoviciam (rkm 239,6). Tu priberá vody rieky Malše. Za mestom pokračuje tok Vltavy okolo mesta Hluboká nad Vltavou a smeruje k Hněvkovickej priehrade, ktorá zabezpečuje vodu pre Jadrovú elektráreň Temelín. Odtiaľ až za Prahu vytvára rieka hlboké a úzke údolie, ktoré sa rozširuje len na niekoľkých miestach. Preteká Týnom nad Vltavou a za ním priberá vody rieky Lužnice.

Až k Týnu nad Vltavou však už zasahuje hladina ďalšieho stupňa Vltavskej kaskády, Orlickej priehrady, pomenovanej podľa známeho zámku Orlík. Jazero pohltilo i sútok Vltavy s Otavou pri hrade Zvíkov. Za hrádzou Orlickej priehrady pokračuje tok Vltavy ďalej k severu. V úseku pred Prahou zadržujú vody Vltavy ešte ďalšie štyri priehrady Vltavskej kaskády – Vodná nádrž Kamýk, Vodná nádrž Slapy, Vodná nádrž Štěchovice a Vodná nádrž Vrané nad Vltavou.

U Davle leží v rieke Ostrov sv. Kiliána, na ktorom do roku 1419 stával Ostrovský kláštor. V týchto miestach sa sprava vlieva rieka Sázava, o niečo ďalej na okraji Prahy za Zbraslavou zľava rieka Berounka. Po prietoku hlavným mestom sa Vltava až v Kralupoch nad Vltavou vymaňuje z úzkeho údolia do roviny a u Mělníka vo výške 156 metrov nad morom sa vlieva do Labe. Hoci je k miestu sútoku dlhšia a vodnatejšia Vltava, nesie rieka ďalej napriek zvyklostiam meno Labe. Tá preteká Nemeckom a ústi do Severného mora.

Ďalšie údaje

• Plocha povodia: 28 090 km²
• Prietok v ústí: 150 m³/s
• Pravostranné prítoky: Malše, Lužnice, Sázava
• Ľavostranné prítoky: Otava, Berounka
• Výškový rozdiel medzi prameňom a ústím 1 016 m

Vybrané prítoky

(ľavý / pravý, riečny kilometer od prameňa k ústiu)

Plocha povodia na území Česka

Rieka Vltava v Prahe

Mělník hrad nad sútokom Vltavy a Labe

Sútok Vltavy a Labe

• 3 370 km² horná Vltava (po sútok s Lužnicou)
• 3 527 km² Lužnice
• 3 774 km² Otava
• 4 349 km² Sázava
• 8 823 km² Berounka
• 3 020 km² stredná a dolná Vltava
• 26 863 km² celkom na území Česka (zvyšok zasahuje predovšetkým povodím Lužnice a Malše na územie Rakúska)

Závod Horná Vltava

• rkm 329,54 Priehrada Lipno I (1952 – 1959), plocha nádrže 48,7 km², 725,6 m n. m.
• rkm 319,12 Priehrada Lipno II
• rkm 233,0 splav České Vrbné (1968), s plavebnou komorou^[1] a slalomová dráha z roku 1983
• rkm 228,8 splav Hluboká nad Vltavou (1935), s plavebnou komorou^[2]
• rkm 210,39 Priehrada Hněvkovice (1986 – 1992), s plavebnou komorou,^[3] plocha nádrže 2,68 – 3,21 km²
• rkm 208,9 splav Hněvkovice, 354,79 m n. m., plavebná komora a modernizovaný splav^[4]
• rkm 200,41 Priehrada Kořensko (1986 – 1991), s plavebnou komorou

Závod Dolná Vltava

• (rkm 193 Rejsíkov)
• rkm 159,9 Žďákovský most
• rkm 144,70 Priehrada Orlík (1954 – 1966), plavebné zariadenie (šikmé koľajové zdvíhadlo doplnené v hornej časti plavebnou komorou) nedokončené, plocha nádrže 27,3 km², max. 354 m n. m., min. 347,6 m n. m.
• rkm 134,73 Priehrada Kamýk (1956 – 1962), s plavebnou komorou
• rkm 91,69 Priehrada Slapy (1951 – 1954), výťah pre lode (zvislé zdvíhadlo) nie je dokončené, koľajová preprava športových lodí, plocha nádrže 13,92 km²
• rkm 84,44 Priehrada Štěchovice (1937 – 1945), s plavebnou komorou, pôvodne i s priepustom pre plte, plocha nádrže 1,14 km²
• rkm 71,33 Priehrada Vrané nad Vltavou (1930 – 1936) s plavebnou komorou, plocha nádrže 2,51 km²
• rkm 62,9 plavebná komora Modřany (splav Modřany)
• rkm 53,7 plavebná komora Smíchov (oddelený kanál od Šítkovského splavu k splavu pri Sovových mlynoch)
• rkm 50,5 plavebná komora Štvanice (splav pri začiatku Štvanice)
• rkm 40,3 plavebná komora Podbaba, plavebný kanál Podbaba–Troja, dĺžka 3,5 km (Trójsky splav a športový kanál na pravej strane)
• rkm 35,9 plavebná komora Roztoky, plavebný kanál Roztoky–Klecany, dĺžka 1,4 km (splav Klecany)
• rkm 26,7 plavebná komora Dolánky (splav Dolany)
• rkm 17,9 plavebná komora Miřejovice (splav Nelahozeves–Veltrusy)
• rkm 0,9 plavebná komora Hořín, plavebný kanál Mělník–Vraňany, dĺžka 10,1 km

Mosty

Pražské mosty

Referencie

1. ↑ Vodní cesty | ŘVC ČR . www.rvccr.cz, . Dostupné online.
2. ↑ Vodní cesty | ŘVC ČR . www.rvccr.cz, . Dostupné online.
3. ↑ Vodní cesty | ŘVC ČR . www.rvccr.cz, . Dostupné online.
4. ↑ Vodní cesty | ŘVC ČR . www.rvccr.cz, . Dostupné online.

Externé odkazy

• Album súčasných a historických fotografií rieky Vltavy
• Povodie Vltavy
• Potenciál splavení vltavskej vodnej cesty (CityPlan spol. s r. o. 2004 – 2005)