A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
François Marie Voltaire | |
najznámejší francúzsky osvietenský spisovateľ | |
Narodenie | 21. november 1694 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 30. máj 1778 (83 rokov) Paríž, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Voltaire (plné texty diel autora) |
Commons | Voltaire |
Voltaire vlastným menom François-Marie Arouet (* 21. november 1694, Paríž – † 30. máj 1778, tamže) bol francúzsky filozof a najznámejší francúzsky osvietenský spisovateľ.
Život
François-Marie Arouet, zvaný Voltaire, sa narodil 21. novembra 1694 v Paríži. Pochádzal zo strednej vrstvy, jeho otec bol uznávaným parížskym notárom. Už ako dieťa vynikal v literárnej činnosti, v ktorej ho ale otec nepodporoval. Zo syna chcel mať právnika. Jediný, kto malého Aroueta podporoval v jeho vášni k literatúre a recitovaniu básní, bol jeho kmotor Abbé Châteauneuf. Sedem rokov štúdia na jezuitskom kolégiu Ľudovíta Veľkého ešte viac rozvinulo jeho básnický talent.
Abbé Châteauneuf sprostredkoval Arouetovi dve stretnutia, ktoré ovplyvnili smerovanie jeho životnej dráhy. Prvé stretnutie bolo s madame Ninon de Lenclos, ktorá bola nadšenou obdivovateľkou jeho básní. Toto svoje nadšenie vyjadrila aj vo svojom testamente tým, že mu odkázala 2000 libier na knihy. Toto jej gesto umožnilo mladému nádejnému básnikovi zaujať pevnejšie miesto v lepšej spoločnosti. Druhé stretnutie s predstaviteľmi krúžku slobodomyseľných aristokratických mladíkov ho, pravdepodobne, ovplyvnilo ešte viac. Práve tu sa názorovo vyhranil a stal sa kritikom náboženského fanatizmu, intolerancie a absolutistickej formy vlády francúzskych kráľov.
Otec sa snažil synovi prekaziť jeho cestu k literatúre, preto ho poslal ako tajomníka na francúzsku ambasádu do Haagu. François-Marie Arouet sa tu zaľúbil do francúzskej protestantskej emigrantky, ktorú sa rozhodol uniesť do Paríža. Keď sa o tejto situácii dozvedel francúzsky veľvyslanec, poslal mladého Aroueta späť do Paríža. Arouet tu pokračoval v právnickej praxi v advokátskej kancelárii.
V roku 1715 zomrel kráľ Ľudovít XIV. Keďže následník trónu kráľ Ľudovít XV. bol ešte dieťaťom, za regenta bol zvolený Filip Orleánsky. A práve v tomto období začal Voltaire písať uštipačné, vtipné, ale aj kruté pamflety. Vrcholom však bola satirická báseň na regenta, za ktorú bol 16. mája 1717 uväznený v Bastile. Tento jeho jedenásťmesačný pobyt vo väzení je významný aj z toho dôvodu, že práve tu prijal literárne meno Voltaire, pod ktorým vošiel do dejín svetovej literatúry a filozofie. Prvé dielo, napísané pod týmto pseudonymom, bola tragédia Oidipus. Po prepustení z Bastily sa však nemohol hneď vrátiť do verejného života, a preto povinné ročné domáce väzenie prežil vo vidieckom dome svojho otca v Châtenay.
Po smrti svojho otca v roku 1722 navštívil Voltaire Belgicko a Holandsko. Koncom roku 1725 došlo medzi Voltairom a rytierom de Rohan-Chabot v divadle k slovnej potýčke. Rytier dovolil svojim sluhom, aby Voltaira zbili palicami. Spor sa riešil aj na súde, ale skončil pre Voltaira neúspechom. Dokonca vyzval svojho protivníka na súboj, ale on účasť v ňom odmietol. Voltaire bol 17. apríla 1726 opäť zatknutý a uväznený v Bastile. Po štrnásťdňovom pobyte v tomto väzení bol vypovedaný do Anglicka. Táto udalosť bola zlomom v jeho živote, Voltaire si uvedomil neprekročiteľné stavovské rozdiely a definitívne sa prihlásil k tretiemu stavu.
V Anglicku strávil takmer tri roky (1726 - 1729), počas ktorých študoval anglickú filozofiu, vedu a literatúru, osvojil si myšlienky Francisa Bacona, Johna Locka, čítal diela Isaaca Newtona, Williama Shakespeara a mnohých ďalších anglických literátov. Pod vplyvom anglických vzorov neskôr napísal drámy Brutus (1730), Zaïre (1732), Smrť Cézara (1735) a iné. Pobyt v Anglicku ho ovplyvnil natoľko, že začal vyzdvihovať anglický spôsob života, náboženskú toleranciu a parlamentnú formu vlády.
Po návrate z Anglicka vzniklo jeho prvé filozofické dielo s názvom Filozofické listy (známe aj ako Anglické listy), ktoré bolo vydané až v roku 1734. V diele zoznamoval francúzsku verejnosť s anglickým myslením, umením a politickým systémom, ktorý dával za vzor. Po verejnom spálení tohto diela sa obával, že by mohol byť opäť zatknutý. Tomu sa chcel vyhnúť a útočisko našiel u svojej priateľky markízy du Châtelet v Cirey, kde prežil pätnásť rokov. V tichom prostredí zámku napísal také diela ako Úvahy o metafyzike (1738), Prvky Newtonovej fyziky (1738), historické dielo Storočie Ľudovíta XIV. (1751) alebo hru Mahomet (1742).
Už v roku 1740 sa uskutočnilo prvé stretnutie Voltaira s pruským kráľom Fridrichom II. v Cléve. Keď v roku 1750 zomrela madame du Châtelet, odišiel do Paríža a stal sa členom Francúzskej akadémie a kráľovským historiografom Ľudovíta XV. Po neúspechoch svojich diel sa rozhodol prijať pozvanie Fridricha II. do Pruska, kde žil tri roky (do roku 1753). Práve tu napísal svoje slávne protináboženské dielo Filozofický slovník (vydaný tlačou až v roku 1764), ktorý cirkev označila za kacírsky a bránila v jeho šírení. Po troch rokoch pobytu Voltaira na dvore v Postupime došlo medzi ním a panovníkom k názorovým roztržkám, ktoré napokon viedli Voltaira k tajnému odchodu z Berlína. Istý čas strávil vo Frankfurte nad Mohanom a potom prišiel do švajčiarskej Ženevy. Nakoniec si v roku 1758 zakúpil panstvo Les Délices blízko Ferney na švajčiarsko-francúzskej hranici, kde sa už natrvalo usadil.
Posledných dvadsať rokov jeho života vo Ferney bolo mimoriadne plodných. Voltaire sa venoval najmä literárnej činnosti. Koncom 50. rokov vzniklo jeho dielo Candide alebo optimizmus (1758), Úvaha o znášanlivosti (1764) alebo poviedka Babylonská princezná (1768). Počas tohto obdobia si dopisoval s mnohými významnými osobnosťami, napr. s ruskou cárovnou Katarínou Veľkou. Zachovala sa veľká časť jeho rozsiahlej korešpondencie (viac ako 4000 jeho listov, ktoré vychádzajú v komentovaných kritických vydaniach). Vo Ferney ho navštevovali mnohí intelektuáli a cestovatelia (napríklad aj Giacomo Casanova). Voltaire perom alebo aj osobným vystúpením bránil nespravodlivo prenasledovaných (známym bol najmä prípad protestanta Calasa).
Voltairov návrat do Paríža v roku 1778 bol triumfálny. Na uliciach ho vítali davy obdivovateľov, v divadlách sa hrali jeho hry, bol pozývaný do šľachtických salónov. Na sklonku života prijal posledné pomazanie, čím sa zmieril s cirkvou. Keď však 30. mája 1778 zomrel, katolícka cirkev nesúhlasila s jeho cirkevným pohrebom. V roku 1791 boli jeho pozostatky prenesené do Panteónu.
Voltairova filozofia
Poznanie transcendentného (napr. nesmrteľnosti duše) považoval za nemožné. Voltaire útočil proti dogmotvorbe cirkvi. Na rozdiel od Rousseaua podčiarkoval hodnotu kultúry a vývin svetových dejín exponoval ako boj človeka za pokrok a vzdelanie. Od Voltaira pochádza výraz „filozofia dejín“.
Dielo v slovenských a českých prekladoch
- Babylonská princezná. Bratislava : Slovenský spisovateľ 1951. 162 s.
- Candide. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1951. 307 s.
- Candide a jiné povídky. Praha : Lidové nakladatelství 1970. 186 s.
- Filozofický slovník (výber). Bratislava : Pravda, 1976, 286 s.
- Myšlienky alebo Rozum podľa abecedy. Bratislava : Nestor, 2000, 336 s.
- Panna. Praha : Státní vydavatelství krásné literatury a umění, 1963, 338 s.
- Vláda Karola XII. Storočie Ľudovíta XIV. Bratislava : Tatran 1988, 480 s.
- Výbor z díla. Praha : Svoboda 1978, 262 s. (aj 1989, 246 s.)
Literatúra
- ENDORE, Guy: Voltaire! Voltaire! Bratislava : Tatran, 1979, 429 s.
- HUBENÁK, Ladislav: Nekorunovaný kráľ Európy : F. M. Voltaire - život a dielo (1694 - 1778). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2004, 125 s. ISBN 80-969078-3-2
- MINÁŘ, Jaroslav: Voltaire v naší společnosti a literatuře. Praha : Nakladatelství ČSAV, 1964, 71 s.
- MITFORD, Nancy: Zamilovaný Voltaire. Ostrava : Domino 2002. (biografický román)
- ORIEUX, Jean: Voltaire neboli vláda ducha. 2 zv. Praha : Odeon, 1979 (populárno-náučná biografia)
- LEMAIRE, Jacques – TROUSSON, Raymond – VERCRUYSSE, Jeroom (eds.): Dictionnaire général de Voltaire. Paris : H. Champion, 2003, xii + 1256 s. ISBN 2-7453-0765-7
- WYNN, Thomas: Voltaire, Marie-Antoinette, and the politics of galanterie. In: The French Studies, r. 65, 2011, č. 1, s. 17-29.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voltaire
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Voltaire
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voltaire
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Národný Inštitút Francois Marie Voltaire http://voltaire.netkosice.sk/index2.html
- Časti z Voltairovho Filozofického slovníka (česky) https://www.krestanstvi.eu/index.php?text=15-abraham
Predchodca Jean Bouhier |
Kreslo 33 Francúzska akadémia 1746–1778 |
Nástupca Jean-François Ducis |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Éliane Escoubasová
Émile Durkheim
Émilie du Châtelet
Étienne Cabet
Étienne Gilson
Étienne Tassin
Adolphe Franck
Alain Finkielkraut
Alanus ab Insulis
Albert Camus
Albert Saský (filozof)
Alexandre Kojève
Alexandre Koyré
Alexis de Tocqueville
Alfred Loisy
Amalrich z Bene
André Glucksmann
André Scala
Antoine Arnauld
Antoine Augustin Cournot
Antoine Louis Claude Destutt de Tracy
Auguste Comte
Bartolomej Angličan
Bernard z Clairvaux
Blaise Pascal
César Chesneau Dumarsais
Catherine Chalierová
Charles-Louis Dumas
Charles Bernard Renouvier
Charles de Secondat, Baron de Montesquieu
Claude-Adrien Helvétius
Claude Adrien Helvétius
Claude Lévi-Strauss
Claude Tresmontant
Cornelius Castoriadis
Denis Diderot
Emmanuel Lévinas
Erich z Auxerre
Ernest Renan
Etienne Bonnot de Condillac
Ferdinand Alquié
Fernand Braudel
Frédéric Mistral
Françoise Bonardelová
Françoise Dasturová
François Marie Charles Fourier
Gérard Genette
Gabriel Bonnot de Mably
Gabriel Honoré Marcel
Gabriel Madinier
Gaston Bachelard
Gaunilo
Georges Eugène Sorel
Georges Gurvitch
Gilles Deleuze
Henri Bergson
Henri Berr
Henri de Saint-Simon
Henri Poincaré
Henry Duméry
Henry Le Roy
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Hyppolite Taine
Ján Kalvín
Ján Roscellinus
Jacques Derrida
Jacques Maritain
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean-Paul Sartre
Jean-Pierre Zarader
Jean Antoine Condorcet
Jean Baptiste René Robinet
Jean Baudrillard
Jean Bodin
Jean Buridan
Jean de Gerson
Jean de La Bruyère
Jean de Silhon
Jean Guitton
Jean Hyppolite
Jean le Rond d’Alembert
Jean Meslier
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Maria de Maistre
Jules Chaix-Ruy
Julia Kristevová
Julien Offray de La Mettrie
Kostas Axelos
Léger-Marie Deschamps
Léon Brunschvicg
Louis Althusser
Louis Claude de Saint-Martin
Louis de la Forge
Louis Gabriel Ambroise de Bonald
Louis Lavelle
Lucien Febvre
Lucien Goldmann
Lucien Lévy-Bruhl
Maine de Biran
Marc Bloch
Maurice Blondel
Maurice Merleau-Ponty
Maurice Nédoncelle
Michel de Certeau
Michel de Montaigne
Michel Foucault
Michel Hulin
Michel Serres
Mikel Dufrenne
Mikuláš z Oresme
Morelly
Nicolas Boileau
Nicolas Chamfort
Nicolas Malebranche
Noví filozofi
Octave Hamelin
Odon z Cluny
Paul Émile Maximilien Littré
Paul Hazard
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Paul Ricœur
Paul Virilio
Peter Aureoli
Petrus Ramus
Pierre Abélard
Pierre Bayle
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Charron
Pierre Gassendi
Pierre Jean Georges Cabanis
Pierre Joseph Proudhon
Pierre Louis Maupertuis
Pierre Teilhard de Chardin
Régis Debray
Raymond Aron
Raymond Polin
Raymond Ruyer
René Alleau
René Descartes
René Girard
René Le Senne
René Thom
Roger Garaudy
Roland Barthes
Siger Brabantský
Simone de Beauvoirová
Simone Weilová
Sophie Germainová
Sylvain Maréchal
Théodore Dézamy
Victor Cousin
Viliam zo Champeaux
Vincent Descombes
Voltaire
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk