Vznik Československa - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Vznik Československa

Vznik Česko-Slovenska bol proces, ktorý viedol k vytvoreniu samostatného Česko-Slovenska. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému.

Kontext

Dôsledkom vyhlásenia prvej svetovej vojny 28. júla 1914 boli národnostné otázky v Rakúsko-Uhorsku odsunuté do úzadia. Práve neriešenie národnostných otázok viedlo niektorých českých a slovenských politikov k uprednostneniu požiadavky samostatnosti pred federálnym usporiadaním monarchie. Po počiatočných represiách zostávali politici skôr pasívni a snažili sa nevytvárať zámienky k postupom proti nim.

Leták vyzývajúci na generálny štrajk

Naproti tomu slovenský a český exil na čele s bývalým ríšskym poslancom Tomášom Garriguom Masarykom, generálom Milanom Rastislavom Štefánikom a diplomatom Eduardom Benešom presadzoval počas vojny u mocností Dohody vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov (Masarykovo a Štefánikovo vyhlásenie, že Česi sú Slováci a Slováci Česi, sme jedno) a územné spojenie bývalých Zemí Koruny českej a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a Česko-slovenské légie.

Česko-slovenské légie boli pôvodne vytvorené z Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku, 28. septembra 1914 vznikla Česká družina, ktorá mala byť príkladom k vstupu do cárskej armády aj ďalším slovanským menšinám v Rusku (Chorvátom, Srbom atď. Bola pod ruským velením, spočiatku obozretným a krutým, no príchodom plukovníka Václava Platonoviča Trojanova sa pomery zlepšili). Následne bola doplnená o vojnových zajatcov, ktorí odmietali zostávať v zajateckých táboroch a dobrovoľne sa rozhodli vstúpiť do česko-slovenského vojska (po Zborovskej bitke v roku 1917 sa vstup do tohto vojska takmer zautomatizoval) a bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Dialo sa tak aj napriek tomu, že im v prípade zajatia hrozil trest smrti za vlastizradu. Riziko zajatí sa zvýšilo aj tým, že česko-slovenskí legionári boli poväčšine nasadení do prvej línie bojov (Talianske légie) alebo slúžili pre dobrú znalosť nemeckého aj slovanského (slovenčina a čeština) jazyka ako vyzvedači (predovšetkým v Rusku). Ich vojenské úspechy (napr. Zborov, Bachmač, Kazaň) zvýšili povedomie o nespokojnosti českého a slovenského národa. Slovákov bolo v légiách okolo 5 500, Čechov až okolo 100 tisíc. Pôvodne malo česko-slovenské vojsko vzniknúť v USA z českých a predovšetkým slovenských krajanov, pretože otcom myšlienky bol Štefánik, k tomu ale nedošlo (bol tam vykonávaný len obmedzený výcvik česko-slovenského legionárskeho vojska), a preto česko-slovenské légie prevzali úlohu česko-slovenského vojska – armády doteraz neexistujúceho štátu. Ako sa postupne ukázalo, zložiť vojsko z pôvodných vojnových zajatcov bolo veľmi problematické (porušenie predchádzajúcej prísahy; v podstate išlo o poddaných Rakúsko-Uhorska, ktorých v prípade zajatia čakala poprava za vlastizradu; únava z predchádzajúcich bojov atď.). Preto T. G. Masaryk ešte pred odchodom z Ruska vo februári 1918 zaistil, aby boli naše légie v Rusku súčasťou Francúzskej armády.

Január – september 1918

Domáci politici sa objavili na scéne pri trojkráľovej deklarácii na začiatku januára 1918. Tento dokument reagoval na zdanlivo bezvýznamné rokovania o separátnom mieri s Ruskom, na ktoré neboli pozvaní zástupcovia národov Rakúsko-Uhorska. Deklarácia obsahovala požiadavku samostatnosti a nebolo v nej ani slovo o Rakúsko-Uhorsku. Tým sa začal spoločný postup osamostatnenia doma aj v zahraničí.

8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 bodov prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Ich význam pre budúci česko-slovenský štát je nesporný, ale toto vyhlásenie ešte negarantovalo jeho vznik, iba požadovalo autonómiu pre rakúsko-uhorské národy. Garancia samostatnosti prišla až s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. zo 16. októbra 1918.

Masaryk dosiahol v priebehu roka 1918 prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností Dohody. V Paríži ustanovil dočasnú česko-slovenskú vládu. Medzitým sa domáce politické strany dohodli na vytvorení Národného výboru česko-slovenského, ktorý mal pripravovať prevzatie moci.

Maffie sa v septembri 1918 pripravovala na možnosť prevzatia moci nekrvavým vojenským prevratom.[1]

Už v priebehu roku 1918 bol budúci Česko-Slovenský štát medzinárodne prijatý. Česko-slovenské légie boli de facto uznané za spojeneckú armádu.[2] Česko-Slovenskú národnú radu uznali za základ budúcej česko-slovenskej vlády postupne 9. augusta Spojené kráľovstvo (Veľká Británia), 3. septembra Spojené štáty americké, 9. septembra Japonsko a 3. októbra Taliansko. Dočasnú česko-slovenskú vládu, zriadenú 14. októbra s predsedom T. G. Masarykom uznali už 15. októbra Francúzsko, 23. októbra Spojené kráľovstvo a Srbsko, 24. októbra Taliansko, 4. novembra Kuba, 12. novembra Spojené štáty americké a 24. novembra Belgicko. Uznanie ďalších spojeneckých štátov nasledovalo. Česko-Slovensko sa tak dostalo do úplne výnimočnej pozície, keďže sa stalo jediným nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska, ktorého budúcu existenciu spojenci uznali ešte pred konaním Parížskej mierovej konferencie v roku 1919.[3]

Október 1918, pokus o federalizáciu Rakúsko-Uhorska a Washingtonská deklarácia

5. októbra 1918 prišlo Nemecko s ponukou prímeria, k nej sa pridali Rakúsko aj Turecko. Česko-Slovensko v skutočnosti vznikalo v priebehu dvoch dní od 16. do 18. októbra 1918. Do tej doby nebolo celkom jasné, či v Európe vôbec k nejakým zmenám dôjde.

Na 14. októbra zvolala Socialistická rada generálny štrajk a rad demonštrácií, kde mal byť vyhlásený socialistický štát, nezávislý na Rakúsku.[4] Keď sa o tom dozvedel zástupca veliteľa pražskej vojenskej posádky, maršal Eduard Zanantoni, dal v Prahe rozmiestniť vojsko. Národný výbor sa obával krviprelievania, snažil sa pripravené demonštrácie odvolať a dištancoval sa od zamýšľaného vyhlásenia samostatnosti. Demonštrácie sa ale odvolať nepodarilo, k násiliu ale nedošlo, hoci niektorí z vodcov Socialistickej rady boli následne zatknutí.[4]

Tieto udalosti vydesili rakúsko-uhorskú vládu, ktorá sa veľmi obávala chaosu a vzostupu boľševizmu.[4] 16. októbra do Prahy poslala majora Rudolfa Kalhousa, aby s vodcami dohodol udržanie disciplíny u plukov. Rašín mu to sľúbil výmenou za sľub lepšieho prístupu Viedne voči Čechom.[4]

16. októbra bola zverejnená posledná rakúska ponuka adresovaná prezidentovi Wilsonovi, odovzdaná Rakúskom švédskej diplomacii už 7. októbra, kedy sa Karol I. ešte na poslednú chvíľu snažil zachrániť svoju monarchiu. Jeho ponuka bola zo strany USA za dva dni odmietnutá. Ponuka zahŕňala autonómiu pre Čechov, ale len pre nich, pre Slovákov nie; "... Táto nová úprava, ktorá sa nijako nedotýka celistvosti krajín Svätej koruny uhorskej...". Neriešila rad problémov: Poľsko, národy v Uhorsku (Uhorsko bolo z federalizácie úplne vylúčené a malo si zachovať centralizovanú monarchiu), chýbalo tiež riešenie Juhoslovanskej otázky atď. Odmietnutím Karlovho manifestu jeho hlavnými protivníkmi, teda Spojenými štátmi, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, došlo k rozpadu monarchie a v tejto súvislosti k vzniku Česko-Slovenska. Aj štáty do istej miery sympatizujúce s Habsburgovcami a ich štátom, menovite Švédsko, Nórsko, Holandsko a Švajčiarsko, upozorňovali na "šialené" načasovanie manifestu, ktorý podľa nich mal byť zaslaný minimálne o rok skôr, teda už niekedy počas jesene 1917. 19. októbra túto deklaráciu odmietol tiež Národný výbor.[4]

Posledné slová habsburského panovníka vládnuceho na území budúcej Česko-Slovenskej republiky, 12 dní pred oficiálnym rozpadom Podunajskej monarchie, zneli: "Rakúsko sa má stať, ako to chcú jeho národy, štátom spolkovým, v ktorom každý národný kmeň tvorí svoj vlastný štátny útvar na území, ktoré obýva. Tým sa nijako nepredbieha spojenie poľských území Rakúska s poľským nezávislým štátom. Mestu Terst s obvodom dostane sa podľa želania jeho obyvateľstva postavenia zvláštneho...".

17. októbra bolo T. G. Masarykom zaslané prezidentovi Wilsonovi "Vyhlásenie nezávislosti česko-slovenského národa", aby sa mohol pripraviť na odpoveď Habsburgovcom. Tento text bol neskôr označený ako Washingtonská deklarácia. Masaryk o plánoch Karola I. Habsburského na federalizáciu vedel a preto text vyhlásenia pripravil so svojimi spolupracovníkmi; sčasti na ňom pracoval priamo on sám.[5]

18. októbra Wilson odpísal Masarykovi, že deklaráciu čítal, dojala ho a už dáva odpoveď Rakúsku, s ktorou bude Masaryk spokojný. Washingtonská deklarácia Čechoslovákov bola ešte v ten istý deň vyhlásená v Paríži. Dôležitejšie však je, že 18. októbra dostal tiež švédsky veľvyslanec pôsobiaci vo Washingtone Wilsonovu odpoveď pre Rakúsko-Uhorsko (Švédsko bolo poverené zastupovaním záujmov Rakúska-Uhorska voči USA). Na začiatku Wilsonovej odpovede, ktorú veľvyslancovi Švédska odovzdal Robert Lansing, nenechal prezident USA rakúske vládne kruhy na pochybách o tom, že samotná autonómia rakúsko-uhorských národov (požiadavka, ktorú Wilson zapísal ešte 8. januára 1918 do svojich štrnástich bodov), nemôže už slúžiť ako podklad pre mier. Citát: "Medzi Čechoslovákmi a ríšou nemeckou aj rakúsko-uhorskou je stav vojnový a Národná rada je de facto bojujúca strana... a oni, nie on (poznámka: Karol I.), majú byť sudcovia nad tým, ktoré akcie na strane vlády rakúsko-uhorskej uspokoja ašpirácie a mienky národov o ich právach a o určenie ich, ako členov rodiny národov...".

20. októbra o 15. hodine bola americkým veľvyslanectvom v Paríži úradne Benešovi oznámená odpoveď prezidenta Wilsona rakúsko-uhorskej vláde, teda, že mier bude len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov. Toho dňa prestalo Rakúsko-Uhorsko medzinárodne, právne a diplomaticky pre Spojencov existovať, aj keď fakticky sa tento štát ešte niekoľko dní udržiaval na živote, než kapituloval tiež vojensky.

22. októbra sa zišiel cisár Karol I. s podpredsedom Národného výboru Česko-Slovenského Václavom Klofáčom a žiadal ho, aby by sa nasledujúce udalosti zaobišli bez krviprelievania.[6] Tiež velenie pražskej vojenskej posádky súhlasilo, že nebude klásť udalostiam žiadny odpor a úloha vojska sa obmedzí iba na udržanie poriadku.[6] 25. októbra rokovali Maďari s Milanom Hodžom a ďalšími slovenskými politikmi a ponúkli vytvorenie osobitného slovenského ministerstva.[6]

Pamätná tabuľa v Písku, pripomínajúca tunajšie vyhlásenie nezávislosti Česko-Slovenska 14. októbra 1918

Udalosti 28. októbra 1918

Demonštrácia na Václavskom námestí 28. októbra 1918

Dňa 28. októbra 1918 začala v Ženeve delegácia Národného výboru vedená Karlom Kramářom rokovania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. V ten istý deň sa vydali Antonín Švehla a František Soukup menom Národného výboru prevziať Obilný ústav v Prahe, aby zabránili odvozu obilia na front, a nechali zamestnancov ústavu prisahať vernosť novo vznikajúcemu štátu.[7] Potom sa rozšírila správa o uznaní podmienok mieru Rakúsko-Uhorskom.[7]

Podmienky obsahovali aj uznanie autonómie národov Rakúsko-Uhorska, ktoré si ľud vyložil ako uznanie nezávislosti. Táto správa sa stala impulzom k živelným demonštráciám, pri ktorých ľud jasal v uliciach a ničil symboly Rakúsko-Uhorska.[7] Na Václavskom námestí pri pomníku svätého Václava prehovoril k davom kňaz Isidor Zahradník a vyhlásil samostatný Česko-Slovenský štát.[7]

Večer toho istého dňa vydal Národný výbor československý prvý, tzv. recepčný zákon a následne bolo zverejnené vyhlásenie Národného výboru "Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom...". Pod oboma dokumentmi boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup – neskôr nazývaní ako "Muži 28. októbra". V ten istý deň boli do Národného výboru pribraní 4 zástupcovia, pričom zástupcovia Nemcov a Maďarov prizvaní neboli.

Vyvrcholenie prevratu

Zamaľovávanie rakúsko-uhorských symbolov na poštovej schránke

29. októbra rokoval Národný výbor s českým miestodržiteľom Maxom Coudenhovom o prevzatí moci. Výsledkom bol kompromis, keď sa Národný výbor prihlásil k dočasnému zriadeniu verejnej správy. Navečer sa pražské vojenské veliteľstvo pokúsilo vyprovokovať s Národným výborom stret. V ten istý deň sa nemeckí poslanci uzniesli vydeliť zo severného pohraničia Čiech provinciu Nemecké Čechy (Deutschböhmen) a začleniť ju ako autonómnu jednotku do budúceho Nemeckého Rakúska. V dňoch 29. – 30. októbra sa konštituovala česko-slovenská štátna moc v Brne, Plzni, Ostrave, Košiciach, Hradci Králové, Pardubiciach a na ďalších miestach.

30. október bol záverečným dňom pražského prevratu. Rakúske vojenské veliteľstvo kapitulovalo pred Národným výborom, pretože maďarskí a rumunskí vojaci odmietli bojovať. Na Slovensku bola prijatá Martinská deklarácia, na základe ktorej sa Slovensko pripojilo k českým krajinám. V Ženeve vyvrcholili rokovania predstaviteľov Národného výboru. Sudetonemecký poslanec R. Lodgmann von Auen rokoval s Národným výborom, ktorý chcel získať nemeckých politikov na vytvorenie česko-slovenského štátu. Lodgmann však túto spoluprácu odmietol a nemeckí poslanci zo severovýchodu Čiech, severu Moravy a Sliezska na čele s R. Freisslerom vyhlásili zriadenie provincie Sudetsko (Sudetenland) a jej pripojenie k Rakúsku.

Ďalšie udalosti

Po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a bohoslužby. Ľud jasal nad nadobudnutou samostatnosťou, aj nad koncom vojny. Pri týchto oslavách dochádzalo k ničeniu štátnych symbolov Rakúsko-Uhorska, ale tiež k ničeniu vecí, ktoré Habsburskú monarchiu hoci len pripomínali. 3. novembra sa vydal dav pod vedením Frantu Sauera zničiť historickú pamiatku – mariánsky stĺp, ktorý stál na Staromestskom námestí v Prahe ako pripomienka na Švédske obliehanie Prahy v roku 1648.

3. novembra 1918 zástupcovia nemeckého obyvateľstva na južnej Morave proklamovali ustanovenia provincie Deutschsüdmähren a zástupcovia Nemcov v južných Čechách vznik provincie Böhmerwaldgau, ktoré mali byť pripojené k Nemeckému Rakúsku.

4. novembra 1918 bola v Skalici ustanovená dočasná slovenská vláda a na Slovensko zároveň vstúpil prvý oddiel česko-slovenského vojska. 13. novembra vyhlásil Národný výbor Dočasnú ústavu, ktorá prenášala moc na Národné zhromaždenie. Nasledujúci deň sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený republikou a Tomáš Garrigue Masaryk bol zvolený jej prezidentom. Bola vytvorená vláda na čele s Karlom Kramářom. Národné zhromaždenie ďalej vydalo zákon o zrušení šľachtických titulov a poriadkov a zákon o osemhodinovom pracovnom čase.

Dobová karikatúra, porovnávajúca návrat Alsaska Francúzsku so stratou časti Těšínska

V novembri došlo tiež k prvým stretom v maďarsko-československej vojne a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na Slovensko a sama sem vyslala vojenské oddiely.

11. decembra 1918 vyhlásil Viktor Dvorčák ako predseda Východoslovjackej národnej rady vyhlásil v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku, ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.[8] Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla.[9]

29. novembra obsadila vznikajúca česko-slovenská armáda Most a začala tak vojenskú likvidáciu sudetonemeckých provincií. Do konca roka prevzala armáda správu týchto území. Nálada sa v nemeckých oblastiach opäť vyostrila v marci 1919, keď české úrady zakázali českým Nemcom zúčastniť sa volieb do rakúskeho parlamentu. Pri následných demonštráciách 4. marca 1919 bolo českou armádou zabitých 54 osôb a 84 osôb bolo zranených.[10] Tento marcový incident značne poznamenal ďalšie česko-nemecké vzťahy. 19. decembra 1918 vydalo francúzske ministerstvo zahraničia vyhlásenie, že Česko-Slovensko ako spojenecký štát má právo podržať až do rozhodnutia mierovej konferencie územie v rámci historických hraníc českých krajín a Slovenska.

Prezident "osloboditeľ" v Tábore 21. decembra 1918

V piatok 20. decembra 1918 bol prezident Tomáš Garrigue Masaryk slávnostne privítaný Národným zhromaždením v železničnej stanici Horní Dvořiště a verejne prvýkrát vystúpil na úplne zaplnenom veľkom námestí v Českých Budějoviciach. Pri jeho triumfálnej ceste vlakom ho v železničných staniciach na trase (Veselí nad Lužnicí, Tábor, Benešov) do hlavného mesta vítali tisícky občanov. V nedeľu 22. decembra predniesol Masaryk na Pražskom hrade svoje Prvé posolstvo, v ktorom načrtol koncepciu Česko-Slovenského štátu.

24. decembra 1918 sa Maďarsko podvolilo nóte Dohody o stanovení demarkačnej čiary na Slovensku a do 20. januára 1919 obsadila Česko-slovenská armáda zvyšok Slovenska.

21. januára 1919 zaslala česko-slovenská vláda poľskej vláde memorandum, ktoré fakticky ohlasovalo vojenské obsadzovanie Tešínska. Boje trvali do 30. januára 1919 a dohoda o novej demarkačnej čiare bola podpísaná 3. februára.

25. februára 1919 bol vydaný zákon o okolkovaní bankoviek Rakúsko-Uhorskej banky a bolo začaté vytváranie vlastnej česko-slovenskej meny. 25. marca bolo na Slovensku vyhlásené stanné právo proti vodcom boľševického hnutia, čo bolo reakciou na vznik Maďarskej republiky rád. 27. marca prekročili oddiely česko-slovenskej armády demarkačnú čiaru s Maďarskom a začali intervenciu proti Maďarskej republike rád. 16. apríla bol prijatý zákon o pozemkovej reforme, ktorý rozhodol o zábere pozemkového majetku nad 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov pôdy vôbec. 4. mája 1919 zahynul pri leteckej nehode Milan Rastislav Štefánik. 8. mája sa v Užhorode uskutočnila porada rusínskych národných rád, ktorá potvrdila výsledok plebiscitu o pripojení Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku.

Rozpad rakúsko-uhorskej monarchie

20. mája 1919 prešla Maďarská republika rád do protiútoku a vtrhla na Slovensko, kde bola na juhu 16. júna vyhlásená Slovenská republika rád. Po bitke o Zvolen však museli maďarské vojská zo Slovenska postupne ustúpiť a Slovenská republika rád zanikla.

Mierová konferencia v Paríži

Na mierovej konferencii v Paríži zastupoval Česko-Slovensko Edvard Beneš, ktorý predložil štátnikom celý rad memoránd, týkajúcich sa novovzniknutého Česko-Slovenského štátu. Jedným z dokumentov bola Nóta o národnostnom režime v Česko-Slovenskej republike, v ktorej prisľúbil, že táto novovzniknutá republika "zamýšľa vybudovať organizáciu štátu na prijatie národných práv a zásad, uplatňovaných v ústave švajčiarskej republiky"[11]. Ďalej bolo v nóte uvedené napr. to, že oficiálnym jazykom v Česko-Slovensku bude slovenčina a čeština a rovnoprávnym jazykom s nimi bude nemčina[12], alebo tiež, že verejné úrady budú otvorené všetkým národnostiam obývajúcim územie republiky. Niektoré zo sľubov daných v tejto nóte následne splnené neboli, napr. v roku 1926 bolo v Česko-Slovensku dané zákonom, že osoby zamestnané v štátnej službe musia ovládať štátny jazyk – a tým nemčina nebola.[13] Beneš na konferencii predložil aj návrh na vytvorenie koridoru (pásu krajiny), ktorý by zaručoval spojenie Prahy s Terstom, prípadne s Hamburgom (uvažovalo sa ale aj o Koblenzi).[14] Táto snaha spojiť Česko-Slovensko s morom vychádzala z myšlienky T. G. Masaryka, ktorý už v roku 1915 predložil britskému ministrovi zahraničných vecí plán na vytvorenie spoločného štátu Čechov, Srbov a Chorvátov (presnejšie – predpokladané "Slobodné Čechy" sa mali spojiť s predpokladaným "srbochorvátskom").[15] Česko-Slovenská požiadavka na vznik koridoru bola na konferencii zamietnutá. Výsledkom intenzívnych snáh o česko-slovensko-juhoslovanské spojenectvo (snaha bola predovšetkým zo strany Česko-Slovenska, ktoré sa cítilo ohrozené susednými štátmi) sa nakoniec stala v roku 1920 Malá dohoda.[16] Rovnako ako plán s koridorom sa stala nereálnou aj ďalšia česko-slovenská požiadavka prednesená na konferencii, a to snaha o začlenenie nemeckého územia Lužice, obývaného Lužickými Srbmi, do hraníc Česko-Slovenska.[17] Aj táto požiadavka bola zamietnutá, pretože by Česko-Slovensko muselo spolu s Lužickými Srbmi pojať aj ďalšie desaťtisíce nemeckého obyvateľstva, ktoré v Lužici žilo. Ohľadom hraníc vzniknutého štátu bol teda názor spojencov, a predovšetkým potom Francúzska, celkom jednoznačný – zachovať novovzniknuté Česko-Slovensko v historických hraniciach tzv. Krajín Svätováclavskej koruny, Čiech, Moravy a Sliezska, ku ktorým bolo pripojené Slovensko a Podkarpatská Rus. Odmietnutá bola myšlienka na pripojenie nemeckých oblastí Česko-Slovenska k Nemecku alebo Rakúsku, pretože by sa tým Česko-Slovensko oslabilo. O hraniciach nového štátu tak rozhodli nielen dôvody historické, ale aj strategické, politické a ekonomické. Hranice Česko-Slovenska boli stanovené na mierovej konferencii a ďalšími dokumentmi:

Silueta Rakúsko-Uhorska na povojnovej mape Európy (1929)

29. februára 1920 schválilo Národné zhromaždenie ústavu, ktorá formálne vyhlásila Česko-Slovensko za demokratickú republiku, na čele ktorej stojí prezident. Zákonodarnú moc vykonávalo Národné zhromaždenie, skladajúce sa z poslaneckej snemovne a zo senátu.

Referencie

  1. PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 69 – 73. (česky)
  2. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 24.
  3. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 25.
  4. a b c d e Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. s. 78-82.
  5. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132 PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132
  6. a b c Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. s. 82-86.
  7. a b c d Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. s. 86-92.
  8. KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X.
  9. Slovenská ľudová republika. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 318.
  10. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 29
  11. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 37
  12. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 38
  13. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 39
  14. Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 49
  15. Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 48
  16. Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 54
  17. Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 130
  18. Niall Ferguson The War of the World Allen Lane, 2006 ISBN 0-7139-9708-7 str. 161
  19. PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 42

Literatúra

  • Kalvoda, Josef. Genese Československa. Historický obzor, 1998, 9 (11/12), s. 278 – 283. ISSN 1210-6097.
  • KLIMEK, Antonín. Říjen 1918: vznik Československa. Praha : Paseka, 1998. ISBN 80-7185-175-2. S. 279.
  • RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století: spolupráce a konflikty 1914-1992. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 688.
  • PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7
  • DEJMEK, Jindřich, a kol. Československo : dějiny státu. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 951 s. ISBN 978-80-7277-572-9. S. 51 – 97.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vznik Československa na českej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Vznik Československa

Ásif Alí Zardárí
Ázád Kašmír
Írán
Úmrtí v roce 2022
Ústřední zpravodajská služba
Čánakja
Čína
Čínsko-indická válka
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Čečensko
Čeština
Černomořské loďstvo
Červenec 2010
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Člověk v tísni
Čtvrtá Ženevská úmluva
Řecko-baktrijské království
Šáhbáz Šaríf
Ženská práva
Živočichové
.pk
1922
1947
1952
1956
1957
1960
1965
1972
1977
1988
1990
1992
1993
1996
1998
1999
2. listopad
2002
2007
2008
2020
2022
2023
22. říjen
22. listopad
23. říjen
24. únor
25. říjen
28. říjen
29. říjen
3. listopad
30. říjen
31. říjen
Abcházie
Achaimenovská říše
Acheuléen
Adolf Hitler
Afghánistán
Akronym
Akvizice
Al-Káida
Alexandr Dvornikov
Alexandr Veliký
Americký dolar
Anexe Krymu Ruskou federací
Angličtina
Anton Myrer
Arménie
Asie
Autonomní území
Autoritarismus
Bádišáhova mešita
Bénazír Bhuttová
Bělorusko
Bachmut
Balúčština
Balúčistán
Balúčistánská osvobozenecká armáda
Bangladéš
Bangladéšská válka za nezávislost
Bellingcat
Bengálci
Bill Clinton
Bombaj
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Brazílie
Britská Indie
Britské impérium
Budapešťské memorandum
Buddhismus
Castell
Cenzura
Chajbar Paštúnchwá
Charta 77
Charta Spojených národů
Cherson
Choudhary Rahmat Ali
Christo Grozev
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Condoleezza Riceová
Cyklón Bhola
Dýchací soustava
Daily Mail
Demence
Demokracie
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Den vzniku samostatného československého státu
Dezinformace
De facto
Dháka
Difuze
Dillíský sultanát
Diplomacie
Dmitrij Utkin
Dněpr
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Dominium Indie
Dominium Pákistán
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Donbas
Druhá světová válka
Dvoustranně souměrní
Ekonomika Pákistánu
Elon Musk
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Epitelová tkáň
Eritrea
Etiopie
Etnická čistka
Euromajdan
Evropa
Faisalábád
Federální služba bezpečnosti
Federace
File:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Five Eyes
Forum24
Frans Timmermans
Gandhára
Gandhárské umění
Generální guvernér Pákistánu
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Generálplukovník
Gennadij Židko
Genocida
Geodata
George H. W. Bush
Ghaznovská říše
Gilgit-Baltistán
Giorgia Meloniová
Gonochorismus
GRU
Gudžarát
Halloween
Harappa
Harappská kultura
Harry Potter a Tajemná komnata (film)
Helénismus
Helenizace
Hermafrodit
Himálaj
Hindština
Hinduismus
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hltan
Homosexualita
Hostitel
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Imran Chán
Index lidského rozvoje
Indický národní kongres
Indický subkontinent
Indicko-pákistánská válka (1965)
Indicko-pákistánská válka (1971)
Indicko-pákistánské války
Indie
Indo-řecké království
Indonésie
Indus
Industrie
Infrastruktura
Irák
Irsko
Iskandar Mírza
Islám
Islámábád
Islamábád
Islamismus
ISO 3166-1
ISO 3166-2:PK
Itálie
Izrael
Jaderná zbraň
Jair Bolsonaro
Jan Dus
Jazyk (lingvistika)
Jednorodí
Jerry Lee Lewis
Jevgenij Prigožin
Jiří Kraus
Jižní Asie
Jižní Korea
Jižní Osetie
Jihoafrická republika
Joe Biden
John Kerry
Jugoslávie
Kárgilská válka
K2
Kašmír
Karáčí
Karákóram
Karel III. Britský
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kazachstán
Klad
Kmen (biologie)
Komunistická strana Číny
Komunistický režim v Československu
Konflikt v Kašmíru
Konzervativní strana (Spojené království)
Kremenčuk
Krym
Kultura Sóán
Kyjev
Láhaur
Láhaurská pevnost
Líákat Alí Chán
Ladislav Hosák
Lajka
Leonid Pasečnik
Leszek Engelking
Libor Pešek
Libye
Linie kontroly
Logistika
Louis Mountbatten
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Luiz Inácio Lula da Silva
Lysyčansk
Méhrgarh
Mahárádža
Mahátma Gándhí
Malála Júsufzajová
Malajsie
Mariupol
Marjinka
Masakr v Buči
Maurjovská říše
Meduza
Mexiko
Mezenchym
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní měnový fond
Michal Ambrož
Microsoft
Mikrofotografie
Miloš Zeman
Ministerstvo obrany Ruska
Mnichov
Mobilizace
Mohendžodaro
Moskva
Moskva (raketový křižník)
Motolice
Muammar Kaddáfí
Mudžáhid
Mudžíbur Rahmán
Mughalská říše
Mughalská architektura
Muhammad Alí Džinnáh
Muhammad ibn al-Kásim ath-Thakaff
Muhammad Iqbal
Multán
Muslimská liga
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní bezpečnostní agentura
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Naváz Šaríf
Neodermata
Neodermis
Neolit
Neonacismus
Nepohlavní rozmnožování
Neptun (střela)
Nervová soustava
Nikolaj Patrušev
Nobelova cena za mír
Nord Stream
Oběžná dráha
Oběhová soustava
Obrněný transportér
Obyvatelstvo
Odboj během druhé světové války
Oleksij Arestovyč
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
OpenStreetMap
Operace pod falešnou vlajkou
Organizace islámské spolupráce
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oryx (webové stránky)
Otmar Brancuzský
Pád mostu v Gudžarátu
Pákistán
Pákistánská armáda
Pákistánská hymna
Pákistánská lidová strana
Pákistánská rupie
Pákistánské hnutí za spravedlnost
Pákistánské ozbrojené síly
Pátá kolona
Péšávar
Paňdžáb
Paňdžábština
Paňdžáb (pákistánská provincie)
Paštština
Paleolit
Paleozoikum
Pandemie covidu-19
Parita kupní síly
Parkinsonova nemoc
Parlamentní republika
Parlamentní systém
Parlament Spojeného království
Parlament Ukrajiny
Parvíz Mušaraf
Peking
Perština
Perský záliv
Ploštěnci
Ploštěnky
Pluk Azov
Pohlavní rozmnožování
Polarita (politologie)
Polarizace (elektrodynamika)
Popasna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Povodně v Pákistánu 2010
Praha
Prezident Brazílie
Protesty v Íránu (2022)
Protilodní střela
Protivzdušná obrana
Protonefridie
Provincie
První anglo-afghánská válka
První válka v Kašmíru
Prvoústí
Psychoaktivní droga
Putinismus
Q110999040
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálí členové
Rada Evropy
Rada federace
Raketomet
Raketový útok na obchodní centrum v Kremenčuku
Ramzan Kadyrov
Reportéři bez hranic
Republika
Republika Krym
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
RIA Novosti
Rishi Sunak
Rosněfť
Ross Perot
Rostovská oblast
Rozdělení Indie
Rozloha
Rozpad Sovětského svazu
Rozvojová země
Ruština
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská propaganda
Rusko
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)#První eskalace (březen–duben 2021)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Síra
Súfismus
Sýrie
Saúdská Arábie
Saab 32 Lansen
Sabatina James
Sajjid Ahmad Chán
Schizocoel
Sekularismus
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Surovikin
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severodoněck
Severokrymský kanál
Seznam britských králů
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam představitelů Pákistánu
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Sikhismus
Sindh
Sindhština
Si Ťin-pching
Služba vnější rozvědky
Slunce
Socialismus
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:1971 Instrument of Surrender.jpg
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Board Bazaar Peshawar.jpg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Dolmen City Karachi.jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Flag of Pakistan.svg
Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg
Soubor:Hunza Valley from Eagle Point.jpg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Lahore Fort view from Baradari.jpg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:Mapa Pákistánu.PNG
Soubor:Map of the war in Donbass.svg
Soubor:Mohenjodaro Sindh.jpeg
Soubor:Muhammad Ali Jinnah.jpg
Soubor:Pakistani Parliament House, Islamabad1.jpg
Soubor:Pakistan (orthographic projection).svg
Soubor:Posta Romana - 1959 - Laika 120 B.jpg
Soubor:Sayyid Ahmad Khan.jpg
Soubor:State emblem of Pakistan.svg
Soubor:Sub Pakistan.png
Soubor:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:War1947-48.jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Yanukovich.jpg
Soul
Sovětská válka v Afghánistánu
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Společenství nezávislých států
Sputnik 2
Státní duma
Státní hymna
Státní náboženství
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Střevo
Stanycja Luhanska
Strana regionů
Summit
Supervelmoc
Tálibán
Tři králové (protinacistický odboj)
Taškentská deklarace
Takeoff (rapper)
Talibán
Taliban
Tartan (látka)
Tasemnice
Tavenina
Taxila
Telegram (software)
Teodor Marjanovič
Terorista
Teroristické útoky 11. září 2001
Tetřívek douglaskový
Thatta
The Washington Post
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Turecko
Turkické národy
Twitter
Ukrajina
Ukrajinci
Umajjovci
Uprchlík
Urdština
Usáma bin Ládin
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka na Donbase
Válka proti terorismu
Válka v Afghánistánu (2001–2021)
Válka v severozápadním Pákistánu
Válka v Tigraji
Védské období
Výšková migrace
Východní Ukrajina
Výjimečný stav
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Vazíristán
Velmoc
Veto
Viktor Janukovyč
Viktor Medvedčuk
Vláda Rishiho Sunaka
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Putin
Vlajka Pákistánu
Vojenské vzdušné síly Ruské federace
Volby prezidenta USA 1992
Volodymyr Zelenskyj
Vuhledar
Vylučovací soustava
Vznik Československa
Wagnerova skupina
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Burns
Zákon o nezávislosti Indie
Západní svět
Zahraniční obchod
Zakládající akt Rusko–NATO
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zelení mužíčci (rusko-ukrajinská válka)
Země
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Kašmíru 2005
Zimmerwaldská konference
Zimní olympijské hry 2022
Zločin agrese
Zulfikár Alí Bhutto
Zuzana Burianová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk