Zelená hora

Bratríci
	Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Veľké Kostoľany

Zelená hora alebo Marcelov hrad, prípadne Hrabušický hrad je zaniknutá fortifikácia bratríkov v katastri obce Hrabušice na polohe Zelená hora. Rozprestiera sa nad prielomom Hornádu.

Lokalita

Nálezy zo Zelenej hury ukazujú, že lokalita bola osídlená od mladšej doby kamennej až po stredovek. Hradný kopec má rozlohu zhruba 10 ha a v stredoveku bol celý obohnaný hradobným múrom širokým 230 – 250 cm. Na severnej strane bola do hradobného múru zakomponovaná veľká okrúhla obytná veža, ktorá tvorila vysunuté jadro hradného areálu. Opevnený areál bol prístupný pomerne veľkou vstupnou bránou na východnej strane, z ktorej sa podarilo odkryť nielen základové, ale i nadzákladové murivo práve tak, ako z hradného múru veže.^[1]^:79

História

Počiatky výstavby Hrabušického hradu, ktorý poznáme pod pôvodným menom Marcelov hrad, siahajú pred rok 1241. V prvých decéniách 14. storočia hrad vlastnil spišskoštiavnickí cisterciti. V roku 1453 opevnili lokalitu bratríci Petra Aksamita. Na „Zelenej hore“ pri Hrabušiciach opevnili existujúci hrádok, ktorý patril štiavnickému opátstvu, pomenovali ho Táborom a odtiaľ robili útoky na okolité obce a majetky.

„	Roku Pána 1453 obsadil Pe(ter) A(xamit) (---) pri Hrabušiciach a spôsobila mu (---) oheň, zabíjanie, drancovanie a s (---) kráľovým vojskom obľahol ju spolu (---) Spiš; nemohli ho nijako napa(dnúť) (---) musel ich vykúpiť za peniaze (---) veľký mor.	“
– Záznam v Spišskosobotskej kronike k roku 1453 na Spiši

„	Anno etiam eodem quidam raptores et aemuli sub duetu Petri Axamith montem circa Kabisdorff incastrarunt, eumque Viridem montem, aut Thabor cognominantes, hanc patriam variis angustiis molestarunt. V tom istom roku (1453) aj istí zbojníci pod velením Petra Axamitha obsadili horu okolo Kabisdorffu a nazývali ju Zelená hora alebo Thabor, sužovali túto krajinu rôznymi trápeniami.	“
– Nápis na portáli levočského kostola^[2]^:85

Zo Zelenej hory podnikli bratríci útok i na kláštor kartuziánov na Skale útočišťa a natoľko ho poškodili, že nasledujúceho roku ho bol prior Ján Monesser nútený dôkladne reštaurovať. Aby prístup ku kláštoru, ktorý doteraz viedol cez Hrabušice, nebol tak ľahký, zmenil cestu ku kláštoru. Pravda, toto opatrenie nezabránilo, aby bratríci nasledujúceho roku znova nenapadli kláštor a vtedy ho skoro úplne zničili, takže mnísi zamýšľali navždy zanechať to miesto.^[2]^:85 Podobne trpel nájazdmi bratríkov aj štiavnický kláštor a majetky štiavnických cistercitov. Bratríci nútili okolité obce a majetky, aby zásobovali Zelenú horu potravinami.

Až do roku 1462 mali Zelenú horu v rukách bratríci ako jeden z hlavných svojich hradov a operačných bodov na východnom Slovensku – na Spiši. Zelená hura patrila k tým bratríckym pevnostiam, ktoré bratríci opustili až vtedy, keď sa zo Spiša presťahovali na západné Slovensko a až vtedy Levočania – úhlavní nepriatelia bratríkov na Spiši – hrad dobyli a ho zbúrali.^[1]^:81

V umení

Zelená hora sa spomína v románovej trilógii Aloisa Jiráska Bratrstvo.^[3]

Referencie

↑ ^a ^b POLLA, Belo; SLIVKA, Michal. Husiti, Jiskrovci a bratríci na východnom Slovensku vo svetle archeologického bádania . Archaeologia historica, 1980-01-01, . S. 69-103. Dostupné online. Archivované z originálu.
↑ ^a ^b ŠPIRKO, Jozef. Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1431-1462). Levoča : Spišský dejepisný spolok, 1937. 146 s. Dostupné online.
↑ JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 3. , Žebráci. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 479, s.

Externé odkazy

Zelená hora na mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Polla-1] POLLA, Belo; SLIVKA, Michal. Husiti, Jiskrovci a bratríci na východnom Slovensku vo svetle archeologického bádania . Archaeologia historica, 1980-01-01, . S. 69-103. Dostupné online. Archivované z originálu.

[Špirko-2] ŠPIRKO, Jozef. Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1431-1462). Levoča : Spišský dejepisný spolok, 1937. 146 s. Dostupné online.

[3] JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 3. , Žebráci. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 479, s.

[1]

[2]

[3]