Zvolenská župa (Uhorsko)

	Zvolenská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko
Sídlo župy	Banská Bystrica
Rozloha	2 730 km²
Obyvateľstvo	133 653 (1910)
-	102 500 (1880)
Hustota	49,0 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 84,8 %; Maďari 12,4 %; Nemci 1,6 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 2,6 % ; Nemci 2,93 % ; Slováci 90,36 % ; Rumuni 0 % ; Rusíni 0 % ; Srbi a Chorváti 0,05 % ; Ostatní 0,51 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Rímskokatolícke 65,1 %; Evanjelické a. v. 31,7 %; Židovské 2,3 %
	Wikimedia Commons: Zólyom County
	Geografický portál

Zvolenská župa resp. Zvolenská stolica resp. Zvolenský komitát (iný názov: Zvolen; lat. comitatus Zoliensis, maď. Zólyom (vár)megye, nem. Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Charakteristika

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko - Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Zvolenská župa na strednom Slovensku

Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.^[5]

Dejiny

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.^[5]

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.^[5]

V rokoch 1786 – 1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.^[5]

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Česko-Slovenska. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923 – 1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940 – 1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

Národnosti

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.^[5]

Okresy

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy^[5]:

Horný (Processus superior)
Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.^[5]

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

Banská Bystrica (celý okres)
Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)

Referencie

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 168–176.

Literatúra

BEL, Matej. Zvolenská stolica. Preklad Imrich Nagy. Vyd. 1. Čadca; Banská Bystrica : Kysucké múzeum v Čadci; Stredoslovenské múzeum, 2017. 612 s. ISBN 978-80-89751-17-4.

Pozri

Zoznam obcí Zvolenskej župy

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolenská župa (Uhorsko)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[SnS-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 168–176.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Slovenské regióny
Regióny cestovného ruchu	Bratislavský región Dolné Považie Dolný Zemplín Gemer Horehronie Horná Nitra Horný Zemplín Košický región (Abov) Liptov Nitriansky región (Dolná Nitra) Orava Pohronie Podunajsko Poiplie Hont a Novohrad Horné Považie (Severné Považie) vrátane Kysúc Stredné Považie Spiš bez Tatier a Zamaguria Šariš Tatry vrátane Zamaguria Turiec Záhorie
Iné	Hont Kysuce Malohont Novohrad Podpoľanie Považie Stredné Pohronie Tekov (Dolné Pohronie) Zamagurie Zemplín