Aisón (starogr. Αἴσων – Aisón, lat. Aeson) je v gréckej mytológii syn kráľa Kréthea a jeho manželky Tyry, kráľ v tesálskom Iólku.^[1][2]

Po smrti Kréthea vláda nad Iólkom prešla do rúk jeho syna Aisóna, ale onedlho ho pripravil o vládu jeho nevlastný brat Pelias, syn boha morí Poseidóna. Aby Aisón neprišiel o svojho syna, odniesol ho tajne hneď po narodení do hôr múdremu kentaurovi Cheirónovi, ktorý mu dal meno Iasón a vychoval ho starostlivo ako kráľovského syna.^[1] Keď sa Iasón po dvadsiatich rokoch vrátil späť do Iólku a vyzval Pelia, aby mu odovzdal vládu, Pelias mu ju prisľúbil pod podmienkou, že vykoná hrdinský čin, aby dokázal, že si kráľovský trón zaslúži. Iasón súhlasil a tak dostal úlohu priniesť z ďalekej Kolchidy zlaté rúno z barana, ktorý kedysi niesol na svojom chrbte malého Frixa a jeho sestričku Hellé, deti orchomenského kráľa Athamanta.

Iasón, Pelias aj kolchidský kráľ Aiétes zlaté rúno túžili vlastniť, bolo totiž uznávaným symbolom moci, ktorú svojmu vlastníkovi zaručovalo. Jeho súčasný vlastník Aiétes si ho zaslúžil za vľúdne prijatie Frixa a rúno mu strážil nebezpečný drak. Všeobecne sa malo za to, že z výpravy za zlatým rúnom sa nikto nemôže vrátiť úspešne.^[1]

Iason to však dokázal, jeho hrdinstvo líči rozsiahla báj o Argonautoch a Médeii. Po dlhej strastiplnej ceste, mnohých útrapách a príhodách sa výprava vrátila späť do Iólku a Iasón chcel výmenou za zlaté rúno späť vládu, ktorá mu ako právoplatnému dedičovi trónu patrila. Pelias mu však aj napriek tomu moc odmietol vydať.

Aisón bol v tej dobe už veľmi starý a chcel sa dožiť dňa, kedy na trón zasadne jeho syn. Médeia, s ktorou sa cestou domov Iasón oženil, ho však svojimi mocnými kúzlami omladila tak, že mu vypustila všetku krv a do žíl mu naliala odvar z kúzelných bylín.^[3] Keď dcéry Pelia požiadali, aby omladila aj ich otca, Médeia súhlasila,^[4] ale z pomsty za to ako sa k nim zachoval mu už krv nenahradila a Pelias umrel.^[1]

Ďalšia pomsta nenechala na seba dlho čakať, Peliov syn Akastos Iasóna a Médeiu z Iólku vyhnal. Útočisko následne našli u korintského kráľa Kreonta, kde žili niekoľko rokov šťastne a Médeii sa narodili synovia Feres a Mermeros. Iasón však nebol úplne šťastný a zatúžil po moci a preto obrátil svoju pozornosť ku Kreontovej dcére Glauke, ktorej sa tiež páčil a kráľ Kreón ho bol ochotný prijať za svojho zaťa a odovzdať mu vládu. Iasón Médeii svoj úmysel odôvodnil tak, že myslí na zabezpečenie svojich synov. Ale Médeia to nebola ochotná strpieť a jej veľká láska k nemu sa zmenila na veľkú nenávisť.^[1] Jej následná pomsta bola strašná, najprv otrávila Glauku, potom aj Kreonta a manžela Iasóna potrestala vraždou ich vlastných detí Mermera a Fereta.^[5][1] Médeia potom zmizla niekde na východe a nešťastný Iasón, ktorý sa stal vyhnancom, po rokoch blúdenia našiel náhodne svoju spráchnivenú loď Argó na ktorej sa kedysi plavil do Kolchidy a keď si ľahol do jej tieňa, aby si oddýchol, počas spánku spadla na neho korma, ktorá ho pochovala.^[6]

Referencie a bibliografia

1. ↑ ^{a b c d e f} Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 36–37.
2. ↑ Homér, Odysea, 11,235.
3. ↑ Ovidius, Metamorphoses, 7,285.
4. ↑ Ovidius, Metamorphoses, 7,294.
5. ↑ Hyginus, Fabulae 239.
6. ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 218.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aisón na českej Wikipédii.