A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zvolen | ||
mesto | ||
Celkový pohľad na mesto z výšky
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Zvolen | |
Región | Podpoľanie | |
Vodné toky | Hron, Slatina | |
Nadmorská výška | 293 m n. m. | |
Súradnice | 48°34′42″S 19°07′24″V / 48,578333°S 19,123333°V | |
Najnižší bod | 278,4 m n. m | |
Rozloha | 98,73 km² (9 873 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 39 844 (31. 12. 2022) [2] | |
Hustota | 403,57 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1135 | |
Primátor | Vladimír Maňka[3] (nezávislý) | |
PSČ | 960 01 | |
ŠÚJ | 518158 | |
EČV (do r. 2022) | ZV | |
Tel. predvoľba | +421-45 | |
Adresa mestského úradu |
Mesto Zvolen Námestie Slobody 22 960 01 Zvolen | |
E-mailová adresa | primatorka@zvolen.sk | |
Telefón | +421-045-5330 006 | |
Fax | +421-045-53 31 428 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Zvolen | ||
Webová stránka: zvolen.sk | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Zvolen (maď. Zólyom, nem. Altsohl) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku[4], sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu, centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji. Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku.
Polohopis
Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.
Zvolen je významný dopravný uzol v rámci Slovenska, nakoľko mestom vedie hlavný cestný ťah E77 (Krakov – Budapešť) v severo-južnom a E58 (Bratislava – Košice) v západo-východnom smere. Železničná stanica Zvolen osobná stanica je uzlom tratí z Nových Zámkov, z Krupiny, z Košíc a z Banskej Bystrice. Mesto leží 20 km južne od Banskej Bystrice, 55 km severozápadne od Lučenca, 28 km severne od Krupiny a 24 km východne od Žiaru nad Hronom.
Názov
- 1773 Veterozolium, Zolyom, Altsoll, Zwolen
- 1786 Altsohl, Vetusolium, Zwolen
- 1808 Veterosolium, Vetusolium, Ó-Zólyom, Altsohl, Ztarý Zwolen
- 1877 Ózólyom
- 1882 – 1913 Zólyom
- 1920 Zvolen
Dejiny[5]5">upraviť | upraviť zdroj
Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.
V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.
Slovanské osídlenieupraviť | upraviť zdroj
Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.–9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto.
Neskorý stredovek a novovekupraviť | upraviť zdroj
Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.
Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.
Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate do Vrútok, čím sa vybudovalo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu, ako aj trate do Banskej Bystrice, Nových Zámkov a Čaty. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.
Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.
Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.
Časti mestaupraviť | upraviť zdroj
- Základné sídelné jednotky: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie
- Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna západ.[6]
- Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová
- Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad
- Osady: Bakova Jama, Podnásad
Ulice a námestiaupraviť | upraviť zdroj
Obyvateľstvoupraviť | upraviť zdroj
2011upraviť | upraviť zdroj
Sčítanie 2011 (národnosť v %):