A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexej Maresiev | |
Osobné informácie | |
---|---|
Štát | ZSSR |
Narodenie | 20. máj 1916 Kamyšin, Ruské impérium (dnešné Rusko) |
Úmrtie | 19. máj 2001 (84 rokov) Moskva, Rusko |
Zostrely | |
Potvrdené zostrely | 11 |
Vyznamenania | |
Hrdina Sovietskeho zväzu Rad Lenina Rad Októbrovej revolúcie Rad červenej zástavy práce Rad červenej hviezdy | |
Odkazy | |
Alexej Petrovič Maresiev | |
Alexej Petrovič Maresiev (rus. Алексе́й Петро́вич Маре́сьев; * 20. máj, 1916, Kamyšin – † 19. máj 2001, Moskva) bol sovietsky stíhací pilot, letecké eso z čias druhej svetovej vojny. Jeho životný príbeh sa stal námetom novely Borisa Polevého Príbeh ozajstného človeka (rus. Повесть о настоящем человеке), kde vystupuje pod zmeneným menom Meresjev, a dočkal sa osemdesiatich sovietskych a štyridsiatichdeviatich cudzojazyčných vydaní a bol sfilmovaný roku 1948.
Život
Maresiev sa narodil 20. mája 1916 v Kamyšine v Saratovskej gubernii. Bol ruskej národnosti.[1] Vyučil sa za kovoobrábača a roku 1934 ho miestny Komsomol poslal budovať Komsomoľsk na Amure, kde sa stal členom aeroklubu. Do Červenej armády vstúpil v roku 1937.
Druhá svetová vojna
V roku 1940 absolvoval leteckú vojenskú školu A. Serova v Batajsku s hodnosťou podporučíka a v auguste 1941 začal pôsobiť ako stíhací pilot na juhozápadnom fronte. Bojový krst absolvoval 23. augusta v oblasti Krivého Rogu. Mal na svojom konte štyri zostrelené nacistické lietadla, keď bol v marci 1942 neďaleko mesta Staraja Russa nad Demianským kotlom zostrelený.
Po páde stroja sa ocitol na zemi s rozdrvenými chodidlami v nepriateľskom tyle, napriek tomu sa pokúsil vrátiť sám na územie kontrolované sovietskou armádou. Cesta späť mu trvala celých 18 dní, kedy sa mu podarilo dostať cez líniu frontu medzi domáce obyvateľstvo.
Jeho zranenie nôh sa po týždňovom pobyte v dedine Plav-Kilovskyj bez odbornej lekárskej pomoci natoľko zhoršilo, že mu v nemocnici museli pre gangrénu amputovať obe nohy pod kolenami.
Napriek ťažkému hendikepu sa Maresiev nevzdal a urobil všetko pre to, aby sa mohol aj po zranení vrátiť k stíhačom a ďalej brániť svoju vlasť. Inšpirovaný osudom ruského letca Prokofieva z prvej svetovej vojny, ktorý sa vrátil k lietaniu po strate chodidla, sa po tvrdom ročnom úsilí naučil ovládať svoje protézy tak dobre, že bol uznaný za spôsobilého vojenskej služby a mohol sa vo februári 1943 vrátiť k letectvu, v júni 1943 bol pridelený 63. gardovému leteckému stíhaciemu pluku. Maresiev nečelil len následkom ťažkého zranenia a byrokracii vojenských odvodových komisií ale aj nedôvere svojich nadriadených v jeho schopnosť vydržať skutočný boj a ochrániť vo vzduchu účinne svojich spolubojovníkov, preto sa sprvu nezúčastňoval bojových letov. Až keď získal dôveru veliteľa pluku A.M. Čislova, mohol sa zapojiť bezprostredne do bojových akcií.
Vo vzdušnom súboji 23. augusta 1943 zostrelil počas Kurskej bitky dve nemecké lietadlá Focke-Wulf Fw 190 a zachránil tak život nielen svojmu číslu ale aj veliteľovi susedného stíhacieho pluku. Po tomto čine sa jeho sláva rozniesla po celej 15. vzdušnej armáde a k jednotke začali prichádzať novinári, medzi nimi aj Boris Polevoj, ktorý spísal pilotov nevšedný príbeh pre Pravdu. Na podnet samotného Stalina, ktorý sa zrejme obával, že by článok mohol vyvolať dohady o zúfalom stave Červenej armády, v ktorej už musia bojovať aj invalidi, však nebola črta v roku 1943 uverejnená. Za zostrel nepriateľských lietadiel a záchranu životov dvoch sovietskych stíhačov mu bola 24. augusta 1943 výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR udelená Zlatá hviezda Hrdinu Sovietskeho zväzu, teda najvyššie možné vyznamenanie. Celkovo absolvoval 86 vzdušných bojov, pri ktorých zostrelil 11 bojových lietadiel. V roku 1944 sa Maresiev stal členom KSSS a o dva roky neskôr opustil armádu.
Po vojne
Maresiev zostal v aktívnej službe ako letecký inštruktor do roku 1946. Uverejnenie jeho príbehu najprv v Pravde a jeho neskoršie sfilmovanie mu priniesli obrovskú popularitu a urobili z neho ozajstnú živú legendu. Po vojne absolvoval roku 1952 Vysokú školu politickú a následne sa venoval práci vo výbore vojnových veteránov, stal sa aj členom Najvyššieho sovietu ZSSR. V roku 1956 obhájil doktorskú prácu a získal titul doktor historických vied. V roku 1960 vydal knihu spomienok V Kurskom oblúku (rus. На Курской дуге). V roku 1967 otváral pamätník Neznámeho vojaka zasvätený hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny v Moskve.
Okrem spomínanej Zlatej hviezdy hrdinu ZSSR bol vyznamenaný Leninovým radom, Radom Októbrovej revolúcie, Radom červenej zástavy práce, Radom červenej hviezdy a viacerými ďalšími oceneniami.
Jeho meno a osud sa stali symbolom odhodlania a vytrvalosti pre celé generácie sovietskych občanov a Maresjev sa často zúčastňoval školských besied a iných oficiálnych pozvaní. Je po ňom pomenovaná planétka č. 2173, ulice v Akťjubinsku, Taškente, Horno-Altajsku ako aj v čuvašskom Ibresi, kde sa zotavoval zo zranenia. Pri príležitosti jeho nedožitých deväťdesiatych narodením mu 20. mája 2006 v rodisku odhalili pamätník.
Alexej Petrovič Maresiev zomrel na zlyhanie srdca len hodinu pred oficiálnou oslavou svojich 85.[2] narodenín v divadle Ruskej armády, pričom sústrasť rodine osobne tlmočil aj vtedajší prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Oslava sa napriek tomu konala, iba sa začala minútou ticha. Miesto odpočinku tohto výnimočného sovietskeho letca sa nachádza na Novodievčom cintroríne v Moskve.
Referencie
- ↑ Maresiev, Alexej Petrovič, Geroji Sovietskogo sojuza . warheroes.ru, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Zomrel sovietsky hrdina, letec Maresiev . sme.sk, 19. máj 2001, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá národná rada
Ľudmila Pajdušáková
Ľudovít Greššo
Štefan Sandtner
0. roky 20. storočia
1. júl
1. jún
1. máj
1. október
10. apríl
10. január
10. roky 20. storočia
11. december
11. júl
11. január
11. máj
11. marec
12. február
12. jún
13. február
13. september
14. jún
14. november
14. september
15. december
15. jún
15. január
15. september
17. apríl
17. február
17. máj
17. september
18. apríl
18. december
1831
1838
1842
1843
1844
1851
1857
1864
1880
19. december
19. február
19. november
19. september
19. storočie
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1954
1955
1959
1962
1966
1975
1977
1978
1979
1982
1983
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1991
1993
1995
1996
1997
1999
20. február
20. máj
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2013
2014
2016
2020
21. február
21. november
21. október
21. storočie
23. november
23. september
24. apríl
24. december
24. júl
25. august
25. december
25. január
25. máj
26. apríl
26. jún
26. máj
26. marec
26. október
27. august
28. apríl
28. august
28. február
28. september
29. jún
29. január
29. marec
3. august
3. január
3. máj
3. marec
30. apríl
30. december
30. september
31. máj
4. jún
4. marec
4. október
5. apríl
6. december
6. máj
6. október
7. apríl
7. január
7. marec
7. október
8. jún
8. máj
8. marec
9. december
9. jún
9. január
9. október
Aldo Moro
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Petrovič Maresjev
Alojz Kramár
Ann Mari Falková
Bianchi Anderloni
Bitka na Somme (1916)
Bitka o Gallipoli
Bitka o Verdun
Bitka pri Jutskom polostrove
BMW
Camilo José Cela
Charles Wright Mills
Christian B. Anfinsen
Claude Elwood Shannon
Desaťročie
Ellis Robert Kolchin
Ernst Mach
Ferruccio Lamborghini
François Mitterrand
Francis Harry Compton Crick
František Dibarbora
František Jozef I.
František Roman Dragoun
František Xaver Kryštůfek
Franz Marc
Frederick Chapman Robbins
Georg Henrik von Wright
Giuseppe Taddei
Gough Whitlam
Gregory Peck
Hans Eysenck
Harold Wilson
Henry James
Herbert Simon
Ján Frátrik
John D. MacDonald
John Leroy Kelley
José Manuel Moreno
Jozef Arnold
Juraj Bartoš (tenista)
Jurij Brězan
Karel Kuttelwascher
Karlova univerzita
Karol Henrich Fuchs
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Kirk Douglas
Klas Pontus Arnoldson
Kultúra (spoločenské vedy)
Lamborghini
Letný čas
Luigi Comencini
Luis Corvalán
Magda Husáková-Lokvencová
Martin Kusý
Maurice Wilkins
Michael Gough
Mikuláš Konkoly-Thege
Moondog
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Olivia de Havilland
Ove Abildgaard
Paríž
Paul Halmos
Paul Keres
Peter Finch
Peter Thomas Geach
Pierre Emmanuel
Pierre Messmer
Richard Dedekind
Roald Dahl
Robert F. Furchgott
Robert Henry Dicke
Royal Air Force
Rumunsko
Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková
Slovensko
Storočie
Svetozár Hurban-Vajanský
Tank (vozidlo)
Veľkonočné povstanie
Verner von Heidenstam
Vilhelm Hammershøi
Virginia Satirová
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Vivian McGrath
Vojtech Alexander
Walt Whitman Rostow
Werner Bischof
Woodrow Wilson
Yvon Petra
Zürich
Zdenka Schelingová
Zita Bourbon-Parmská
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk