A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Adhémar z Le Puy | ||||||||
Miniatúra zobrazujúca Adhémara z Le Puy ako nesie svätú kopiju počas jednej z križiackych bitiek, Histoire d'Outremer (od Viliama z Týru), č. 12, folio 29, 13. storočie, British Library, Londýn | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Biskup Le Puy | ||||||||
1077 – 1098 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | pred 1055 Valentinois, Francúzske kráľovstvo | |||||||
Úmrtie | 1. august 1098 (43 rokov) Antiochia | |||||||
Svätenia | ||||||||
Odkazy | ||||||||
Adhémar z Le Puy | ||||||||
Adhémar z Le Puy[1] (; iné mená pozri nižšie; * pred 1055 – † 1. august 1098, Antiochia) bol biskup z juhofrancúzskeho mesta Le Puy en-Velay, pápežský legát a duchovný vodca prvej križiackej výpravy.
Mená
- Adhemar z Puy[2]
- Adimar de Puy[3]
- Adhémar z Monteil[4][5]
- Adémar de Monteil[6], Adhémar de Monteil[7]
- Adhemar de Montreil[8]
- franc. Adhémar/Adémar/Aimar/Aelarz de Monteil[9]
Život
Narodil sa pred rokom 1055 do provensálskej šľachtickej rodiny. Okolo roku 1080 bol zvolený za biskupa v Le Puy a presadzoval gregoriánsku reformu. Medzi jeho najväčších podporovateľov patril budúci pápež Urban II. a tiež Raimond z Toulouse. Po koncile v Clermonte a vyhlásení prvej križiackej výpravy prejavil mimoriadny záujem, v dôsledku čoho sa stal pápežovým zástupcom na výprave.[10] Je však pravdepodobné, že sa nejednalo o úplne spontánny krok v reakcii na pápežov prejav, ale o vopred dohodnutú akciu. Ďalším argumentom pre Adhémarovu aktívnu účasť na výprave malo byť aj to, že už skôr v rokoch 1086 a 1087 podnikol púť do Jeruzalema.[11] Počas výpravy bol súčasťou oddielu Raimonda z Toulouse. Kým svetskí vodcovia často súperili o hlavné vedenie výpravy, Adhémara všetci rešpektovali ako jej duchovného vodcu.
Cestou do Konštantínopola sa túlal vzdialený od hlavnej križiackej armády, kvôli čomu bol prepadnutý a okradnutý Pečenehmi. Kým sa však lúpežníci bili o korisť, všimli si ich ďalší križiaci, ktorí Adhémara oslobodili.[12] Po tomto incidente zostal zotavujúci sa Adhémar v neďalekom Solúne a k výprave sa pripojil neskôr.[13] Zúčastnil sa vyjednávaní s byzantským cisárom Alexiom I. a viackrát počas výpravy zohral kľúčovú rolu pri obnove morálky vo vojsku. Počas obliehania Antiochie zorganizoval trojdenný pôst,[14] tiež nariadil križiakom oholiť sa a nosiť na svojom odeve kríž aby sa medzi sebou na bojisku spoznali. Po dobytí Antiochie a následnom obľahnutí mesta Korbughom zorganizoval procesiu mestom, ale nechal tiež zamknúť brány, aby vystrašení križiaci nemohli utiecť. Sám mal veľké pochybnosti o pravosti nálezu kopije, ktorou mal byť prebodnutý Ježiš visiaci na kríži. Verejne však nálezcu Petra Bartolomea nespochybnil, naopak prispel k tomu, aby križiaci v pravosť relikvie verili a to aj napriek tomu, že podobná relikvia už existovala v Konštantínopole. Sám tak túto kopiju niesol v jednej z neskorších bitiek.[12]
Po Korbughovej porážke sa rozhodol usporiadať poradu, na ktorej sa malo rozhodnúť o ďalšom vedení výpravy, avšak 1. augusta 1098 zomrel, pravdepodobne na týfus.[15] Pochovaný bol v Antiochii, v Bazilike svätého Petra.[12]
Aj po svojej smrti bol medzi križiakmi veľmi vážení a mnohým sa mal zjaviť. Napríklad aj samotný Peter Bartolomeus tvrdil, že mal videnie Adhémara, ktorý sa mu ospravedlňoval za svoje pochybnosti o pravosti ním nájdenej relikvie a vravel, že kvôli tomu strávil niekoľko dní v pekle a zachránili ho len modlitby križiakov, vrátane Bohemunda z Tarentu.[12] Ďalšie dôležité zjavenie mal mať Peter Desiderius pred hradbami Jeruzalema. Toho Adhémar vyzval, aby zorganizoval bosú procesiu okolo hradieb mesta, nasledujúc tak biblický príbeh o dobytí Jericha.[16] Táto procesia sa uskutočnila 8. júla a na záver sa na Olivovej hore pútnikom prihovoril Peter Pustovník.[17] Ďalšiu známu víziu hlásil Štefan z Valencie, ktorému mal Adhémar rozprávať o viacerých relikviách, vrátane kríža, ktorý Adhémar niesol so sebou na výpravu, svätej kopije, či Štefanovho prsteňa, ktorým sa mohla vzývať pomoc Panny Márie.
Referencie
- ↑ SITÁR, Andrej. Osudy zbehov z prvých križiackych výprav (1096 – 1108). Bratislava : STIMUL, 2019. ISBN 978-80-8127-233-2. S. 59.
- ↑ ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny . Turčiansky Svätý Martin: Neografia, 1943, . Dostupné online.
- ↑ Adimar de Puy. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Zväzok 1. a-bag. Praha : Diderot, 2000. ISBN 80-902723-3-9. S. 64.
- ↑ ADHÉMAR Z MONTEIL. In: Encyklopedie osobností Evropy od starověku do současnosti. Praha : Nakladatelský dům OP, 1993. ISBN 80-85841-00-2. S. 12.
- ↑ Adhémar z Monteil. In: LE GOFF, Jacques; SCHMITT, Jean-Claude, et al. Encyklopedie středověku. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2008. ISBN 978-80-7021-917-1. S. 260.
- ↑ Adémar de Monteil. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Zväzok 1. a-bag. Praha : Diderot, 2000. ISBN 80-902723-3-9. S. 59.
- ↑ Adhémar de Monteil. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Zväzok 1. a-bag. Praha : Diderot, 2000. ISBN 80-902723-3-9. S. 61.
- ↑ Adhemar de Montreil. In: Stručny všeobecný slovnik věcný: malý slovnik naučný. Zväzok 1. Praha : I. L. Kober, 1874. S. 26.
- ↑ ADHÉMAR DE MONTEIL. In: CHISHOLM, Hugh; GARVIN, James Louis. The Encyclopædia Britannica: A Dictionary of Arts, Sciences, Literature & General Information. 13th Ed. London : Encyclopædia Britannica Company, 1926. S. 192.
- ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. 2. vyd. Praha : Mladá fronta, 1996. ISBN 80-204-0621-2. S. 7 – 11.
- ↑ PETERS, Edward. The First Crusade. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 1971. ISBN 0812210174. S. 31.
- ↑ a b c d BRUNDAGE, James A.. Adhemar of Puy: The Bishop and His Critics. Speculum (The University of Chicago Press), 1959, roč. 34, čís. 2, s. 201 – 212.
- ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. S. 29.
- ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. S. 39.
- ↑ ASBRIDGE, Thomas. The First Crusade: A New History. Oxford : Oxford University Press, 2004. ISBN 978-0-19-518905-6. S. 249 – 250.
- ↑ TYERMAN, Christopher. God's War: A New History of the Crusades. Cambridge : Belknap Press of Harvard University Press, 2006. ISBN 0-674-02387-0. S. 153 – 157.
- ↑ RUNCIMAN, Steven. The First Crusade. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 9780521232555. S. 284.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan (Anglicko)
Štefan IX.
Štefan z Blois
Abd al-Kádir al-Džílání
Adam Brémsky
Adhémar z Le Puy
Alexios I. (Byzantská ríša)
Alfonz I. (Aragónsko)
Anna Dalasséna
Anna Kyjevská
Arsen Iqalthoeli
Břetislav I.
Balduin I. (Jeruzalem)
Belo I.
Bořivoj II.
Bruno z Kolína
Eduard Vyznávač
Eustach III. z Boulogne
Gaunilo
Gelasius II.
Godefroy z Bouillonu
Gratianus (právnik)
Henrich I. (Anglicko)
Hugues de Payens
Humbert de Silva Candida
Ióannes Orfanotrofos
Ilarion (kyjevský metropolita)
Ioane Petrici
Ioane Toqabi
Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)
Jaromír (biskup)
Judita zo Schweinfurtu
Kalixt II.
Klement III. (protipápež)
Koloman (Uhorsko)
Konrád I. (Čechy)
Lanfrank z Pavie
Matilda Škótska
Micheil Maglakeli
Nestor (kronikár)
Norbert z Xantenu
Paschal II.
Peter Damiani
Peter Deljan
Peter Lombardský
Peter Pustovník
Róbert II. Flámsky
Róbert z Normandie
Rašbam
Soběslav I.
Svatava Poľská
Teodóz Pečerský
Viktor II.
Viliam II. (Anglicko)
Viliam zo Champeaux
Vratislav II.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk