A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Albánske kniežatstvo Principata e Shqipërisë
| |||||||
Hymna: Himni i Flamurit | |||||||
Motto: Atdheu mbi te gjitha | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
28 748 km² (1923)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
803 959
| ||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
21. február 1914
| ||||||
Zánik
|
31. január 1925
| ||||||
Albánske kniežatstvo (albán. Principata e Shqipërisë) bol štátny útvar resp. kniežatstvo na území dnešného Albánska existujúci od roku 1914 do roku 1925. Vládnuce knieža nikdy neabdikoval, ale už v roku 1914 po 200 dňoch vlády opustil krajinu kvôli zlým podmienkam. Monarchia však vydržala až do roku 1925, aj keď od roku 1920 to bola skôr formálna monarchia. Kniežatstvo zaniklo prevratom v roku 1925, ktorého hlavnou postavou bol diktátor Ahmet Zogu. Nástupcom albánskeho kniežatstva sa stala Albánska republika a do istej miery aj Albánske kráľovstvo vyhlásené Ahmetom Zoguom v roku 1928.
Dejiny
Na začiatku 20. storočia bolo Albánsko zaostalou krajinou s vysokým podielom negramotnosti a skoro žiadnym priemyslom. Stále bolo v područí Osmanskej ríše. Proti Osmanskej nadvláde prepukali rôzne povstania. Medzi rokmi 1756 a 1831 získal na severe krajiny moc rod Bušatliovcov, medzi rokmi 1787 a 1822 potom juh krajiny ovládol Ali paša Tepelenský. Od 2. polovice 19. storočia existovalo už albánske národné hnutie, na prelome 70. a 80. rokov toho istého storočia tiež pôsobila Prizrenská liga, jedna z národných organizácií, ktorá požadovala na tureckom sultánovi autonómiu krajiny.
Nezávislosť a Albánske kniežatstvo
Albánsko vyhlásilo 28. novembra 1912 nezávislosť. Požiadavka na vytvorenie autonómneho štátu, ktorý predložili predstavitelia krajiny osmanskej vláde, jej ministri prijali. 17. decembra 1912 potom európske mocnosti priznali krajine autonómny status pod zvrchovanosťou sultána. V Londýne bola 29. júla 1913 podpísaná mierová zmluva, ktorá Albánsko už stanovila definitívne ako autonómne, suverénne a dedičné kniežatstvo, ktorého existencia a neutralita bola garantovaná šiestimi veľmocami (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Rusko) a do zvolenia kniežaťa mala najvyššiu moc vykonávať IRP (MKK). Ako záujemcovia na albánsky kniežací trón sa našli napr. taliansky markíz Giovanni Kastrioti Skanderberg d'Auletta alebo španielsky šľachtic Don Juan de Alandro Kastrioti y Perez de Velasco, ktorí odvodzovali svoj pôvod od hrdinského Skadenberga, avšak nemali podporu veľmocí a tak neprichádzali do úvahy. Rovnako dopadli aj kandidáti z Albánska alebo čiernohorský kráľ Nikola. Neuspeli však tiež kandidáti veľmocí väčšinou katolíci. Úspešne dopadol až Wilhelm Wied z Neuwied v Porýní, ktorého matkou bola holandská princezná a jeho vzdialený príbuzný bol cisár Viliam II. Rozhodujúcim faktorom pre neho bolo to, že bol protestant a teda prijateľný pre všetkých. Wilhelm Wied dorazil do Albánska 7. marca 1914 a za svoje sídelné mesto si vybral prístav Durres (Drač), tak začala jeho dvestodenná vláda v Albánsku.
Albánsko počas prvej svetovej vojny
Onedlho po vyhlásení nezávislosti Albánska však vypukla prvá svetová vojna a členovia MKK jeden po druhom začali aj s vojenskými jednotkami opúšťať Albánsko. Kniežaťu napokon došli financie a pri moslimskej vzbure, ktorá dorazila do Durrës hľadal úkryt na palube talianskej lode Misurata, čo v očiach Albáncov veľmi znížilo jeho prestíž. Po definitívnom odchode členov MKK a ich jednotiek nenachádza východisko predtým než sa opäť nalodiť na loď Misurata. Vydal vyhlásenie, v ktorom Albáncom oznámil, že neabdikuje, ale opúšťa krajinu, pretože mu pomery v nej neumožňujú riadnu správu krajiny. Knieža vyjadril presvedčenie, že počas jeho dočasnej neprítomnosti „si bude môcť ľud v pokoji rozmyslieť a nájsť pre seba správnu cestu“. Najprv odcestoval do Rumunska a potom bol ako major nemeckej armády poslaný na front do Flámska, čo zdiskreditovalo Weida ako neutrálnu osobu schopnú vykonávať funkciu vladára Albánska predovšetkým v očiach dohody. Od roku 1916 sa z Albánska stalo jedno z bojísk konfliktu. Počas vojny bolo obsadené ako Rakúsko-Uhorskou, tak francúzskou a talianskou armádou. Počas vojny uzavreli albánski predstavitelia spojeneckú zmluvu so Srbskom.
Povojnové (medzivojnové) Albánsko
Po ukončení vojny zostával osud nezávislého Albánska neistý. Podľa Londýnskej dohody by veľkú časť Albánska dostalo Taliansko a zvyšok Grécko, popr. Srbsko, ale vďaka pričineniu amerického prezidenta Woodrowa Wilsona zostalo Albánsko nezávislým štátom a monarchiou. Krátko po ukončení vojny v roku 1920 došlo k jednej významnej zmene. Hlavné mesto bolo presunuté z Draču do Tirany, vtedy malého dvadsaťtisícového mesta.
V roku 1924 vypukla v meste revolúcia, ktorá však vyústila v zrušenie monarchie a vytvorenie republiky. Vodcovskou albánskou postavou už od roku 1922 bol Ahmet Zogu, ktorý bol najskôr premiérom 1922 – 1924, neskôr prvým prezidentom Albánska 1925 – 1928 a konečne v rokoch 1928 až 1939 vládol ako kráľ Albáncov Zog I.
Keď v roku 1928 prezident Ahmet Zogu obnovil monarchiu a vyhlásil sa kráľom, knieža Wilhelm znovu potvrdil svoj legitímny nárok na trón pre seba a svojich dedičov.
Knieža
Hlavou štátu bol dedičný knieža, suverénny panovník z dynastie Wiedovcov. O moc sa delil s vládou. V zahraničnej a diplomatickej korešpondencii bol uvádzaný ako Suverénne knieža, ale v Albánsku bol označovaný ako mbret (čiže kráľ).
Jeho celý titul bol:
Z milosti veľmocí a vôle ľudu Albánsky knieža.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albánske kniežatstvo
Externé odkazy
- Stránky o Albánskom kniežatstve (po anglicky)
- Stránky rodu Wied
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Albánské knížectví na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Šport v zaniknutých štátoch
Administratívne členenie zaniknutých štátov
Africké ríše
Arabská ríša
Asýria
Astúrske kráľovstvo
Byzantská ríša
Chetiti
Chetitská ríša
Cyperské kráľovstvo
Dejiny podľa štátu
Dejiny zaniknutých štátov
Druhá poľská republika
Edesské grófstvo
Ekonomika v zaniknutých štátoch
Franská ríša
Historické územia
Inkská ríša
Judské kráľovstvo
Juhoslávia
Kórea
Kartágo
Korutánske vojvodstvo
Kultúra v zaniknutých štátoch
Kyjevská Rus
Lýdia (Malá Ázia)
Médska ríša
Macedónia
Mongolská ríša
Morejský despotát
Náboženstvo v zaniknutých štátoch
Námorné republiky
Nemecká demokratická republika
Nitrianske kniežatstvo
Osmanská ríša
Osobnosti zaniknutých štátov
Perzia
Pošta v zaniknutých štátoch
Politika v zaniknutých štátoch
Právo v zaniknutých štátoch
Rakúsko-Uhorsko
Republiky Sovietskeho zväzu
Seldžucká ríša
Sovietsky zväz
Spoločnosť v zaniknutých štátoch
Srbsko a Čierna Hora
Staroruské kniežatstvá
Staroveká Macedónia
Staroveký Rím
Tretia ríša
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Umenie v zaniknutých štátoch
Valašsko
Veľká Morava
Veda a technika v zaniknutých štátoch
Vojsko v zaniknutých štátoch
Vzdelávanie v zaniknutých štátoch
Zaniknuté štáty podľa kontinentu
Zaniknuté monarchie
Zaniknuté republiky
Zdravotníctvo v zaniknutých štátoch
Zlatá horda
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk