A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aponiovci (Apponyi) | |
erb rodu Aponiovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Materská dynastia | Péczovci |
Tituly | kastelán, župan, veľvyslanec, minister, strážca kráľovskej koruny, krajinský sudca, diplomat, pustovník |
Zakladateľ | Tomáš (Rúfus) Aponi |
Rok založenia dynastie | 14. storočie |
Posledná hlava dynastie | Albert II. Aponi |
Rok zániku dynastie | 1970 rod vymrel po praslici |
Štátna príslušnosť | uhorská |
Aponiovci (staršie: Apponyiovci; základný tvar Aponi, staršie: Apponyi; maď. Apponyi) bol uhorský šľachtický rod pochádzajúci z bočnej vetvy rodu Péczovcov. Ich sídlom boli Oponice neďaleko Topoľčian.[1]
Dejiny rodu
Zakladateľom rodu je Tomáš nazývaný Červený (Rúfus), ktorý bol 1323 kastelánom Čachtického hradu a hradu Branč. Od kráľa Žigmunda Luxemburského získal zámenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) hradné panstvo Oponice, podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Malinove (kaštieľ Eberhard), v Jablonici a v Tolnianskej a Békešskej stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého u pápeža Klementa VI. v Avignone roku 1343. Pavol Aponi bol zase vyslancom Štefana Bočkaja vo Viedni roku 1606 vyrokoval mier. V roku 1618 bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi Uhorskom a Moravským markgrófstvom. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a 18. storočí získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania Františka II. Rákóciho (1703 – 1711) boli niektoré majetky rodu v roku 1708 zničené.[2]
Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej Európy zapísali hlavne tým, že založil slávnu Aponiovsku knižnicu. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do Bratislavy v roku 1825 a sprístupnili ju verejnosti v roku 1827. Navštevovali ju dokonca štúrovci a nechal si posielať do nej knihy z Ruska. Najznámejším novodobým členom rodu je Albert Aponi, ktorý zaviedol maďarizačné Aponiho zákony v roku 1907. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku 1956 pre Maticu Slovensku zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.[3]
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]
- Tomáš Aponi (Rúfus) (14. storočie), zakladateľ rodu, kastelán, vyslanec Ľudovíta I. Veľkého
- Ján Aponi († 1624), barón, pustovník
- Pavol Aponi (* 1564 – † 1624), barón, strážca kráľovskej koruny, vyslanec Štefana Bočkaja
- Jozef Aponi (* 1718 – † 1787), gróf, filozof, jezuita, profesor na Trnavskej univerzite
- Anton Juraj Aponi (* 1751 – † 1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
- Anton Aponi (* 1782 – † 1852), gróf, diplomat, veľvyslanec v Nemecku, Toskánsku a v Ríme
- Rudof Aponi (* 1812 – † 1876), gróf, diplomat, vyslanec v Petrohrade, Paríži a Londýne
- Juraj Aponi (* 1808 – † 1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec Uhorského snemu
- Albert Aponi (* 1846 – † 1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
- Henrich Aponi (* 1885 – † 1935), gróf, diplomat, cestoval po Afrike, Indii a Himalájach
- Albert II. Aponi (* 1899 – † 1970), politik, zástupca, novinár
- Géraldine Aponi (* 1915 – † 2002), grófka, manželka albánskeho kráľa Zoga I.
Galéria
-
kaštieľ v Hőgyész
-
kaštieľ v Lengyel
-
Aponiho poľovnícke múzeum
-
rekonštruovaný kaštieľ v ktorom sa nachádza aj časť rodovej knižnice
-
ruiny Oponického hradu z 13. storočia
Referencie
- ↑ Aponiovci . Encyclopaedia Beliana, . Dostupné online.
- ↑ a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 10 - 11.
- ↑ Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice . www.snk.sk, . Dostupné online.
Literatúra
- Aponiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aponiovci
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čákovci
Česnegiovci
Šľachtické rody v Uhorsku
Abafiovci
Abovci
Amadeovci
Andrášiovci
Bátoriovci
Baťánovci
Balašovci
Barkóciovci
Benickovci
Berčéniovci
Berzeviciovci
Bočkaiovci
Čákovci
Česnegiovci
Ňáriovci
Šimoniovci
Abafiovci
Abovci
Amadeovci
Andrášiovci (šľachtický rod)
Aponiovci
Aspremontovci
Bánovci
Balašovci
Benickovci (Turčianska stolica)
Berčéniovci
Bernolákovci (šľachtický rod)
Berzeviciovci
Bočkaiovci
Bohušovci
Briestenskovci
Bubekovci
Dávidovci
Drugetovci
Esterháziovci
Hatňanskovci
Huňadyovci
Huntovci-Poznanovci
Ilmeriovci
Ivankovci
Jedličkovci
Jesenskovci
Justovci
Kecerovci
Kerestešovci
Klobušickovci
Koháriovci
Medňanskovci
Morócovci
Mutňanský (priezvisko)
Nagy de Tarczál
Okoličániovci
Omodejovci
Pálfiovci
Platyovci
Podmanickovci
Pomothy
Pongrácovci
Príleskovci
Pružinskovci
Révaiovci
Radvanskovci
Rakovskí
Slopnianskovci
Smrečianskovci
Suňogovci
Suňogovci
Svätojánskovci
Trstenskí
Turzovci
Turzovci
Uzda z Turca a Hosti
Uzda z Turca a Hosti
Vladár (priezvisko)
Zápoľskovci
Zičiovci
Zmeškalovci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk