Cindruška^{[pozn 1]} (iné názvy: cipovička,^{[pozn 2]} cipuruška,^{[pozn 3]} cipurušky^{[pozn 4]}) je druh dievčenského ľudového tanca, ženský náprotivok odzemku (poskakovanie v drepe na melódie veľmi podobné odzemkovým), v malých obmenách rozšírený na strednom Slovensku, najmä na severe,^[5][2] prípadne iba Liptove.^[6]

Najčastejšie sa objavoval na priadkach, pri páraní peria a pod., keď boli dievčatá usedené a chceli sa rozhýbať.^[4] Tancoval sa ako sólo v dvojiciach, do kríža vo štvorici. Zriedkavejšie podoby bol kolektívny tanec a iba výnimočne s chlapcom.^[7] Na Liptove sa praktikoval ešte v prvej polovici 20. storočia.^[5]

Choreografia

Cyril Zálešák opísal choreografiu cipovičky z Liptovských Sliačov nasledovne: „...dievčatá v drepe znožnom v rytme hudby. Pôvodne to bol viac individuálny tanec (hra) – každá tanečnica sa snažila ukázať, ako vie v drepe skákať a ako dlho vydrží. Neskôr sa z toho vyvinula Cipovička v štvorke: V postavení do kríža sa chytia dve a dve (oproti sebe stojace dievčatá) za pravé ruky. Najprv chodia chvíľu po kruhu zvláštnym prísunovým krokom s poklesom na vykročenej nohe a nadnosením pri prísune (ktorý sa robí s počuteľným šúchaním prisunovanej nohy) . V príhodnom okamihu si všetky čupnú a poskakujú v drepe podľa rytmu hudby, pričom sa pohybujú po kruhu dopredu, inokedy sa vrtia na mieste, prípadne si pritom tlieskajú v pokrčení predpažmo.“^[8]

Text

Názov „cipovička“ je známy predovšetkým z detskej riekanky:

Cip, cip, cipovička,

mak, mak, makovička,

cipovička cipová,

makovička maková.

Cipovička z Liptovských Sliačov

Cip, cip, cipovička, mak, mak, makovička,

mám prstenček noví, dám ho frajerovi.

Bou bi ten Jánošík, bou bi ten bojovau,

kebi si bou svoj opašťek, na stole ňeňehau.

Cip, cip, cipovička, mak, mak, makovička,

mám prstenček noví, dám ho frajerovi,

stará baba veďela, tá ho vizraďila,

že Jánošíkov opašťek na stole viďela.^[4]

Cipuruška zo Zvolenskej Slatiny

Cip, cip, cipuruški, mak, mak, makuruški,

ej, popod les, popod les, uhrizol ma čierni pes,

ej na kopu, na kopu, ňever chlapcu, ako psu,

aľe ti ver ďievčaťu, ako tomu vtáťaťu.

Mám, mám prsťeň noví, dám, dám frajerovi,

dám, dám, neverušu, dám, dám, na muoj dušu, dám.^[5]

Poznámky

1. ↑ Názov na Dolnom Liptove,^[1] ale aj vo Východnej, Važci, Pohronskej Polhore.^[2]
2. ↑ Názov na Hornom Liptove,^[3] ale aj v Liptovských Sliačoch.^[2]
3. ↑ Názov vo Zvolenskej Slatine.^[4]
4. ↑ Názov v Dobrej Nive.^[2]

Referencie