A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Walter Cunningham | |
astronaut NASA | |
Walter Cunningham v roku 1963 | |
Stav | zosnulý |
---|---|
Narodenie | 16. marec 1932 Creston, Iowa, USA |
Úmrtie | 3. január 2023 (90 rokov) Houston, Texas, USA |
Iné zamestnanie | stíhací pilot, fyzik |
Hodnosť | plukovník, USMCR |
Čas vo vesmíre | 10 dní, 20 hodín, 9 minút |
Kozmonaut od | 17. októbra 1963 |
Misie | Apollo 7 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 1. augusta 1971 |
Ronnie Walter „Walt“ Cunningham (* 16. marec 1932, Creston – † 3. január 2023, Houston[1]) bol americký astronaut, stíhací pilot, fyzik, podnikateľ a investor. V roku 1968 letel do vesmíru na palube kozmickej lode Apollo 7 vo funkcii pilota lunárneho modulu, ale lunárny modul nebol pri tomto lete použitý. Bol tretím civilistom (po Neilovi Armstrongovi a Elliotovi Seeovi) medzi astronautmi NASA.
Život
Mladosť, vzdelanie a vojenská kariéra
Walter Cunningham sa narodil 16. marca 1932 v Crestone v americkom štáte Iowa. V roku 1950 absolvoval strednú školu Venice High School v Los Angeles v Kalifornii.[1]
Po skončení strednej školy študoval na Santa Monica College, až kým v roku 1951 nenastúpil do amerického námorníctva a v roku 1952 začal letecký výcvik. V rokoch 1953 až 1956 slúžil ako stíhací pilot v Zbore námornej pechoty USA, pričom ako nočný stíhací pilot absolvoval 54 misií v Kórei. Keď Cunningham pôvodne odchádzal do Kórey, stále prebiehali rokovania o prímerí a dohoda o prímerí bola podpísaná tesne pred jeho príchodom. Od roku 1956 do roku 1975 bol v zálohe námornej pechoty a nakoniec odišiel do dôchodku v hodnosti plukovníka (colonel).[1]
Používal prezývku Walt a oženil sa s Lo Ellou Irbyovou z Norwalku v Kalifornii a mal dve deti, Briana a Kimberley. Walt a Lo Ella sa nakoniec rozviedli.[1]
Po skončení aktívnej služby Cunningham pokračoval v štúdiu na Santa Monica College a v roku 1958 prestúpil na University of California, Los Angeles (UCLA). V roku 1960 získal titul Bachelor of Arts s vyznamenaním a v roku 1961 titul Master of Arts s vyznamenaním, obidva v odbore fyzika na UCLA. Všetky požiadavky okrem dizertačnej práce na získanie titulu doktora filozofie (Doctor of Philosophy) z fyziky na UCLA splnil počas svojho pôsobenia v spoločnosti RAND Corporation, kde strávil tri roky pred výberom do NASA.[1]
Kariéra v NASA
V októbri 1963 sa Cunningham stal jedným z tretej skupiny astronautov vybraných NASA. Keďže ich bolo 14, nazývali sa The Fourteen. Dňa 29. septembra 1966 NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom kozmickej lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. Za veliaceho pilota bol určený Walter Schirra (prezývaný „Wally“), senior pilotom sa stal Donn Eisele a pilotom Walter Cunningham. Nakoniec sa už 15. novembra rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. NASA o týchto skutočnostiach informovala verejnosť 22. decembra s tým, že Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky Apolla 1 (AS-204). Všetky tieto plány nakoniec úplne zmenil 27. január 1967, kedy sa konala predletová skúška v rámci príprav na misiu Apollo 1 (AS-204), ktorej štart sa plánoval na 21. februára 1967. Astronauti Gus Grissom, Edward White a Roger Chaffee boli počas skúšky vo vnútri kabíny kozmickej lode Apollo Block I, ktorá sa nachádzala na vrchole nosnej rakety Saturn IB na štartovacom komplexe 34 na Cape Kennedy. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli. Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Kozmická loď Apollo Block I tak do vesmíru nikdy neletela a namiesto toho sa rozhodlo, že sa prepracuje a zdokonalí verzia Block II, ktorá potom aj lietala okolo Zeme a k Mesiacu. Krátko po nehode Apolla 1 riaditeľ operácií letových posádok Deke Slayton požiadal Schirru, Eiseleho a Cunninghama, aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo, čiže tentokrát už s verziou Block II.[2]
Dňa 11. októbra 1968 tak Cunningham zaujal miesto pilota lunárneho modulu počas jedenásťdňového letu Apolla 7. Pri tomto lete však lunárny modul ešte nebol použitý a Cunningham zodpovedal za všetky systémy kozmickej lode okrem štartu a navigácie. Posádku zamestnávalo nespočetné množstvo testov rôznych systémov vrátane skúšobného zapálenia motora servisného modulu a merania presnosti systémov lode. Išlo tiež o prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím rakety Saturn IB. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy televízny prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj Česko-slovenská televízia. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie NASA potom definitívne rozhodlo, že nasledujúci let Apollo 8 poletí aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. Po misii Apollo 7 Cunningham nebol zrovna obľúbený najmä medzi pracovníkmi kontrolnej divízie Strediska pilotovaných letov v Houstone, keďže mal istý podiel na rozporoch medzi posádkou a riadiacim strediskom počas letu, ktoré niekoľkokrát vyústili do hádky. Hlavným aktérom týchto výstupov bol síce veliteľ Wally Schirra, ale Cunningham sa z rôznych príčin nijako zvlášť nesnažil urovnať situáciu. Po pristátí tejto úspešnej misie sa šéf letových operácií Chris Kraft vyjadril, že už nikdy nemieni s týmito ľuďmi spolupracovať. Cunninghamovi tak svitla nádej, že do vesmíru ešte poletí v rámci Apollo Applications Program (AAP).[1][2][3]
V novembri 1968 sa stal vedúcim oddelenia AAP v oddiele astronautov (Chief of the AAP Branch of the Astronaut Office). Na rok 1968 bol rozpočet NASA značne znížený. Keďže program Apollo mal v tom čase jednoznačnú prioritu, sa obeťou rozpočtových škrtov stal Apollo Applications Program. Manažéri programu museli prehodnotiť priority a jediným projektom v rámci AAP, ktorý prežil škrty v rozpočte, sa stal Orbital Workshop (Orbitálna dielňa), ktorého cieľom bolo vytvorenie orbitálnej stanice s využitím použitého a vypotrebovaného stupňa rakety Saturn V. Cunningham sa chopil zastupovania záujmov svojich kolegov v kritickej dobe, kedy sa finalizoval dizajn stanice a kedy sa definitívne rozhodovalo, či bude vynesená na obežnú dráhu Zeme v neobývateľnom stave a dokončí sa až vo vesmíre alebo odštartuje rovno v obývateľnom stave. Viacero kolegov si Cunninghamovu prácu cenilo a on nemal dôvod pochybovať o svojej budúcej nominácii za veliteľa prvého letu na prvú americkú vesmírnu stanicu, ktorá oficiálne dostala začiatkom roka 1970 meno Skylab. Po skončení lunárnej misie Apollo 12 vstúpili do programu Skylab astronauti Pete Conrad a Alan Bean. Cunningham si uvedomil, že miesto veliteľa prvého letu na Skylab, bude zrejme pridelené skúsenejšiemu a služobne staršiemu Conradovi. Dúfal teda, že mu pridelia velenie druhého letu. V auguste 1970 bol Conrad vymenovaný za nového vedúceho Úradu astronautov Skylabu (Chief of the Skylab Astronaut Office), ktorý sa ešte rozrástol o astronautov zo zrušených misií Apolla. Walt to niesol pomerne s nechuťou, ale uznával a ctil nesporné kvality svojho nástupcu.[1][3]
Na začiatku roka 1971 sa začali objavovať prvé správy o letových nomináciách, podľa ktorých sa mal Cunningham stať veliteľom záložnej posádky Peta Conrada, prvej expedície na Skylab, a letieť mal až ako veliteľ štvrtého letu k stanici. Očakával, že nebude veliteľom prvej misie a možno ani druhej, ale nie tretej, na ktorú bola dokonca určená posádka nováčikov. To sa mu vôbec nepáčilo, a tak bez záruky, že sa uskutoční aj štvrtý let na Skylab, Cunningham v auguste 1971 odišiel z NASA. Na jeho miesto v záložnej posádke prvého letu nastúpil Russell Schweickart, ktorý bol predtým veliteľom záložnej posádky druhej expedície. Na Skylab sa nakoniec uskutočnili len tri lety. Cunningham nalietal celkovo viac ako 4 500 letových hodín, z toho vyše 3 400 v prúdových lietadlách a 263 hodín vo vesmíre.[1][3]
Neskorší život
V roku 1974 Cunningham absolvoval šesťtýždňový kurz pokročilého manažmentu na Harvard Business School a neskôr pôsobil ako podnikateľ a investor v mnohých súkromných podnikoch. V roku 1977 vydal knihu The All-American Boys (Americkí chlapci), ktorá je spomienkou na jeho pôsobenie v NASA. Bol tiež hlavným prispievateľom a autorom predslovu knihy o histórii kozmických letov z roku 2007 In the Shadow of the Moon (V tieni Mesiaca). V roku 2008 NASA udelila Cunninghamovi Medailu za výnimočnú službu za misiu Apollo 7. Odmietol vedecký konsenzus o zmene klímy. V roku 2010 uverejnil diskusný príspevok s názvom Global Warming: Facts versus Faith (Globálne otepľovanie: Fakty verzus viera). V úvodníku uverejnenom v denníku Houston Chronicle 15. augusta 2010 tvrdil, že empirické dôkazy nepodporujú tvrdenia o globálnom otepľovaní.[1][4]
V roku 2018 sa pripojil k organizácii Back to Space ako astronautský konzultant s cieľom inšpirovať ďalšiu generáciu k letu na Mars. Stal sa moderátorom rozhlasovej talkshow a verejným rečníkom. Pracoval ako konzultant pre začínajúce technologické spoločnosti a bol predsedom Texaskej komisie pre letectvo a vesmír. Zomrel skoro ráno 3. januára 2023 v nemocnici v Houstone vo veku 90 rokov na komplikácie spôsobené pádom.[1][5][6][7][8][9][10]
„ | Nebuďte jednou z tých duší, ktoré hovoria: ‚Keby som tak mohol žiť svoj život znova.‘ Žite svoj život tak, že raz stačí. | “ |
– Walter Cunningham[11] |
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j Apollo Astronaut Walter Cunningham Dies at 90 . nasa.gov, 2023-01-03, . Dostupné online.
- ↑ a b STRAKA, Vít. Apollo 7, první let s posádkou: Co bylo příčinou špatné nálady velitele Schirry . stoplusjednicka.cz, 2018-11-04, . Dostupné online.
- ↑ a b c ŠAMÁREK, Ondřej. Skylab – laboratoř na nebesích (2. díl). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2016-07-19. Dostupné online .
- ↑ WALTER CUNNINGHAM. Climate change alarmists ignore scientific methods . chron.com, 2010-08-15, . Dostupné online.
- ↑ NASA Apollo astronaut Walt Cunningham has died at age 90 . npr.org, 2023-01-03, . Dostupné online.
- ↑ Astronaut Walt Cunningham, who test flew Apollo command module, dies at 90 . collectspace.com, . Dostupné online.
- ↑ MATZA, By Max. Last surviving Apollo 7 astronaut Walter Cunningham dies at 90 . bbc.com, 2023-01-04, . Dostupné online.
- ↑ TASR. Zomrel Walt Cunningham, posledný žijúci člen posádky misie Apollo 7. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-04. Dostupné online .
- ↑ TASR. Zomrel Walt Cunningham, posledný žijúci člen posádky misie Apollo 7. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-01-04. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ VŠETEČKA, Roman. Zemřel astronaut, který se účastnil první úspěšné pilotované mise Apollo. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2023-01-04. Dostupné online .
- ↑ “Don’t be one of those souls who says, ‘If only I had my life to live over.’ Live your life in such a way that once is enough.” . quotefancy.com, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ronnie Walter Cunningham
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka (po anglicky)
- Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
- Walter Cunningham na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Walter Cunningham v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Walter Cunningham na stránkach kozmo-data.sk (po slovensky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alan Goodwin Poindexter
Alan LaVern Bean
Andrew Michael Allen
Anna Lee Fisherová
Anousheh Ansariová
Anthony Wayne England
Bonnie Dunbarová
Brewster Hopkinson Shaw
Bruce McCandless
Bryan D. O’Connor
Buzz Aldrin
Byron Lichtenberg
Catherine Colemanová
Charles Arthur Bassett
Charles Camarda
Charles Eldon Brady
Charles Frank Bolden
Charles Gordon Fullerton
Charles Hobaugh
Charles Moss Duke
Charles Simonyi
Christopher Ferguson
Clarence William Nelson
Clayton Conrad Anderson
Dale Allan Gardner
Daniel Burbank
Daniel Bursch
Daniel Charles Brandenstein
David C. Hilmers
David McDowell Brown
David Randolph Scott
Deke Slayton
Dominic Antonelli
Donald Herold Peterson
Donald Pettit
Donald R. McMonagle
Donn Fulton Eisele
Don Leslie Lind
Douglas Hurley
Duane Gene Carey
Edgar Dean Mitchell
Edward Galen Givens
Edward George Gibson
Edward Lu
Eileen Collinsová
Ellen Bakerová
Ellen Ochoová
Elliot McKay See
Ellison Shoji Onizuka
Eric Boe
Eugene Andrew Cernan
Francis Richard Scobee
Franklin Chang Díaz
Franklin Story Musgrave
Frank Culbertson
Frank Frederick Borman
Frederick Drew Gregory
Frederick Hamilton Hauck
Fred Wallace Haise
Garrett Reisman
George Driver Nelson
Gerald Paul Carr
Gordon Cooper
Gregory Chamitoff
Gregory J. Harbaugh
Gregory Jarvis
Guy Spence Gardner
Harrison Hagan Schmitt
Henry Warren Hartsfield
Jack David Fischer
Jack Robert Lousma
Jake Garn
James Alton McDivitt
James Bagian
James Benson Irwin
James Craig Adamson
James Dougal Adrianus van Hoften
James Dutton
James Frederick Buchli
Jay Clark Buckey
Jeffrey Alan Hoffman
Jerome Apt
Jerry L. Ross
Jim Lovell
Joe Frank Edwards
John-David Francis Bartoe
John Casper
John Elmer Blaha
John Glenn
John Grunsfeld
John Lynch Phillips
John McCreary Fabian
John Olivas
John Oliver Creighton
Jon Andrew McBride
Joseph Henry Engle
Joseph M. Acaba
Joseph Percival Allen
Joseph Peter Kerwin
Judith Resniková
Kalpana Chawlová
Karl Gordon Henize
Karol Joseph Bobko
Kenneth Bowersox
Kevin Ford
Kevin P. Chilton
Laurel Blair Salton Clarková
Lawrence James DeLucas
Lee Joseph Archambault
Leroy Chiao
Lisa Nowaková
Lodewijk van den Berg
Loren Acton
Loren James Shriver
Mae Jemisonová
Malcolm Scott Carpenter
Manley Lanier Carter
Margaret Rhea Seddonová
Mario Runco
Mark C. Lee
Mary Cleavová
Michael Barratt
Michael Bloomfield
Michael Collins (astronaut)
Michael Fincke
Michael Fossum
Michael Gernhardt
Michael J. McCulley
Michael López-Alegría
Michael Lloyd Coats
Michael Philip Anderson
Nancy Jane Curriová
Nancy Jan Davisová
Neil Armstrong
Nicole Stottová
Owen Kay Garriott
Pamela Melroyová
Pete Conrad
Richard Arnold
Richard Douglas Husband
Richard Francis Gordon
Richard Michael Mullane
Richard Oswalt Covey
Robert Franklyn Overmyer
Robert Joseph Cenker
Robert Kimbrough
Robert Laurel Crippen
Robert Lee Gibson
Robert Lee Stewart
Robert Louis Behnken
Robert Parker
Roger Bruce Chaffee
Roger Keith Crouch
Ronald Ellwin Evans
Ronald Erwin McNair
Ronald Garan
Ronald J. Grabe
Ronnie Walter Cunningham
Roy Dunbard Bridges
Russell Louis Schweickart
Sally Ridová
Sandra Magnusová
Scott Altman
Scott Horowitz
Scott Kelly
Shannon Lucidová
Sherwood C. Spring
Stanley David Griggs
Stephen Kern Robinson
Stephen Nathaniel Frick
Steven Alan Hawley
Steven Ray Nagel
Stuart Allen Roosa
Susan Helmsová
Terry Jonathan Hart
Theodore Cordy Freeman
Thomas Akers
Thomas Hennen
Thomas Kenneth Mattingly
Thomas Marshburn
Thomas Patten Stafford
Timothy Creamer
Timothy Kopra
Tracy Caldwellová Dysonová
Vance DeVoe Brand
Virgil Ivan Grissom
Walter Marty Schirra
Wendy Lawrenceová
William Anders
William Benjamin Lenoir
William Cameron McCool
William Gregory
William McArthur
William Pailes
William Raid Pogue
William Shepherd
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk