Asenova pevnosť - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Asenova pevnosť
Asenova pevnosť
(Асенова крепост)
ruiny stredovekej pevnosti
Asenovgrad-2020-09-AsenovaKrepost03.jpg
celkový pohľad na skalný vrch s Asenovou pevnosťou
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Asenovgrad
Mesto Asenovgrad
Miesto Rodopy
Rieka Asenica
Súradnice 41°59′12.12″S 24°52′23.88″V / 41,9867000°S 24,8733000°V / 41.9867000; 24.8733000
Vznik 9. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zakonzervované ruiny
Využitie turistický objekt
Bulgaria location map.svg
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Asen's Fortress
Webová stránka: www.asenova-krepost.eu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Asenova pevnosť (bulh. Асенова крепостAsenova krepost)[1][2][3][4][5][6][7][8] sú ruiny stredovekej pevnosti nachádzajúce sa na skalnom útese južne od centra mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][7][8][3][4]

Lokalita

Asenova pevnosť leží približne 3 kilometre južne od centra mesta Asenovgrad[1][2][6][8][4] v Západných Rodopoch v časti Černatica[1][4][7] na skalnom útese,[1][7][2][4] ktorý vybočuje z horského hrebeňa Mogilata[1][7][4] nad dolinou rieky Asenica[1][4][7][2] a cestou, ktorá spája mesta Asenovgrad a Smoľan.[1][4][7] Vrchná časť skaly na ktorej sa nachádza samotná pevnosť leží približne 100 metrov nad hladinou rieky Asenica v doline pod ňou a približne o 130 výškových metrov vyššie než severne ležiace mesto Asenovgrad.[7]

Dejiny a súčasnosť

Miesto, na ktorom sa nachádza do súčasnosti čiastočne zachovaná stredoveká pevnosť bola využívaná na ten istý účel už Trákmi v priebehu 5. – 6. storočia pred naším letopočtom[2][1][7] a rovnako tak aj v staroveku a v ranom stredoveku v rímskych a ranobyzantských časoch a to až do obdobia vlády cisára Teofila, čo je doložené nálezmi mincí na mieste, ktoré pochádzajú z obdobia jeho panovania.[1][4][7]

Bulharská pevnosť na mieste vznikla nikedy v priebehu polovice 9. storočia.[1][4] Prvá písomná zmienka o tejto pevnosti pochádza z Ústavy Bačkovského monastiera, kde je spomínaná pod názvom opevnená osada Petrič (bulh. укрепено селище „Петрич“ukrepeno selište „Petrič“)[1][7][4] v súvislosti s tým, že bola darovaná do majetku monastiera jeho zakladateľom, Grigorim Pakurianom. Okolie osady sa nachádza v bohatej poľnohospodárskej oblasti a tak sa počet obyvateľov v samotnej opevnenej osade, ako aj v blízkych dedinách Petrič a Stenimachos postupne zvyšoval a v blízkosti pevnosti vznikal veľký počet obytných a hospodárskych budov. Pevnosť sa nakoniec stala administratívnym, hospodárskym a vojenským centrom miesta, ktoré vzniklo spojením samotnej opevnenej osady a blízkych dedín a prijalo meno Stenimak. V priebehu 12.13. storočia pevnosť striedala pomerne často majiteľov a je v tomto období aj často spomínaná v dielach dobových autorov.[1][4] Medzi významných držiteľov pevnosti v 11. storočí patrí napríklad bojar Ivanko. V roku 1189 bola na čas držaná Fridrichom I. Barbarossom a jeho vojakmi v priebehu Tretej križiackej výpravy. V roku 1203 sa dostala do rúk Frankov z Flanderského grófstva, ktorí ju držali do roku 1205, kedy pevnosť po víťazstve nad flanderským grófom Balduinom I. Konštantínopolským prevzal bulharský cár Kalojan.[3] V roku 1207 pevnosť padla do rúk despotu Alexiho Slava, ktorý v tom čase vyhlásil nezávislosť na bulharskej ríši a jeho sídlom bola práve oblasť Západných Rodop. Naspäť do rúk bulharskej ríše pevnosť a jej okolie padli v roku 1230, potom čo vojská cára Ivana Asena II. porazili porazili v bitke pri Klokotnici jednotky vládcu Epirského despotátu, Theodora Komnena. V roku 1231 a následujúcich rokoch sa pevnosť rozšírila, vrátane výstavby chrámu svätej Bohorodičky, a tu práve na príkaz cára Ivana Asena II., čo dokazuje aj na skale dochovaný nápis.[1][4] Neskôr, niekedy v období po smrti Ivana Asena II. sa oblasť vrátane pevnosti a okolia opäť dostala pod nadvládu Byzantskej ríše, ale v roku 1344 počas panovania cára Ivana Alexandra bola opäť pripojená k bulharskej ríši.[4] Pevnosť bola čiastočne poničená a ponechaná svojmu osudu[1][4] potom čo sa spolu s okolím, ako aj mestom Plovdiv dostala[1][3][4] v roku 1363[3] pod nadvládu Osmanskej ríše[1][3][4] a stratila tak svoj význam hraničnej pevnosti. Posledný krát je spomínaná v roku 1410, kedy po smrti sultána Bayezida I. v roku 1403 vypukla vojna medzi jeho dvoma synmi Sulejmanom a Musom Kesendžim. Musa Kesendži v tomto konflikte využil pevnosť ako svoje útočisko, nakoniec však podľahol svojmu bratovi a vzdal sa mu. Následne bola pevnosť zbúraná do základov, pričom jedinou zachovanou budovou ostal chrám svätej Bohorodičky.[1][4]

V roku 1927[6] bola Asenova pevnosť vyhlásená za kultúrnu pamiatku.[1][6][4] V roku 1970 sa začal výzkum a konzervácia pevnosti, pričom súčasťou boli aj archeologické vykopávky. Tento výzkum bol v západnej časti skalného masívu, kde sa nachádzala hlavná časť pevnosti dokončený v roku 1978.[7] V priebehu roku 1985 pri príležitosti 800. výročia od povstania Asena a Petra, ktoré viedlo k vzniku Druhej bulharskej ríše boli dokončené aj posledné reštauračné práce na chráme svätej Bohorodičky.[8] Dnes budova patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska a patrí k najvýznamnejším turistickým pamätihodnostiam a symbolom Bulharska.[1][4][8]

Charakteristika

Celková rozloha skalnej plochy na ktorej sa rozprestierala pevnosť dosahuje približne 1,5 hektára. Ide o samostatne stojacu skalu s plošinou na vrchole, vybočujúcu z horského hrebeňa Mogilata so strmými skalnatými stenami, ktoré ju obkolesujú zo všetkých strán okrem juhozápadu, kde sa tak nachádza jediná prístupová cesta, čo miesto činilo takmer nedostupným. Medzi ďalšie prednosti tohto miesta, patrila skutočnosť, že z vyvýšenej plochy na vrchole skaly sa rozprestiera vynikajúci výhľad do okolia na všetky svetové strany.[1] V 9. storočí po založení stredovekej bulharskej pevnosti, bola celá pevnosť predstavovaná najskôr len opevnenou vežou, ktorá sa týčila vo vrchnej časti skaly a strážila cestu, ktorá viedla horským priesmykom v doline rieky Asenice, spájajúcu Filipopol a teda Hornotrácku nížinu s oblasťou pobrežia Egejského mora.[1][7] Neskôr bola rozšírená a predstavovala celú opevnenú osadu. Rozširovaná a prestavovaná bola niekoľkokrát, pričom najväčšie a najvýznamnejšie rozšírenie prebehhlo v roku 1231 a v nasledujúcich rokoch na príkaz bulharského cára Ivana Asena II..[1][8] Celkovo výzkumy odhalili tri veľké staviteľské etapy[2][8] a to na počiatku v 9. storočí, následne v 11. storočí a nakoniec práve rozšírenie v prvej polovici 13. storočia.[8]

Pevnosť sa skladala z vonkajšieho opevnenia (pevnostných múrov) a samotnej vnútornej citadely.[7] Je považovaná za typického predstaviteľa pevnostnej architektúry z obdobia 11.14. storočia. Celkový pôdorys pevnosti tvorený vonkajšími pevnostnými múrmi mal tvar nepravidelného mnohouholníka. Vonkajšie pevnostné múry kopírujú reliéf skalnej plošiny, ktorú ohradzujú a časti z nich sú pomerne dobre zachované.[1] Dosahujú hrúbky až 2,9 metra[1][4][7] a výšky 3 metre. Z dôvodu nedostupného terénu, neboli postavené vo všetkých častiach, ale len tam, kde by sa k pevnosti teoreticky mohol dostať prípadný nepriateľ, pričom najviac bola opevnená najdostupnejšia juhozápadna časť. V juhozápadnej časti pevnosti sa nachádzal aj vchod do areálu od ktorého viedla cesta do samotnej citadely.[1] Najvýznamnejšou časťou citadely bola akropola v najvyššej časti, ohradená pevnostnými stenami, kterej súčasťou boli aj vnútorná pevnostná veža, nádrže na uchovávanie vody, pevnostný chrám svätej Bohorodičky, obytné budovy a administratívne budovy[1][4][7][2] (celkovo viac ako 30 rôznych budov).[2] Vnútorná pevnostná veža sa nachádzala v najzápadnejšej časti akropole a jej pôdorys mal tvar nepravidelného štvorca. Stála v najvyššom mieste pevnosti a slúžila ako pozorovacia a obranná, ale aj obytná veža. Bola vysoká a pomerne úzka. Celkovo bola trikrát prestavovaná. Obytný účel tejto veže bol dokázaný pri archeologickom výzkume, ktorý prebiehal v 70. rokoch 20. storočia, pri ktorom boli v rámci vykopávok nájdené mnohé fragmenty úžitkovej keramiky, zvieracích kostí a iných predmetov dokazujúce, že veža bola miestom, kde boli ubytovaní obrancovia pevnosti.[7] V súčasnosti je jedinou budovou bývalej pevnosti, ktorá sa kompletne zachovala chrámu svätej Bohorodičky. Táto dvojposchodová budova postavená v 13. storočí je zároveň najvýznamnejšou pamiatkou Asenovej pevnosti.[1][2][4]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][4][6]

Asenova pevnosť bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.69 z roku 1927 ako "národná starožitnosť". Štátút bol obnovený aj v Štátnom vestníku č.20 z roku 1973 – ako dôvod ochrany bola pridaná architektonická hodnota. Celý názov pamiatky ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Asenovata krepost i cărkvata pri Stanimaka (bulh. Асеновата крепост и църквата при Станимака, doslova Asenova pevnosť a chrám pri Stanimake (Asenovgrade)), ako skrátený názov sa uvádza názov Asenovata krepost (bulh. Асеновата крепост, doslova Asenova pevnosť).[6]

Zaujímavosti

Galéria

Referencie

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 69 – 73. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 220. (po bulharsky)
  3. a b c d e f NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 715 – 716. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y EVTIMOVA, Violeta. Fotopătevoditel na naj-interesnite sela v Rodopite. Sofia : Izdatelstvo „Pomajniče“. 2019. 240 s. ISBN 9789542965749. S. 113 – 116. (po bulharsky)
  5. a b c btsbg.org
  6. a b c d e f mc.government.bg
  7. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s asenova-krepost.eu
  8. a b c d e f g h assenovgrad.com

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Asenova pevnosť

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Kultúrne pamiatky

Čalăkovov dom
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kăštata s medaľona
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk