A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Západné Prusko (nem. Westpreußen; poľ. Prusy Zachodnie) bola medzi rokmi 1773-1824 a 1878-1922 jedna z oficiálnych provincií Pruska. Hlavné mesto bolo Gdansk (nemecký názov: Danzig). Najväčšou riekou v oblasti je rieka Visla. Pre väčšinu územia západného Pruska sa skôr používal názov Kráľovské Prusko.
História
V roku 1309 sa územie Rádu nemeckých rytierov rozšírilo o Východné Pomoransko čiže oblasť neskoršieho západného Pruska.
V roku 1410 dosiahlo Poľsko významné víťazstvo nad rádovými vojskami v bitke pri Grunwalde. Ďalšia porážka čakala slabnúci rád v trinásťročnej vojne s pruskými mestami a Poľskom (v rokoch 1454-1466). Po nej bol uzavretý tzv. druhý torunský mier, podľa ktorého ustanovení pripadli Poľsku tzv. kráľovské Prusko (v podstate neskoršie Západné Prusko), s Marienburgom (Malbork), ktorý bol doteraz sídelným mestom veľmajstra rádu, Gdanskom, Toruňom a Elblagom.
Po smrti Augusta III. v Poľsku dochádza k boju o moc, ktorý ho vnútorne oslaboval a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa stal nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk Stanisław August Poniatowski. Poľská spoločnosť ho však prijala veľmi chladne a nový kráľ sa musel boriť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty. V tom istom roku obsadil pod zámienkou vytvorenia zdravotného kordónu proti epidémii pruský kráľ Fridrich II. Veľký časť poľského územia na severe - tzv. „kráľovské Prusko“. Po ich obsadení sa Fridrich II. Veľký prestal titulovať kráľ v Prusku, ale začal používať titul pruský kráľ.
V období od 3. decembra 1829 do 1. apríla 1878 boli provincie Západné a Východné Prusko zlúčené ako Provincia Prusko s hlavným mestom Kráľovec (nem. Königsberg, dnešný Kaliningrad).
V roku 1919, po prvej svetovej vojne, pripadla väčšina západného Pruska Poľsku, Gdansk s okolím sa stal samostatným štátom (Slobodné mesto Gdansk) pod patronátom Spoločnosti národov, zvyšok územia bol rozdelený medzi provinciu Východné Prusko a novovytvorenú provinciu Hraničná marka Poznansko-Západné Prusko. Poľská časť, ďalej označovaná ako tzv. poľský koridor bola v rámci Poľska spojená s malým územím, pôvodne patriacim k provincii Východné Prusko, do novovytvoreného pomoranského vojvodstva. 1. októbra 1938 bola provincia Hraničná marka Poznansko-Západné Prusko zrušená a jej západopruská časť bola pripojená k provincii Pomoransko. Po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1. septembra 1939 boli celá poľská časť Západného Pruska a mesto Gdansk s okolím Nemeckom obsadené, a časťou západného Pruska, ktorá sa po prvej svetovej vojne stala súčasťou nemeckého Východného Pruska, začlenené 26. októbra 1939 do novovytvorenej ríšskej župy Gdansk-Západné Prusko. Po skončení vojny potom celé územie aj s Gdanskom pripadlo Poľsku.
Literatúra
- Řezník, Miloš. Královské Prusko na počátku novověku. Historický obzor, 2000, 11 (5/6), s 98-106. ISSN 1210-6097.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Západní Prusko na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Poľsku
21. storočie v Poľsku
Archeológia v Poľsku
Archeologické lokality v Poľsku
Bitky v Poľsku
Dejiny miest v Poľsku
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Andrusovské prímerie
Armia Krajowa
Bučačská mierová zmluva
Curzonova línia
Dejiny Poľska
Delenia Poľska
Divoké polia
Dmowského línia
Druhá poľská republika
Druhé delenie Poľska
Florynka
Generálny gouvernement
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Halič (región)
Hnezdniansky zjazd
Jagelovci
Jedisan
Kališský štatút
Kościuszkovo povstanie
Košické privilégium
Krakovský zlatý
Krewská únia
Leopold Okulicki
Let Poland be Poland (televízny program)
Litvinovov pakt
Lublinská únia
Mongolský vpád do Európy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Novembrové povstanie
Okrúhly stôl
Oliwský mier
Piast
Piastovci
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľský podzemný štát
Poľský výbor národného oslobodenia
Poľsko-ruská vojna (1792)
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie vo varšavskom gete
Provincia 13 spišských miest
Pruské kráľovstvo
Prvé delenie Poľska
Rakúsko-Uhorsko
Republika oboch národov
Rusínska národná republika Lemkov
Slobodné mesto Gdansk (napoleonské vojny)
Spišský záloh
Spor o Morské oko
Suvalská gubernia
Tretie delenie Poľska
Ukrajinci v Poľsku
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Valdénstvo
Varšavské geto
Varšavské kniežatstvo
Varšavské povstanie
Veľká Morava
Západné Prusko
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk